Organizácia spojených národov (Un – United Natins Organization) je organizáciou takmer všetkých štátov na tejto planéte, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte. Je to záväzok zničiť vojnu, prehlbovať ľudské práva, rozvíjať sociálny pokrok a priateľské vzťahy medzi národmi a používať túto organizáciu ako stredisko pre sledovanie svojich krokov za účelom dosiahnutia týchto cieľov. Na základe uznesenia zo 14.12.1946 je sídlo OSN v New Yorku, jej najvyšším predstaviteľom je generálny tajomník Kofi A. Annan (od 1.1.1997). Členských krajín je 189 (Slovensko od 19. januára 1993). Úradnými jazykmi sú anglický, arabský, čínsky, francúzsky, ruský, španielsky jazyk.

Vznik OSN:
Myšlienka organizácie ako je OSN vznikla už po 1. svet. vojne, vtedy bola na návrh amer. prezidenta Wilsona založená Spoločnosť Národov (paradoxne do nej USA nikdy nevstúpili). SN ako sa časom ukázalo nebola schopná plniť svoje záväzky a cez 2. svet. vojnu sa rozpadla. Po 2.svet. vojne boli myšlienky na celosvetovú organizáciu, ktorá by mala na starosti zachovenie mieru, opäť obnovené. 25.4.1945 sa zišlo 50 štátov (aj ČSR) v San Franciscu na rokovaniach. Uzniesli sa na založení OSN. Do polroka bola vypracovaná Charta OSN a bola podpísaná 24.10.1945 už 51 (+Poľsko) štátmi, ktoré sa pokladajú za zakladajúce.

Charta OSN pozostáva z nasledovných kapitol:
1. Ciele a zásady (čl. 1-2)
2. Členstvo (čl. 3-6)
3. Orgány (čl. 7-8)
4. Valné zhromaždenie
5. Rada bezpečnosti
6. Pokojné riešenie sporov (čl. 33-38)
7. Akcie pri ohrození mieru , porušení mieru a útočných akciách (čl. 39-51)
8. Oblastné dohody (čl. 52-54)
9. Medzinárodná hospodárska a sociálna súčinnosť (čl. 55-60)
10. Hospodárska a sociálna rada
11. Deklarácia o nesamosprávnych územiach (čl. 73-74)
12. Medzinárodná poručnícka sústava (čl. 75-85)
13. Poručnícka rada
14. Medzinárodný súdny dvor (čl. 92-96)
15. Sekretariát (čl. 97-101)
16. Rôzne ustanovenia (čl. 102-105)
17. Prechodné bezpečnostné opatrenia (čl.106-107)
18. Zmeny (čl. 108-109)
19. Ratifikácia a podpis (čl.

110-111)

Ciele OSN sú :
· Zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť a pre tento cieľ robiť účinné kolektívne opatrenia, aby sa predišlo ohrozeniu mieru, odstránilo sa jeho ohrozenie a potlačil každý útočný čin alebo iné porušenia mieru, a v zhode so zásadami spravodlivosti a medzinárodného práva uskutočňovať mierovými prostriedkami úpravu alebo riešenie sporov alebo situácií, ktoré by mohli viesť k porušeniu mieru. · Rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčenia národov, ako aj robiť každé iné vhodné opatrenia na posilnenie svetového mieru. · Uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu riešením medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitného rázu a podporovaním a posilňovaním úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva. · Byť strediskom, ktoré by uvádzalo do súladu úsilia národov pri dosahovaní týchto spoločných cieľov. Základné zásady OSN :
· Organizácia je založená na zásade zvrchovanej rovnosti všetkých svojich členov. · Všetci členovia OSN svedomito plnia záväzky, ktoré prevzali podľa Charty, aby tak zabezpečili všetkým práva a výhody vyplývajúce z členstva. · Všetci členovia OSN riešia svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami tak, aby neohrozili medzinárodný mier a bezpečnosť ani spravodlivosť. · Všetci členovia OSN sa vystríhajú vo svojich medzinárodných stykoch hrozby silou alebo použitia sily oproti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu, ako aj každého iného spôsobu nezlučiteľného s cieľmi OSN. · Všetci jej členovia poskytnú OSN všemožnú pomoc pri každej akcii, ktorú urobí v súlade s ustanoveniami Charty, a vystríhajú sa poskytovať pomoc ktorémukoľvek štátu, proti ktorému robí OSN preventívnu alebo donucovaciu akciu. · Organizácia sa postará o to, aby i štáty, ktoré nie sú jej členmi, konali podľa týchto zásad, pokiaľ je to potrebné na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. · Nijaké ustanovenie Charty OSN nedáva Organizácii Spojených národov právo zasahovať do vecí, ktoré podstatne patria do vnútornej právomoci štátov, ani nezaväzuje jej členov, aby takéto veci podrobovali riešeniu podľa tejto Charty. Táto zásada však neprekáža, aby sa použili donucovacie opatrenia na posilnenie medzinárodného mieru. · Členstvo v OSN je otvorené všetkým mierumilovným štátom, ktoré akceptujú záväzky obsiahnuté v Charte, a ktoré sú podľa úsudku Organizácie ochotné a spôsobilé tieto záväzky plniť. · Štáty prijíma za členov Valné zhromaždenie OSN na základe odporúčania Bezpečnostnej rady. Na základe Charty môže byť členstvo z dôvodu porušenia zásad Charty pozastavené alebo zrušené. ŠPECIÁLNYMI SÚČASŤAMI OSN SÚ:

