Mišna
Klasická zbierka zákonov a normatívnych pravidiel chovania starovekého judaizmu. Oproti Biblii neskoršia Mišna, ktorá vyšla z pier mudrcov, predstavuje dokument nastupujúceho a triumfujúceho farizejizmu: uzákoňuje model judaizmu, ktorý rabíni vyvinuli pre seba a pre svojich žiakov. Zakrátko dosiahla štatút svätej knihy. Mišna je rozdelená do 6 hlavných oddielov (skupín): Semená, Sviatky, Ženy, Škody, Sväté veci a Čistota. Každý oddiel sa ešte skladá z traktátov (spolu 63) a tie sú zase rozdelené do menších poučiek nazývaných mišny. Obsah všetkých šiestich častí je zložitý – v skutočnosti pokrýva omnoho širšiu oblasť, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať.
K jej celému preskúmaniu sa ale nezaobídeme bez „doplnku“ Mišny, veľkého množstva tanaimských poučiek uchovaných v Talmude a radov ad hoc nariadení a pravidiel vydávaných vo verejnom záujme. Dohromady táto literatúra tvorí celé storočia program rabínskeho právneho štúdia.

Talmud
Rozvíja abstraktné i praktické dôsledky tanaimskej Mišny, vyvodzuje závery o jej logike a predpokladoch, zlaďuje rozpory medzi rôznymi právnymi postojmi, vymedzuje vzťah medzi zákonodarstvom Mišny a Tóry a zahrňuje i obrovský okruh legendárnych, homiletických a teologických látok. Texty obsahujú rozprávania mudrcov vo veľmi nahustenej a úspornej podobe. Preto je čítanie Talmudu veľmi ťažké a tradičné vzdelanie sa preto nezameriava len na obsah rozprávania, ale aj na zásadné otázky frazeológie a vetného členenia. Kvôli nesmiernemu významu týchto spisov pre židovský život i prax zostal Talmud zásadným textom židovského štúdia.

Halacha (cesta)
Halachická zbožnosť poskytovala Židom zvláštny a autonómny životný ideál a nárazník proti politickému útlaku a teologickým útokom. Taktiež zjednocovala židovský život na celom svete. Rozptýlené a rozmanité halachické normy boli zhrňované do rôznych zbierok : Halachot Pesukot, Halachot Gdolot,..... Veľmi významným dielom bola práca rabiho Moša Maimonida Mišne Tóra.

Teológia
Pôvodná teológia tradičného judaizmu je teológia biblická, ktorá vyrástla z biblických predstáv, biblického jazyka a nádeje a z biblických hodnôt a tém, aj keď väčšina týchto predstáv, nádejí a hodnôt bola transformovaná novou interpretáciou. Mnoho zo starovekej a ranostredovekej teológie je zachytené v knihách midraš agady. Vzhľadom na svoj biblický koreň nie sú tematické okruhy ranej teológie usporiadané podľa nejakého kľúča, ale sa drží postupnosti biblických textov a sleduje biblické témy.

Etika
Halacha sa sústreďuje na dve hlavné sféry konania: na rituálne úkony, ktoré sa odohrávajú medzi človekom a Bohom a na mravné konanie, ktoré sa dialo medzi jednotlivcami. Do prvej sféry patrí modlitba, telesné očisťovanie a predpisy ohľadom jedálnička a slávenia sviatkov. Druhá zahrňuje právne úkony , obchodnú výmenu, úctu k rodičom a povinnosť dohadovať sobáše detí a pochovávať mŕtvych.

Judaizmus ako rituálny systém
Halachické predpisy tradičného judaizmu robia z každej stránky života rituál – od prvých myšlienok a meditácií až po poslednú modlitbu pred spaním, od povolených a zakázaných jedál k prípustný a zavrhnutým obchodným praktikám, od povinných každodenných bohoslužieb k predpisom týkajúcim sa slávenia sviatkov a osobného smútku. Všetky aspekty života tým pádom naberajú právnu povahu mutar a asur, čiže zakázaného a povoleného konania. Pre zbožného Žida je typické úzkostlivé plnenie povinností, ktoré mu ukladá halacha, čo znamená neustále dbať na to, ako správne a včas vyhovieť predpisom.

Súčasný kalendár tradičného židovstva je kalendár lunisolárny, čo znamená, že mesiace sa počítajú podľa mesačného cyklu a roky podľa slnečného. Pretože solárny rok je asi o 11 dní dlhší než mesačný a pretože sa sviatky viažu na lunárne mesiace, sa musí cyklus lunárnych mesiacov prispôsobiť. Dnes túto úpravu predstavuje pridanie zvláštneho mesiaca adar bet sedemkrát za deväť rokov. Pre každodenné rituály sa počíta čas od konca súmraku. Židia počítajú roky od stvorenia sveta, čiže roku 2006 oslavovali rok 5497.

