Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, a by viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Výkonom trestu nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť.

Druhy trestov

Za spáchané trestné činy môže súd uložiť len tieto tresty:
a/ odňatie slobody
b/ stratu čestných titulov a vyznamenaní
c/ stratu vojenskej hodnosti
d/zákaz činnosti
e / prepadnutie majetku
f/ peňažný trest
g/ prepadnutie veci
h/ vyhostenie
ch/ zákaz pobytu

Ak tento zákon v osobitnej časti ustanovuje na niektorý trestný čin niekoľko trestov, možno uložiť každý tento trest samostatne alebo aj viac ich popri sebe. Popri treste, ktorý ustanovuje tento zákon v osobitnej časti na niektorý trestný čin, možno uložiť aj iné tresty uvedené v § 27. Vyhostenie a zákaz pobytu možno uložiť samostatne, aj keď tento zákon v osobitnej časti taký trest neustanovuje. Nemožno však uložiť peňažný trest popri prepadnutí majetku.

Výnimočný trest

Výnimočným trestom sa rozumie jednak trest odňatia slobody nad pätnásť až dvadsiatich piatich rokov, jednak trest odňatia slobody na doživotie. Výnimočný trest sa môže uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon v
Osobitnej časti dovoľuje. Ak súd uloží takýto trest, môže zároveň rozhodnúť, že doba výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia a umiestnenia do samoväzby sa na účely podmienečného prepustenia do doby výkonu trestu nezapočítava. Trest odňatia slobody nad pätnásť rokov až do dvadsiatich piatich rokov môže súd uložiť iba vtedy, ak stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je veľmi vysoký a možnosť nápravy páchateľa je obzvlášť sťažená. Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba páchateľovi , ktorý spáchal trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 2 alebo ktorý pri trestnom čine vlastizrady /91/, teroru podľa § 93 alebo § 93 ods. 3, všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods.