Budhizmus vznikol v Indii okolo r. 500 pred n. l. Založil ho Gautama Budha (“prebudený”, “osvietený”). Princ Gautama (asi 563-483 pred Kristom) sa narodil v Kráľovskej rodine, no po hlbokom zážitku s ľudskou biedou a smrťou si uvedomil, že aj on raz bude starý, slabý a zomrie. Po stretnutí s potulným mudrcom opustil rodinu a rozhodol sa, že pôjde hľadať oslobodenie (od cyklu narodenia, smrti a znovuzrodenia) v meditácií a joge. Gautama však čoskoro spoznal, že odriekanie a tvrdá askéza ho nedoviedli k cieľu, preto hľadal strednú cestu medzi bohatstvom a umŕtvovaním tela. Dlho meditoval, kým nedosiahol stav prebudenia, alebo nirvány ("odfúknutie" plameňov vášne a túžby) , kým sa neoslobodil od všetkého, čo ho spájalo s kolobehom životov. Rozšírenie budhizmu po celej Ázii začalo už veľmi dávno. Krajiny, ktoré sú ešte aj dnes budhistické, ako Nepál a Srí Lanka, sa stretli s Budhovým učením v 4., resp. 3. stor. pred Kristom, nestarali sa však o jeho ďalšie šírenie. Významným okamžikom pre budúce rozširovanie učenia do východnej Ázie bolo udomácnenie budhizmu v oblasti veľkých karavánnych ciest v strednej Ázii. Odtiaľ sa dostalo toto učenie počas vlády dynastie do Číny, kde od 16. stor. došlo k veľkému splývaniu rôznych budhistických škôl. Aj napriek nástupu komunistického zriadenia, ktoré dnes ovláda Čínu, zohráva budhizmus v živote Číňanov ešte stále úlohu, ktorú nie je možné podceňovať. Z Číny sa dostal budhizmus predovšetkým na územie Kórei a Japonska. V Kórei sa stal budhizmus štátnym náboženstvom a najsilnejšou duchovnou silou v ríši, v Japonsku dostal svoju vlastnú podobu. Z oblastí, kam vnikal z Indie, sú dôležité hlavne Tibet a juhovýchodná ázijská oblasť. Do juhovýchodnej Ázie, kde má ešte dnes významné postavenie, bol budhizmus prinesený od 5. stor. spoločne s hinduizmom indickými prisťahovalcami.