(„Človek sa spravuje mierou zeme, zem mierou nebies, nebesá mierou tao a tao mierou seba samého.“) Pretože tao nepodmienene spočíva samo v sebe, je možné ho jazykom európskej filozofie nazvať „absolútnom“.S tým súhlasí i to, že tao je nepochopiteľné a nepomenovateľné.
Aj keď tao je neuchopiteľné, naše poznanie môže nanajvýš dospieť k istote nášho nevedenia. „Vedieť, že neviem, to je nado všetko.“

Tao ako cesta mudrca

Lao-c´ nehlása ani odvrat od sveta a asketizmus. Usiluje sa – čo je charakteristickým znakom celého čínskeho myslenia – o pravý stred. Človek má žiť a pôsobiť vo svete, avšak tak, aby zároveň vnútorne „nebol z tohto sveta“. Pozoruje a miluje ľudí a vecí, ale nesmie im prepadnúť, teda vždy musí mať na pamäti: „Ríšou svätosti je tvoje vnútro a nikdy to, čo teší zrak.“
V praktickej etike, v poňatí vzťahu k blížnemu, sa znova vnucuje paralela s kresťanstvom. „Nikdy sa s nikým neháda, a preto sa nikto nemôže hádať s ním.“ .. „Oplácaj zlobu cnosťou.“ .. „A dobrým činí dobro a nedobrým tiež činí dobro – pretože také je dobro sily! A k úprimným je úprimný a k neúprimným je tiež úprimný – pretože taká je úprimnosť sily.“
Kľúčom k etike Tao-te-ťingu je prostota. Prostý život nedbá o zisk, chytrosť, obratnosť, egoizmus a smelé priania.
V tichu a pri pozorovaní prírodných dejov, ktoré sú vonkajším prejavom tao, môžme postrehnúť tao a dospieť ku kľudu a osvieteniu. Osvietený človek je nezaujatý a navracia sa k detskej prostote. Je zbavený pút, je mäkký, a práve preto to všetko premôže. Pretože mäkké premáha tvrdé. „Na svete nie je nič mäkšie a poddajnejšie než voda, a predsa ju nič neprekoná v tom, ako sa vzoprie všetkému silnému a tvrdému. A nič ju nedokáže v ničom zmeniť! Tak poddajné víťazí nad silným, mäkké víťazí nad tvrdým...“ Pretože mudrc žije skromne a nenáročne ako voda, šíri okolo seba dobročinnosť. Nie mnohoučenosť, ale prostota a jednoduchosť sú tým, čo dáva človeku šťastie, tvrdí Lao-c´. Konfuciom tak vážená hudba je odmietaná rovnako ako formálne predpisy mravov a konvencií, ktoré sú u Konfucia na prvom mieste. Moderní taoisti rozlišujú dve navzájom úzko späté formy taoizmu: náboženský taoizmus, ktorý znamená hľadanie tao a uctievanie taoistických božstiev, a taoizmus ako životný postoj zahŕňajúci tradičné myšlienky o zdraví, meditácii a cvičení.

Dve najdôležitejšie taoistické knihy sú Tao-te-ťing, ktorú podľa legendy napísal Lao-c´, a Čuang-c´, pomenovaná po jej autorovi. Tao-te-ťing je politický text, ktorý objasňuje panovníkom, ako vládnuť múdro za pomoci tao. Čuang-c´ predstavuje životnú filozofiu, ktorej môžu porozumieť aj jednoduchí ľudia.

Božstvá

Osobné božstvá taoizmu sú ľudia, ktorí dosiahli nesmrteľnosť a božský stav vďaka svojim skutkom počas života na zemi. Patria sem askétovia, učenci a bojovníci.