Gautama


Tradícia nám hovorí, že zakladateľom budhizmu bol syn bohatého kniežaťa z rodu Šakjou,
Syddhártha Gautama. Žil v rokoch 563 až 483 pred Kristom. Jeho životné osudy sú nám známe len z budhistických posvätných kníh, ktoré boli napísané v starobylom jazyku pálí asi štyristo rokov po Gautamovej smrti. Dovtedy boli tradované ústne, pretože dôležitejšie boli jeho slová ako životné osudy. Tak až do 2. storočia nášho letopočtu neexistoval jeho podrobný životopis.

Gautama sa narodil v malom meste na úpätí Himalájí, na území dnešného Nepálu. Je známe, že jeho otec sa ho snažil uchrániť pred životnými útrapami. Tak bol vychovávaný v prepychu, uzavretý v nádherných palácoch. Bol vzdelávaný ako princ, oženil sa s princeznou, ktorá mu porodila syna. To všetko za bránami, ktoré ho oddeľovali od sveta reality, chudoby, utrpenia a smrti. No Gautamova prirodzená zvedavosť nenechala na seba dlho čakať, raz sa mu podarilo i cez otcovu nevôľu, predsa len z paláca utiecť. Za bránami sa ale stretol so starcom a teda prvý krát so starobou, tiež videl prvý krát chorého človeka, ale aj telo, ktoré niesli na pohrebnú hranicu. Zrejme to musel byť doslova šok pre človeka, ktorý nepoznal bolesť, chudobu, strach so smrti ani z utrpenia. Potom stretol túlavého nábožného žobráka, no ten na Gautamove prekvapenie žiaril radosťou a spokojnosťou.

Toto je jedna z najdôležitejších Gautamových skúseností, lebo práve táto skúsenosť ho pohýna k novým úvahám o živote. Je zrejme, že musel prežívať i veľkú vnútornú rozorvanosť, pretože ako človek bez poznania utrpenia a bolesti sa behom niekoľkých hodín stretáva s úplne inou realitou. Aj jeho hodnotový rebríček sa musel otriasť v základoch, inak by sa predsa mohol kľudne vrátiť a zavrieť pred tým všetkým palácové dvere. No nestalo sa tak, Gautama opustil svoju rodinu a rozhodol sa pre asketický život. Inými slovami opustil jeden extrém – prepych, aby spoznal druhý – askézu. Šesť rokov sa snaží so svojimi piatimi spoločníkmi pochopiť zmysel ľudského utrpenia a oslobodiť sa od neho, bezúspešne. Napokon opustil svojich spoločníkov, aby v samote pod stromom Bo pri rieke Gája dosiahol svoje osvietenie. Spoznal, že základom ľudského nešťastia je utrpenie, a že jeho príčinou je túžba.