Hinduizmus

Hinduizmus patrí k najstarším náboženstvám sveta. Je založený na védach a je pokračovateľom védskeho náboženstva. Termín hinduizmus prvýkrát použili anglickí kolonizátori ako názov pre súbor všetkých indických náboženstiev uznávajúcich hlavnú trojicu božstiev Brahmu, Višnu a Šivu, pričom spomínaný termín prebrali z perzštiny. V Indii, kde hinduizmus vznikol, tento názov pôvodne vôbec nepoužívali. Správny názov pre hinduizmus je preto Sanatana Dharma, čo znamená "večnú pospolitosť". Najvýznamnejšie hinduistické náboženstvá sú Šivaizmus, Višnuizmus a Šaktizmus.

Typická pre hinduistov je tolerancia. Sú rozčlenení na mnoho siekt a hnutí a je tam aj súperenie, ale typickému dogmatizmu sa vyhýba. Rešpektuje sa osobný výber v náboženstve. Náboženské vojny medzi hinduistami sú prakticky neznáme. Iné náboženské formy sú iba iné cesty na tú istú horu. Nemajú potrebu obracať iných na svoju vieru. Teda žiadna misia. Nie je to ľahostajnosť. Vyplýva to z hinduistickej metafyziky: všetky formy sú dočasné a preto nereálne. Dokonca i védy sú bezcenné pri dosiahnutí mokše, teda vyslobodení. Hinduizmus sa neuzatvára do seba, ale neustálym pripomínaním, že aj naša myseľ je svetovou ilúziou, nás núti, aby sme zostali otvorení k tomu, čo leží za mysľou a svetom, v ktorom žije. Napokon sa hinduizmus líši aj tým, že nemá zakladateľa a nemôžeme nájsť ani časový začiatok.

Tri základné božstvá Brahma - stvoriteľ, Višnu - uchovávateľ a Šiva - ničiteľ, tvoria Trimúrti - trojicu stvoriteľských bohov, akúsi "svätú trojicu". Bohovia sú často zobrazovaní s viacerými hlavami a rukami, čo reprezentuje ich rozličné moci. Hinduizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov (reinkarnácia). Cieľom hinduizmu je mokša - čo je stav, kedy človek sa vymaní z kolotoča večného prevteľovania sa a dostane sa do sveta Dévov, čo sú Vyššie Bytosti. Pre dosiahnutie tohto používajú hinduisti rôzne techniky, z ktorých jedna je joga, druhá meditácia, ale spôsobov je veľa a každý si môže vybrať.

Základnou vlastnosťou hinduizmu je heterogénnosť - tým sa významne líši od judaizmu alebo kresťanstva. Ide teda o súbor myšlienok a praktík, ktoré si môžu vzájomne protirečiť, ale až do takej miery, aká by bola v kresťanskom či moslimskom svete úplne nemožná. Pre šivaistov je absolútnym Bohom Šiva, pre višnuistov Višnu, pre šaktistov matka Zeme - Šakti alebo Parvati.

Hinduizmus verí v reinkarnáciu, večné prevteľovanie teda veriaci ukončia mokšou, ale pravdaže aj dobrými skutkami, teda karmou, ktorá speje k jednému cieľu. Dôležité je povedať, aký je rozdiel medzi hinduizmom a budhizmom – opäť je to väčšia heterogénnosť hinduizmu, väčšia homogénnosť budhizmu, ale pre hinduistov nie je možné mokšu dosiahnuť bez pristúpenia k božstvám, zatiaľ čo v budhizme nie sú bohovia natoľko dôležití.

Základné posvätné knihy sú védske spevy, známe aj ako šruti (vypočutý kozmický zvuk), ktoré sú štyri:

•Rg Véda (píše sa aj Rig Véda)
•Sáma Véda
•Yajur Véda
•Atharva Véda

Každá časť sa ďalej delí na kapitoly známe ako samhity, bráhmany, áranjaky a upanišady.


Zhrnutie panteónu indických božstiev

Popri troch najväčších bohoch (Brahma, Višnu, Šiva) ešte existujú aj vyznavači boha Ganeša či Skandu (obaja sú deťmi Šivu a Šakti), ktorí zase týchto považujú za najvyšších bohov. Popri nich existujú aj vyznavači boha slnka, ktorým je Súrja – sú to samostatné prúdy. Brahma ako boh z indickej svätej trojice bol prekliaty a v hinduistickej mytológii sú príbehy, ktoré vysvetľujú, prečo sa toto stalo. Podľa jednej takejto mytológie Brahmu preklial veľký brahman Bhrigus, ktorý kedysi existoval a ktorého prezývali aj ako Bhargavas. Bhrigus usporiadal obrovskú obetnú udalosť na Zemi kedysi veľmi dávno a pozval aj tých najväčších zo svätej Trojice. Ale keď prišiel k Brahmovi, ten bol tak pohrúžený do muziky, ktorú hrala Saraswati (jeho družka), že ho ani nepočul. Nazlostený Bhrigus ho preklial s tým, že ho už nikto nebude na tejto Zemi uctievať. A toto sa, aspoň poniektorí tak vravia, aj naozaj stalo... Zároveň je to aj vysvetlenie, prečo sa Brahma takmer úplne vytratil z panteónu hinduistických božstiev a prečo má Šiva, Šakti alebo Ganeš oveľa viac chrámov.

Družkou Brahmu je Saraswati, ktorú považujú za bohyňu múdrosti a poznania. Višnu má za družku Lakšmi, družkou Boha Šivu je Šakti. V staroindickej spoločnosti bol zavedený systém varnášrama, čo je vedecké rozdelenie spoločnosti na štyri varny (spoločenské triedy) a štyri ášramy (duchovné stavy).
Varny:

1.Brahmani - najvyššia vrstva - kňazi s privilegovaných postavením v spoločnosti
2.Kšatrijovia - kasta bojovníkov, panovníkov, ktorý mali v rukách svetskú moc
3.Vaišjovia - kasta obchodníkov, statkárov, poľnohospodárov
4.Šúdrovia - remeselníci a pomocníci, , najnižšia kasta.

Ášramy:

1.Brahmačárí - študent žijúci v celibáte (študentský vek)
2.Grihasta - človek žijúci s rodinou (produktívny vek)
3.Vánaprasta - človek v ústraní (dôchodkový vek človeka)
4.Sanjásí - človek v duchovnom odriekaní (duchovný vek človeka)

Každá skupina sa vyznačuje svojimi špecifickými vlastnosťami a predpokladmi. Napríklad bráhmani boli inteligentní ľudia, ktorí boli odriekaví a svoj život venovali kultivácii a šíreniu védskeho poznania. Kšatrijovia boli tiež inteligentní, ale neboli tak odpútaní od svetského života a preto sa venovali vládcovstvu. Tento systém varien je založený na vlastnostiach človeka a nie je vecou narodenia sa v nejakej rodine.