Každodenná modlitba a rituály
Posvätný cyklus začína pre Žida hneď po prebudení. Prvé úkony ako aj všetko ostatné určuje halacha. V tej dobe je zvykom umyť sa a odrecitovať modlitby. Tradične sú tieto modlitby a iné povinnosti záväzné pre mužov, nie pre ženy, ktoré majú na starosti domácnosť. Všetci muži starší ako 13 rokov sú povinný modliť sa trikrát denne. Popoludňajšia a večerná bohoslužba sú skrátenou verziou rannej, niekedy s odchýlkami.

Modlitby a rituály konané raz týždenne
Šabat, ktorý začína každý piatok po zotmení a slávi sa až do sobotného večera, je vrcholom a najdôležitejším dňom celého týždňa. Na sa chystajú zvláštne jedlá, pozývajú zvláštny hostia alebo nečakaný pocestný a vedome sa odkladá námaha i zhon pracovného týždňa. V tento čas nie je dovolená žiadna práca ani dlhšie cestovanie, nemôžu sa zapaľovať ohne a plameň zapálený v predchádzajúci deň sa nesmie uhasiť. Preto aj jedlá sa zhotovujú skôr.

Sviatky a pôstne dni v priebehu roka
Pretože ich je veľa, vymenujem Vám len pár.
Nový rok: oslavuje sa na začiatku siedmeho mesiaca.
Po desiatich dňoch nasleduje Deň zmierenia.
Pätnásteho v mesiaci prichádza Sviatok stanov, čiže Sukot, ktorý sa oslavuje sedem dní a ôsmy deň pokračuje slávnostným zhromaždením. Vďaka zvyku pridávať jeden deň naviac trvá sviatočné obdobie celkom 9 dní, aj keď od stredoveku sa nazýva tento deviaty deň Simchat Tóra (Deň radosti zo Zákona). V tento deň sa uzatvára celoročné čítanie Tóry a zároveň sa začína znovu od začiatku čítať.
Chanuka: nazývaná aj Sviatkom svetiel, je pripomienkou znovu vysväteného Chrámu. Začína 25. dňa deviateho mesiaca a trvá osem dní.
Pesach: alebo vynechanie, oslavuje odchod Izraelcov z Egypta. Slovo vynechanie odkazuje na mor v Egypte, keď zomierali egyptskí synovia, no anjel smrti sa vyhol obydliam Izraelcov. Špeciálne jedlo určené na tento sviatok sa nazýva seder. Skladá sa z jahňaciny, ktorá sa podáva s nekvaseným chlebom macesom a horkastými bylinkami maror. Nekvasený chlieb je chlebom súženia, ale symbolizuje aj chvat, v akom utekali Izraeliti z Egypta. Jahňacie stehno pripomína jahňa obetované pri prvom sviatku Pesach. Horké bylinky predstavujú trpkosť otrockého údelu. Zelenina pripomína jar, vajíčko symbolizuje obeť. Slaná voda pripomína slzy otroctva a čerstvý šalát ako skromné jedlo otrokov. Orechovo ovocný zákusok pripomína tehly a maltu, z ktorej otroci stavali egyptské mestá.

Obrady spojené s okamihmi prechodu
Narodenie: keď sa narodí chlapec, po ôsmych dňoch prichádza na rad obrad zvaný brit (zmluva obrezania). Tento obrad vykonáva vyškolený mohel. Potom chlapec dostane hebrejské meno. Obrad, pri ktorom sa dáva meno dievčatku, sa koná v synagóge pri najbližšej šabátovej bohoslužbe, kedy je otec „vyvolaný“, aby čítal z Tóry.
Vek náboženskej zodpovednosti: Štúdium Tóry začína veľmi skoro, u chlapcov už v troch, štyroch rokoch a obyčajne sa zahajuje tým, že dieťa hľadá a nachádza písmenká svojho mena v mede. To symbolizuje sladkosť života v oddanosti Tóre a je prikázaniam. Keď je chlapec na znamenie svojej plnoletosti vyvolaný k čítaniu Tóry, otec prenesie požehnanie na oslavu jeho prechodu do dospelosti. Tento sviatok na uvedenie chlapcov do dospelosti sa nazýva bar micva (syn prikázania). Dievča sa stáva dospelou, keď má 12 rokov a jeden deň. Jej sviatosť uvedenia do dospelosti sa nazýva bat micva (dcéra prikázania). Býva úplne zasvätená do toho, ako udržiavať rituálne bezchybný domov, do tradičných predpisov týkajúcich sa menštruačnej čistoty a zoznamuje sa s niektorými posvätnými textami.
Svadba: Muž a žena sa zapájajú do spoločenstva ako jeho produktívny členovia a plnia micvu Tóry: „Ploďte sa a množte sa.“ Svadba je považovaná ako základná inštitúcia domova a zodpovednosť za blaho komunity.
Smrť: Biely kitl, ktorý mal oblečený ženích na svadbe má na sebe aj po smrti. Spolu s modrým modlitebným plášťom, ktorý dostal tiež na svadbe. Deti budú nositeľmi sociálnej kontinuity po smrti jedného z rodičov a budú mať povinnosť postarať sa o druhého rodiča. Príbuzný a priatelia po návrate z cintorína ponúknu trúchliacim „jedlo útechy“. Prechod do smrti je tak spojený so symbolmi pospolitého slávenia a kontinuity.