Kresťanstvo je najrozšírenejšie náboženstvo, ktoré má 1,5 miliardy stúpencov a presadzuje sa v 138 štátoch. Väčšina z nich žije v Európe, Austrálii a v Amerike. Európsky kolonisti a misionári však toto náboženstvo rozšírili po celom svete. Kresťania veria v Ježiša Krista ako Božieho Syna a Spasiteľa ľudí, ktorý žil v Izraeli pred 2000 rokmi. Kresťania veria v trojjediného Boha: Otca, Syna (Ježiša) a Ducha Svätého (pôsobenie Boha na zemi). Po ukrižovaní vstal z mŕtvych a vystúpil na nebesia. Delí sa na tri vetvy: katolíkov, ktorých duchovným otcom je Pápež v Ríme, protestantov a na východnú ortodoxnú cirkev.
SYMBOLIKA
Najznámejším symbolom kresťanstva je kríž, na ktorom bol Ježiš ukrižovaný. Ďalším často používaným znakom bola ryba. Jednotlivé hlásky tohto slova v gréčtine zodpovedajú prvým hláskam vety Ježiš Kristus, Boží syn, Spasiteľ.
BIBLIA
Kresťanská Biblia sa skladá z hebrejskej Biblie (starý zákon) a z evanjelií, t.j. z opisu Ježišovho života a jeho učenie (Nový zákon).
ŽIVOT JEŽIŠA KRISTA
Narodil sa v Nazarete v Galileu. Jeho život a učenie sú opísané v Novom Zákone, svätom písme kresťanov (Starý zákon obsahuje sväté písmo židov). Hovorilo sa, že Ježiš konal zázraky a uzdravoval chorých. Rímsky správca Jeruzalema dal Ježiša ukrižovať pribitím na kríž. Kresťania veria, že po troch dňoch Ježiš vstal z mŕtvych, vrátil sa do života a po 40 dňoch vstúpil na nebesia. Ježišovo učenie šírili jeho učenci ktorí položili základy prvých cirkevných spoločenstiev. Napriek prenasledovaniu sa kresťanstvo r. 324 po Kristovi stalo rímskym náboženstvom a neskôr sa rozšírilo do celého sveta.
SVÄTÁ VEČERA
V predvečer svojho ukrižovania jedol Ježiš Poslednú večeru so svojimi 12 učeníkmi. O chlebe a víne ktoré s nimi jedol, povedal, že je to jeho telo a krv. Kresťania si ju opakovane pripomínajú účasťou na svätej omši, eucharistii, prijímaním Kristovho tela. Na Vianoce slávia narodenie Ježiša Krista, na Veľkú noc jeho zmŕtvychvstanie a na Turíce zoslanie Ducha Svätého.
ŠÍRENIE KRESŤANSTVA
Ježišovo učenie šírili jeho učeníci- apoštoli, ktorí položili základy prvých cirkevných spoločenstiev. Napriek prenasledovaniu sa kresťanstvo r. 324 po Kristovi stalo rímskym náboženstvom a neskôr sa rozšírilo do celého sveta. Dnes existujú tri hlavné smery kresťanstva:
PRAVOSLÁVNE
PROTESTANTSKÉ
RÍMSKOKATOLICKÉ
BIBLIA
Biblia je nielen posvätnou knihou Židov, ale aj kresťanov, lebo veria, že obsahuje slovo božie. Pozostáva z dvoch častí- Starého a Nového zákona. Starý zákon uznávajú aj Židia aj Kresťania, Nový zákon iba Kresťania. Nový zákon obsahuje hlavne evanjeliá, v ktorých štyria učenci- Ján, Lukáš, Marek a Matúš- podali život a učenie Ježiša Krista. Napísali ich v 1.storočí nášho letopočtu. Kresťania sa usilujú žiť podľa nich, milovať boha a všetkých ľudí, robiť dobro. Delenie Biblie:
1) starý zákon (39 kníh starožidovských textov)
