Dieťa sa stalo závislé na droge, vynakladá maximálne úsilie na jej získanie, všetko ostatné sa stáva druhoradým. Kriminálna činnosť za účelom získania peňazí na drogy sa pre takéto dieťa stane samozrejmosťou.“ 1
Toto je jeden z mnohých prípadov, kedy sa dieťa alebo mladistvý dal touto cestou. Často chce takýmto počínaním na seba upozorniť, vyriešiť problémy, ktoré sa mu zdajú byť neriešiteľné alebo len vyskúšať niečo nové a zakázané. To sa mu však môže stať osudným. Preto by sme sa mali naučiť rozpoznávať príznaky a okamžite zakročiť, ak nejaké spozorujeme. Alebo len venovať nášmu potomkovi viac času. Delenie drog podľa účinku

Pri posudzovaní drog je potrebné si uvedomiť, že takmer všetky látky, ktoré sú dnes zneužívané ako drogy, slúžili a mnohé slúžia i dnes ako lieky. Boli získavané z prírodných produktov ako liečivá na liečenie chorôb a na zmierňovanie bolestí. Problém nastáva až vtedy, keď sa určitá látka začína zneužívať. A to je vtedy, keď sa liek, droga alebo iná látka používa na iný účel, než na aký sú určené. Prípadne sú zneužívané v neprimeranom množstve. Zneužívajú sa látky, ktoré majú okrem liečebného účinku aj schopnosť vyvolať eufóriu alebo iné zmeny vedomia. Podľa toho, o akú zmenu kvality vedomia ide, sa delia drogy na:
· Stimulačné (povzbudzujúce) drogy
· Opiáty
· Konope a jeho produkty
· Halucinogény (vyvolávajú halucinácie)
· Prchavé látky
· Tlmivé látky

I. Stimulačné (povzbudzujúce) drogy:
Metamfetamin (Pervitin) patrí medzi tzv. povzbudzujúce amíny. Vyvoláva okamžitý pocit veľkej energie a sily bez závislosti ne mechanizmoch kontroly. Všetky látky tohto typu pôsobia ako dráždidlá CNS (centrálnej nervovej sústavy). Potláčajú pocit únavy, zvyšujú fyzickú i psychickú výkonnosť, zlepšujú náladu, tlmia pocit hladu. Hlavné nebezpečenstvá pri užívaní takýchto látok sú hneď dve:
· Vzniká veľký rozdiel medzi sebahodnotením a reálnymi schopnosťami. To vedie často k tragickým následkom.
· U každého (ale po rôzne dlhom čase užívania) dochádza k zásadnej zmene psychiky. Najčastejšia forma je stihomam, teda chorobná podozrievavosť. Postihnutý sa domnieva, že ho okolie sleduje a nepriatelia ho chcú zlikvidovať. V záverečných štádiách robí niekedy až groteskné opatrenia na zaistenie svojej bezpečnosti. Užívanie stimulačných drog sa zvyčajne končí niekoľkodennými „ťahmi“, po ktorých nasleduje zrútenie pre celkovú vyčerpanosť. Nie sú vzácne prípady zabitia neznámeho človeka, o ktorom si toxikoman myslí, že mu ohrozuje život. Kontakt s týmto jedincom je nebezpečný aj vtedy, keď nie je pod vplyvom drogy.