1. Detský fond OSN (UNICEF)
2. Úrad vysokého komisára OSN pre uprchlíkov (UNHCR, sídlo Ženeva)
3. Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD, s. Ženeva)
4.

Program OSN pre rozvoj (UNDP)
5. Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO, s. Viedeň)
6. Inštitút OSN pre výcvik a výskum (UNITAR)
7. Svetový program výživy (WFC, s. Rím)
8. Univerzita OSN (UNU, s. Tokio)
9. Dobrovoľníci OSN
a iné Medzinárodné odborné organizácie pridružené k OSN
Hlavné orgány OSN :
-všetky sa nachádzajú v sídle OSN v New Yorku, okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v Haagu.
Valné zhromaždenie (General Assembly)
Skladá sa zo zástupcov všetkých členských štátov, každý má jeden hlas. Rozhodnutia o dôležitých otázkach, ako sú otázky mieru a bezpečnosti, prijatie nových členov a rozpočtové záležitosti sa schvaľujú dvojtretinovou väčšinou, rozhodnutia o bežných otázkach sa prijímajú prostou väčšinou. Zasadnutia Valného zhromaždenia sa začínajú tretí utorok v septembri a trvajú zvyčajne do konca decembra. Okrem riadnych zasadnutí je možné na žiadosť Bezpečnostnej rady, väčšiny členských štátov OSN, prípadne jedného z nich, ak s jeho žiadosťou vysloví súhlas väčšina členských štátov, zvolať osobitné zasadnutie. Mimoriadne osobitné zasadnutie je možné zvolať do 24 hodín na žiadosť Bezpečnostnej rady, ktoré schváli ktorýchkoľvek deväť jej členov, alebo na žiadosť väčšiny členských štátov OSN či jedného z nich, pokiaľ s ňou vysloví súhlas väčšina členských štátov. Funkcia predsedu Valného zhromaždenia sa každý rok obsadzuje na základe rotácie predstaviteľov z piatich geografických skupín štátov: africkej, ázijskej, latinsko-americkej, východoeurópskej, západoeurópskej a ďalších štátov. V rámci Valného zhromaždenia pracuje 6 hlavných výborov :
1. výbor - odzbrojovací a bezpečnostný
2. výbor - hospodársky a finančný
3. výbor - sociálny, humanitárny a kultúrny
4. výbor - zvláštny politický a dekolonizačný
5. výbor - administratívny a rozpočtový
6. výbor - právny
Funkcie a právomoci Valného zhromaždenia :
Valné zhromaždenie má právo rokovať a prijímať odporúčania vo všetkých otázkach, ktoré patria do rámca Charty, okrem tých, ktoré prerokúva Bezpečnostná rada. Valné zhromaždenie dostáva správy od všetkých ostatných orgánov, prijíma nových členov, schvaľuje rozpočet a určuje pomernú výšku príspevkov členských štátov, volí nestálych členov Bezpečnostnej rady, členov Hospodárskej a sociálnej rady a volených členov Poručenskej rady. Spoločne s Bezpečnostnou radou volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora a na odporúčanie Bezpečnostnej rady menuje generálneho tajomníka.

