Stretávame sa tu možno s určitým agnosticizmom, ale keď si uvedomíme zameranie sa budhizmu čisto na človeka, jeho najvnútornejšiu existenciu, pochopíme nepotrebnosť riešenia problémov týkajúcich sa Boha alebo pôvodu sveta.

Otázkou môže byť, či pojmy ako prázdnota v budhizme a Boh v kresťanstve sú synonymné. Obidva popisujú niečo absolútne, niečo mimo človeka, niečo neosobné, pretože človek je príliš nízkym, aby tieto pojmy odvodzoval od seba a zo svojej existencie. Charakteristika Boha v kresťanstve je často prevádzaná len v superlatívoch alebo na strane druhej je odmietané niečo tak veľké vôbec popisovať. Charakteristika prázdnoty v budhizme je však podobná. Prázdnota je mimo všetky slová a pojmy, je najvyšším stupňom mystickej skúsenosti človeka a z tohto dôvodu je ako taká neopísateľná. Je potom možné, že pojmy ako nirvána, prázdnota alebo dharma sa skrývajú pod inými slovami a popismi tiež v kresťanstve, nehovoriac o tom, v ktorom z týchto náboženstiev sú tieto pojmy používané s väčším rešpektom a úctou.

Kresťanské ponímanie Boha sa budhistom môže zdať dosť problematické a paradoxné. Budhistom totiž nedáva zmysel predstava o Bohu, ktorý stvoril svet a i napriek svojej nekonečnej všemohúcnosti pripustil vznik utrpenia a zla. Iste, kresťanskou odpoveďou je tu myšlienka o slobodnej vôli stvorených bytostí a ich neschopnosť vidieť celkové dôsledky svojho konania. To však ešte celkovo nedáva odpoveď na tento problém, ak sa pozeráme na Boha z pohľadu jeho prirodzenej prozreteľnosti a vševednosti. Odpoveďou by tu mohla byť skôr možnosť existencie akéhosi vyššieho princípu alebo nepoznateľného Božieho zámeru so svetom a ľudskými životmi ako takými.

Z budhistického hľadiska je svet ponímaný ako svet nedávajúci nejaký osobitný zmysel, no predsa len veria, že v ňom panuje poriadok, ktorý riadi individuálnu existenciu jednotlivcov. Tento poriadok im dáva potom silu, tak ako kresťanom Boh, znášať strasti života v očakávaní, že raz v nejakom budúcom živote dosiahnu koniec utrpenia. Kresťania a budhisti

Často sa pýtam sám seba, či je možné, aby človek vychovaný a vyrastajúci na určitých zásadách, hodnotách a v určitých tradíciách mohol zo dňa na deň zmeniť svoj názor a prijať niečo nové a odlišné a začať podľa toho žiť. Mám na mysli mnoho ľudí, ktorí sa rozhodli pre budhizmus akýmsi živelným spôsobom. Často sa ich teda pýtam, či sú schopní spojiť tradície, v ktorých vyrastali, teda kresťanstvo, s tým čo práve vyznávajú. No často mám pocit, že ide zasa len o nejaký módny trend a z neho pre mňa vyplývajúca povrchnosť. Kde sa už, ale náboženstvo začína stávať módnou záležitosťou, tam pre mňa začínajú úvahy o nezrelej spoločnosti.

Slovensko sa za posledné desaťročia muselo vyrovnať s mnohými ideovými prúdmi.