2) nový zákon (27 kníh kresťanských posvätných textov)
štyri evanjeliá:
1. SKUTKY APOŠTOLSKÉ
2. LISTY SV. PAVLA
3. VŠEOBECNÉ LISTY
4. ZJAVENIE SV. JÁNA
KRESŤANSKÉ SVIATKY
Pôst: obdobie duchovnej obnovy, ktoré vrcholia Veľkou nocou
Vianoce: narodenie Ježiša Krista
Veľký piatok: deň Ježišovho ukrižovania
Veľkonočná nedeľa: slávnosť Ježišovho zmŕtvychvstania
Turíce: sviatok zoslania Ducha Svätého
KRST
Keď sv. Ján Krstiteľ odhlasoval príchod Mesiáša, vyzýval ľudí k očiste srdca a symbolicky ich krstil vodou v rieke Jordán. Dnes sa krstom ľudia (dospelí aj deti) prijímajú do niektorej z kresťanských cirkví. Pri obrade krstu na nich kňaz leje vodu, alebo sa ponoria do vody na znak toho, že sa z nich zmývajú hriechy a začína sa nový život. Ak sú krstené deti, krstní rodičia tak sa zaväzujú, že budú dbať o to, aby z nich vyrástli dobrí kresťania
PROTESTANTI
Protestanti nepotrebujú žiadneho sprostredkovateľa medzi bohom a človekom. Kňaz je veriacim ako všetci a udeľuje sviatosti. Štúdium náboženstva ho oprávňuje lepšie viesť veriacich. Protestantský kňaz sa môže aj oženiť a môže sa ním stať aj žena.
KOSTOL
Kostol je miesto, kde sa katolíci schádzajú na modlitby. Kňaz obsluhuje omšu pri oltári, ktorý zdobí drevený kríž. Tabernákulum je malá skrinka na eucharistiu. Na znak boží je v kostole červené svetlo. Kostol je bohato vyzdobený obrazmi a sochami. Veriaci tu slávia aj veľké životné udalosti. Obrady sú jednoduché a triezve.
VÝZNAMNÉ ROKY
726 – 843 obrazoborectvo (ikonoklazmus) – spor o uctievanie obrazov. Starokresťanská tradícia nepripúšťala uctievanie bytosti a nadprirodzených bytostí. Zobrazovali sa iba symbolické znaky ako napr.: kríž, vinič, holubica alebo ryby. Vo východných častiach sa neúmerne zvýšilo uctievanie ikon. Byzantský cisár Lev III. sýrsky zakázal uctievanie. Ako reakciu nato pápež Gregor III. odsúdil jeho konanie a jeho čin preklial. Až v roku 843 sa v Byzantskej ríši povolilo uctievanie obrazov.
1096 - 1270 križiacke výpravy. Podnet vyšiel od pápeža Urbana II., ktorý vyzval všetkých kresťanov na oslobodenie Božieho hrobu. Spolu bolo sedem križiackych výprav a jedna detská.
1054 definitívne rozdelenie cirkvi na východnú a rímsko-katolícku. Dôvodom, bolo vyvrcholenie súperenia o rozšírenie svojho vplyvu medzi pápežom Mikulášom I. a patriarchom Fotiom. Ich záujmy na seba narazili na slovanskom území.
1309 – 1377 avigňonské zajatie pápežov. Francúzski panovníci presadili presťahovanie pápeža do Avigňonu. Tento čin zapríčinil veľkú schizmu v cirkvi. Po návrate do Ríma (1377) a smrti pápeža Gregora XI. (1378) došlo k postupnému zvoleniu troch pápežov. Túto situáciu vyriešil až koncil v Kostnici (1414 - 1418).
1515 – 1516 reformácia (obnovenie, zlepšenie), vznik protestantských cirkví (M. Luther) - evanjelická, anglikánska a reformovaná cirkev. Ďalší reformátori: J. Kalvín, U. Zwingli, J. Viklef a J. Hus.