Valné zhromaždenie sa zaoberá najmä otázkami zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti, otázkami odzbrojenia, medzinárodnej politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, výchovnej a zdravotníckej spolupráce, otázkami uplatňovania ľudských práv a slobôd pre všetkých. Práca OSN sa počas celého roka odvíja hlavne od rozhodnutí Valného zhromaždenia - tzn. od vôle väčšiny členských štátov OSN vyjadrenej v rezolúciách schválených Valným zhromaždením. Túto prácu vykonávajú:
· výbory a ďalšie orgány ustanovené Valným zhromaždením s cieľom skúmať a podávať správy k špecifickým otázkam, ako je odzbrojenie, kozmický priestor, mierové operácie, dekolonizácia, ľudské práva, hospodársky a sociálny rozvoj, medzinárodné právo;
· medzinárodné konferencie iniciované Valným zhromaždením;
· Sekretariát OSN - generálny tajomník a jeho aparát
Deklarácia práv dieťaťa

V r.1939 schválilo Valné zhromaždenie OSN osobitný dokument, ktorý žiada od všetkých vlád sveta dôslednú starostlivosť o deti. Keď sa v Medzinárodnom roku dieťaťa (1979) po dvadsiatich rokoch hodnotila neuspokojivá účinnosť deklarácie, rozhodlo Valné zhromaždenie OSN spracovať ďalší dokument, ktorý by štáty k tejto ochrane nielen vyzýval, ale i zaväzoval. Túto Konvenciu práv dieťaťa odhlasovalo VZ OSN na jeseň r.1989. Deklarácia práv dieťaťa obsahuje desať zásad:
1. Nerobiť žiadnu výnimku medzi deťmi, ktorým má byť ochrana ich práv poskytnutá.
2. Prednostne dbať na záujmy normálneho, zdravého fyzického i duševného vývoja všetkých detí. 3. Pre každé dieťa zaručiť meno a národnosť.
4. Každému dieťaťu poskytnúť právo na zdravotnú opateru a ochranu vrátane staroslivosti o jeho matku už v tehotenstve.
5. Zdravotne (fyzicky alebo duševne) postihnutým deťom zaručiť osobitnú starostlivosť a výchovu.
6. Deťom bez plnej rodičovskej starostlivosti poskytnúť rovnocennú štátnu starostlivosť v ovzduší lásky a porozumenia.
7. Každému dieťaťu zaručiť bezplatnú výchovu a povinné základné vzdelanie tak, aby sa stalo užitočným členom spoločnosti.
8. Všetky deti bez rozdielu uprednostňovať pri ochrane a pomoci v každej potrebnej situácii.
9. Uchrániť deti pred každou krutosťou, vykorisťovaním či zanedbávaním i pred zamestnávaním, pokiaľ nedosiahli primeraný vek.
10. Žiadne dieťa nesmie byť diskriminované pre svoju rasu, náboženstvo,pohlavie alebo iné odlišnosti od iných a všetky deti musia byť vychovávané v duchu porozumenia, priateľstva a mieru medzi národmi.
Bezpečnostná rada (Security Council)
- je orgánom OSN, ktorý má hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Bezpečnostná rada má 15 členov: 5 stálych členov - Čínu, Francúzsko, Ruskú federáciu, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska, USA a 10 nestálych členov volených Valným zhromaždením na dvojročné funkčné obdobie (v súčasnosti sú to Bangladéš, Írsko, Jamajka, Kolumbia, Mali, Maurícius, Nórsko, Singapúr, Tunisko, Ukrajina). Každý člen Bezpečnostnej rady má jeden hlas. K prijatiu rozhodnutia o procedurálnych otázkach je potrebných najmenej deväť hlasov. V podstatných otázkach je potrebných deväť hlasov, pričom žiaden zo stálych členov nesmie hlasovať proti. V prípade, ak nechce stály člen znemožniť prijatie určitého rozhodnutia, môže sa hlasovania zdržať. Len Bezpečnostná rada má právo prijímať rozhodnutia, ktoré sú členské štáty povinné podľa Charty OSN plniť. Bezpečnostná rada sa zaoberá predovšetkým udržiavaním medzinárodného mieru, skúma každý spor, ktorý by mohol viesť k medzinárodnému napätiu, odporúča spôsoby ich riešenia, zaoberá sa problematikou odzbrojenia. V prípade ohrozenia mieru alebo aktu agresie môže vyzvať členské štáty k použitiu hospodárskych sankcií i podniknúť vojenskú akciu proti agresorovi. Vykonáva poručenské funkcie OSN, odporúča prijatie nových členov OSN i vymenovanie Generálneho tajomníka a spolu s Valným zhromaždením volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora. Bezpečnostná rada pracuje nepretržite, predstaviteľ každého jej člena musí byť stále prítomný v sídle OSN. Ak je Bezpečnostnej rade prednesená sťažnosť, ktorá sa týka ohrozenia mieru, obvykle najprv odporučí, aby sa príslušné strany pokúsili dosiahnuť dohodu mierovými prostriedkami. Ak spor vyústi do ozbrojeného konfliktu, Bezpečnostná rada sa predovšetkým usiluje o jeho ukončenie v najkratšom čase (dáva pokyny na zastavenie paľby, vysiela na miesto konfliktu mierové jednotky OSN, môže rozhodnúť o donucovacích opatreniach, hospodárskych sankciách napr. obchodnom embargu alebo o kolektívnej vojenskej akcii). Členský štát, ktorý trvalo porušuje zásady Charty OSN, môže Valné zhromaždenie na základe odporúčania Bezpečnostnej rady z OSN vylúčiť.
Hospodárska a sociálna rada (Economic and Social Council-ECOSOC)
-je orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií a inštitúcií. Rada má 54 členov, a to 14 z afrických štátov, 11 z ázijských, 10 z latinskoamerických a karibských štátov, 13 zo západných a 6 z východoeurópskych štátov. Jej približne dvojmesačné zasadnutia sa spravidla konajú každoročne striedavo v New Yorku a Ženeve. Rozhodnutia prijíma jednoduchou väčšinou hlasov, každý člen má jeden hlas.

