Pôst: obdobie duchovnej obnovy, ktoré vrcholia Veľkou nocou
Vianoce: narodenie Ježiša Krista
Veľký piatok: deň Ježišovho ukrižovania
Veľkonočná nedeľa: slávnosť Ježišovho zmŕtvychvstania
Turíce: sviatok zoslania Ducha Svätého
KRST
Keď sv. Ján Krstiteľ odhlasoval príchod Mesiáša, vyzýval ľudí k očiste srdca a symbolicky ich krstil vodou v rieke Jordán. Dnes sa krstom ľudia (dospelí aj deti) prijímajú do niektorej z kresťanských cirkví. Pri obrade krstu na nich kňaz leje vodu, alebo sa ponoria do vody na znak toho, že sa z nich zmývajú hriechy a začína sa nový život. Ak sú krstené deti, krstní rodičia tak sa zaväzujú, že budú dbať o to, aby z nich vyrástli dobrí kresťania
PROTESTANTI
Protestanti nepotrebujú žiadneho sprostredkovateľa medzi bohom a človekom. Kňaz je veriacim ako všetci a udeľuje sviatosti. Štúdium náboženstva ho oprávňuje lepšie viesť veriacich. Protestantský kňaz sa môže aj oženiť a môže sa ním stať aj žena.
KOSTOL
Kostol je miesto, kde sa katolíci schádzajú na modlitby. Kňaz obsluhuje omšu pri oltári, ktorý zdobí drevený kríž. Tabernákulum je malá skrinka na eucharistiu. Na znak boží je v kostole červené svetlo. Kostol je bohato vyzdobený obrazmi a sochami. Veriaci tu slávia aj veľké životné udalosti. Obrady sú jednoduché a triezve.
VÝZNAMNÉ ROKY
726 – 843 obrazoborectvo (ikonoklazmus) – spor o uctievanie obrazov. Starokresťanská tradícia nepripúšťala uctievanie bytosti a nadprirodzených bytostí. Zobrazovali sa iba symbolické znaky ako napr.: kríž, vinič, holubica alebo ryby. Vo východných častiach sa neúmerne zvýšilo uctievanie ikon. Byzantský cisár Lev III. sýrsky zakázal uctievanie. Ako reakciu nato pápež Gregor III. odsúdil jeho konanie a jeho čin preklial. Až v roku 843 sa v Byzantskej ríši povolilo uctievanie obrazov.
1096 - 1270 križiacke výpravy. Podnet vyšiel od pápeža Urbana II., ktorý vyzval všetkých kresťanov na oslobodenie Božieho hrobu. Spolu bolo sedem križiackych výprav a jedna detská.
1054 definitívne rozdelenie cirkvi na východnú a rímsko-katolícku. Dôvodom, bolo vyvrcholenie súperenia o rozšírenie svojho vplyvu medzi pápežom Mikulášom I. a patriarchom Fotiom. Ich záujmy na seba narazili na slovanskom území.
1309 – 1377 avigňonské zajatie pápežov. Francúzski panovníci presadili presťahovanie pápeža do Avigňonu. Tento čin zapríčinil veľkú schizmu v cirkvi. Po návrate do Ríma (1377) a smrti pápeža Gregora XI. (1378) došlo k postupnému zvoleniu troch pápežov. Túto situáciu vyriešil až koncil v Kostnici (1414 - 1418).
1515 – 1516 reformácia (obnovenie, zlepšenie), vznik protestantských cirkví (M. Luther) - evanjelická, anglikánska a reformovaná cirkev. Ďalší reformátori: J. Kalvín, U. Zwingli, J. Viklef a J. Hus.
