Až voda opadne, smieš postupne schádzať dolu.“

Hoci náboženstvo hinduizmu je výsledkom päťtisíc rokov trvajúceho náboženského, filozofického a literárneho vývoja, samotný názov pochádza až z 13.stor. po n.l. Používali ho moslimskí dobyvatelia, ktorí prichádzali do Indie, aby rozlíšili tamojšie náboženstvo od islamu. Hindu je perzský výraz pre Indov. Pre toho, kto nie je Ind, je náboženstvo hinduizmu ťažko pochopiteľné. Veľký rozdiel od ostatných náboženstiev je napr. v tom, že sa človek ako hinduista rodí, nemôže sa ním stať. K hinduizmu sa hlási v Indii okolo 700 miliónov ľudí, mimo nej ďalších asi 35 miliónov, t.j. približne každý ôsmy človek (13%) zo svetovej populácie. Sväté spisy hinduizmu

Po čase sa indické články viery, mýty a legendy zapisovali a dnes tvoria sväté spisy hinduizmu. I keď sú tieto posvätné diela rozsiahle, nepokúšajú sa predložiť jednotné hinduistické učenie.
Najstaršie hinduistické spisy sú védy, zbierka modlitieb a hymien. Védy sú rozdelené do 4 zbierok známych ako Rig-véda, Sáma-véda, Jadžur-véda a Atharva-véda. Boli napísané počas niekoľkých storočí a dokončené okolo roku 900 pred n. 1. K védam sa po istom čase pripojili ďalšie spisy, medzi ktoré patrili bráhmany a upanišády.
Bráhmany určujú, ako sa majú konať obrady a obete, domáce i verejné, a podrobne rozoberajú ich hlboký význam.
Upanišády (doslovne „sedenia pri učiteľovi“), známe tiež ako védanty a písané v rokoch 600—300 pred n. 1., sú spisy, ktoré podávajú zdôvodnenie všetkého myslenia a konania podľa hinduistickej filozofie. V týchto spisoch sú vyslovené náuky o sansáre (sťahovanie duší) a karme (viere, že skutky minulého života sú príčinou terajšieho postavenia v živote).
Ďalší súbor spisov sú purány, alegorické poviedky obsahujúce mnoho hinduistických mýtov o bohoch , bohyniach aj o hinduistických hrdinoch. Patria tu aj eposy Rámajana a Mahabhárata, ktoré podrobne popisujú hinduistické vierovyznanie a jeho praktizovanie. Bhagavadgíta (časť Mahabháraty) je najvyšším poučením o mravnosti. Poučky Bhagavadgíty tvoria najvyšší stupeň náboženstva a najvyšší stupeň mravnosti.
Niektoré spisy hinduizmu (védy, bráhmany a upanišády) sa chápu ako šruti, čo znamená „počuté“, preto sa považujú za priamo zjavené sväté písmo. Iné, ako eposy a purány, sú smriti, čo znamená „zapamätané“, a teda zostavené ľudskými autormi, hoci odvodené zo zjavenia.


Učenie hinduizmu

Ahinsa = nenásilne
Jedným zo základných pojmov hinduizmu, ktoré majú vplyv na myslenie a každodenné správanie veriacich je pojem ahinsa čiže nenásilie, ktorým sa tak preslávil Mahátma Gándhí.