Zažilo dobu náboženského útlaku, ale i náhleho uvoľnenia. Zažilo dobu prázdnych kostolov, ale aj ich opätovne naplnenie. Slovenská spoločnosť je tak v posledných rokoch, tiež konfrontovaná s inými náboženstvami, inými v zmysle nie katolíckymi. Kresťanská tradícia, či už katolícka alebo protestantská, je u nás už niekoľko storočí, no dnes sa u nás môžeme stretnúť aj s určitým sektárstvom, ale i s náboženstvami, ktoré na Slovensku nemajú hlbšie korene a medzi ne patrí i budhizmus. Budhizmus na Slovensku sa teší záujmu hlavne u mladej generácie, čo je pochopiteľné. Otázkou zostáva, či sme schopní prijať budhizmus ako svojbytné náboženstvo, ktoré má staršie tradície ako kresťanstvo, a ktoré vyznáva 200 miliónov až 1/3 svetovej populácie. Či sme schopný rešpektovať iný náboženský názor a viesť s ním úprimný a nie pohŕdavý dialóg. A opačne, či ľudia vyznávajúci budhizmus sú schopní pochopiť určité základné kresťanské dogmy a z nich plynúce historické súvislosti.

Daisetz Taitaro Suzuki napísal : „ Na Západe sa silne zdôrazňuje osobné ja. Na východe žiadne Ja neexistuje. A pretože neexistuje, neexistuje ani žiadne Ja, ktoré by bolo možné ukrižovať“. Je skutočne schopný európsky človek prestupom na budhizmus zrazu zabudnúť na kresťanské princípy, ktoré ho obklopujú, alebo je natoľko uvážlivý, že ich dokáže zosúladiť s novými budhistickými podnetmi? Samozrejme potlačiť svoje ja nie je jednorázový proces, no pre Európana je to rozhodne komplikovanejšia cesta. Tiež tu pre mňa vyvstáva problém sprostredkovania inej náboženskej skúsenosti. Ako Európania sa o nej môžeme dozvedieť z kníh alebo najlepšie verbálnou cestou od ľudí, ktorí túto inú náboženskú skúsenosť žijú. No v našom okolí a zvlášť na Slovensku nie je adekvátne množstvo informácií, ktoré by nám o budhizme poskytovali plnohodnotný obraz. Z tohto dôvodu nie som schopný prijať ani kritiku budhizmu, pretože jednak sa mi zdá často povrchná a na druhej strane, ako môžeme kritizovať niečo, čo sa k nám dostáva sprostredkovane a čo dostatočne nepoznáme. Možno jediným východiskom by bola možnosť odísť na dlhší čas do krajín, kde je budhizmus národným náboženstvom ( Srí Lanka, Barma, Thajsko ) a potom sa snažiť nezaujato porovnať tamojšie a európske duchovné pomery. Duchovná tradícia je jednoznačne staršia ne Východe a to by sme mali rešpektovať. Vzhľadom na náš spôsob života niet divu, že niektoré budhistické myšlienky sa nám môžu javiť zvláštne.