Často to charakterizujú takto: “Akoby bol opitý, ale nebolo z neho cítiť alkohol.“.
Ak takéto dieťa s rodičmi výnimočne diskutuje, žasnú nad jeho názormi, úvahami o zmysle života či jeho nezmyselnosti, o túžbe po totálnej slobode, absolútnej čistote a pravde, o odmietaní spoločenských pravidiel a zákonov, o nenávisti ku všetkému, čo ho obklopuje, o nechuti k učeniu, k práci, o odpore k vojenskej službe a podobne.
V škole je takýto jedinec (pravdaže, ak neabsentuje) nepozorný, apatický, akoby do seba zahľadený. Niekedy možno pozorovať aj zmeny na jeho tvári – mení sa jej výraz, farba, zjaví sa bledosť alebo sčervenaním očných spojiviek, červené oči a celková zvýšená únavnosť. Charakteristické sú aj zmeny v úprave účesu. Ten, kto drogu požíva nosom, môže napríklad pôsobiť dojmom, že má stále nádchu (sčervenaný nos, smrkanie). Všetko uvedené môže byť príznakom užitia nejakej drogy.
Istotu však získate až po náleze drogy v moči. Ale napr. kokaín sa podarí v moči dokázať len do 24 hodín. Zmeny správania sú výraznejšie len krátko po požití drogy, keď jej hladina v krvi prudko stúpla a v nasledujúcich hodinách, pokiaľ nejde o intoxikáciu, nemusia byť zmeny v správaní nápadné. Tiež nie je pravda, že narkomana spoznáme podľa zapáchajúceho dychu. Takéto príznaky sú len u „čuchačov“, a aj to väčšinou len niekoľko hodín po fetovaní.
Spoznať v začiatkoch, že niekto užíva drogu, len podľa správania, je ťažké aj pre odborníka. Ale i napriek tomu treba sledovať svoje deti, či sa u nich nevyskytujú náhle alebo opakované výrazné zmeny nálad bez prijateľného vysvetlenia. Treba však pamätať na to, že závislí majú väčšinou dôkladne vybudovaný systém vysvetľovania. Niekedy sa však stáva, že citovo blízky ľudia (najmä rodičia) o probléme vedia, ale boja sa pozrieť pravde do očí - to však už nie je nevšímavosť, ale spoluvina. Ako to začína

„V partii kolovala cigareta a ani nevedeli, že to je marihuana, zistili to vraj až keď si z nej potiahli. Cigareta od nich kolovala ďalej. Pocit bol príjemný. Na ďalšom stretnutí znova kolovala cigareta a keďže minule si už potiahli, tak teraz dostali celú cigaretu a zdarma. Fajčili, lebo ten, kto to neskúsi, je vraj „béčko“. Po celej cigarete bol pocit lepší. Pri ďalšom stretnutí už bolo treba dať za „perfektnú cigaretu“ aj peniaze, alebo im ostať dlžný. Nejaké úspory boli, veľký problém nevznikol. Problém vznikol, až keď sa minuli peniaze a dieťa vlastne zistilo, že po 3 až 5 cigaretách si telo na ne navyklo, že túži a potrebuje ďalšiu cigaretu, organizmus si ju veľmi pýta, nedokáže existovať bez nej, nedokáže samo povedať dosť. Dieťa drogu získa, ale ostáva dealerovi dlžné peniaze. Vie, že telo musí dostať ďalšiu dávku, ale musí už dávku zaplatiť, aj tú minulú. Ak nezaplatí, nedostane dávku, bude sa zle cítiť a bude mať problémy aj s dealerom. Preto musí zohnať peniaze, a to čo najrýchlejšie a akýmkoľvek spôsobom – pôžičkou, odpredaním vlastných alebo odcudzených vecí, prostitúciou.