Ľudské práva sú oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie svojich záujmov, potrieb a túžob. Sú také podstatné pre dôstojnosť a autentickosť ľudskej bytosti, že by ich mala rešpektovať každá politická moc. Ich odňatím ľudská bytosť prestáva byť človekom. Ľudské práva sú priestorom slobody jednotlivca, do ktorého nesmie zasahovať štátna moc. Zásahy sú dovolené len v zákonom presne určených prípadoch a na základe zákonom stanoveného postupu. Prvými deklaráciami ľudských práv bola americká Deklarácia nezávislosti (1776) a Francúzka Deklarácia práv človeka a občana (1789).
Nový rozmach ľudských práv nastal po druhej svetovej vojne zásluhou OSN. Valné zhromaždenie OSN prialo v roku 1948 Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá sa stala východiskom pre ďalšie dokumenty, najmä Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966) a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966). Úlohou štátu je zakotviť tieto práva človeka v ústave a zákonoch ako občianske práva a zabezpečiť ich nerušené využívanie. Základné ľudské práva a slobody sa nachádzajú v 2. hlave Ústave SR. Štát ich uznáva a garantuje. Keďže ľudské práva a slobody medzinárodné spoločenstvo akceptovalo a začleňovalo do medzinárodných dokumentov len postupne, hovoríme o troch generáciách ľudských práv. 1. koniec 18. stor. (Ústava USA, Veľká Francúzka revolúcia)
Sú to práva negatívnej povahy (štát nesmie zasahovať). Sú prejavom snahy jednotlivca vymaniť sa z nadvlády a zasahovania štátu. Ide predovšetkým o osobné práva, ako je právo na život, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a právo na ochranu mena. Každý má právo vlastniť majetok. Obydlie je nedotknuteľné, zaručené je listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností i ochrana osobných údajov. Každý má právo na slobodu pohybu a pobytu, na slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a presvedčenia. Medzi práva prvej generácie patria aj politické práva, ako je sloboda prejavu a právo na informácie, petičné právo, právo pokojne sa zhromažďovať, slobodne sa združovať a zúčastňovať sa na správe verejných vecí. „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ (Ústava SR, čl.15, odsek 1)
„Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“ (Ústava SR, čl.