Hospodárska a sociálna rada slúži ako fórum diskusií o medzinárodných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, výchovných a zdravotníckych otázkach celosvetového alebo interdisciplinárneho charakteru, vypracúva odporúčania, štúdie a správy na ich riešenie, podporuje úctu k ľudským právam a základným slobodám a ich dodržiavanie, zvoláva medzinárodné konferencie, pripravuje pre Valné zhromaždenie návrhy zmlúv, koordinuje činnosť pridružených odborných organizácií, poskytuje služby členským štátom OSN, vedie konzultácie s príslušnými mimovládnymi organizáciami o otázkach, ktorými sa zaoberá Hospodárska a sociálna rada.
Poručenská rada (Trusteeship Council)
- jej pôvodnou úlohou bolo vykonávať správu poručenských území a bývalých kolónií, ktoré boli zaradené do poručenskej sústavy. Funkcie a právomoci Poručenskej rady spočívajú v štúdiu a prerokúvaní správ, ktoré predkladá spravujúca krajina o politickom, hospodárskom, sociálnom a výchovnom pokroku poručenských území a po konzultácii s ňou skúma petície obyvateľov poručenských území a vykonáva návštevy tých území. Poručenská rada sa schádza jedenkrát ročne. V súčasnosti jej členmi je 5 stálych členských krajín Bezpečnostnej rady OSN. Pri konštituovaní Poručenskej rady jestvovalo 11 poručenských území. Posledné takéto územie bolo Palau v Tichomorí (pod správou USA), ktoré sa v roku 1994 po získaní nezávislosti stalo 185. členskou krajinou OSN. V súčasnosti existujú návrhy na jej zrušenie alebo radikálnu reformu. Medzinárodný súdny dvor (International Court of Justice)
-je hlavným súdnym orgánom OSN. Skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí Valné zhromaždenie OSN a Bezpečnostná rada OSN v oddelenom hlasovaní. Nie je prípustné, aby za sudcu boli zvolení dvaja príslušníci toho istého štátu. Sudcovia sú volení na obdobie 9 rokov. Sídlom Medzinárodného súdneho dvora je Haag v Holandsku. Do jurisdikcie MSD patria všetky otázky, ktoré mu štáty predložia, a všetky záležitosti vyplývajúce z Charty OSN alebo platných zmlúv a dohôd. Stranami v sporoch podávaných MSD môžu byť iba štáty. Medzinárodná spravodlivosť je dobrovoľná. Ak sa štát nechce zúčastniť na pojednávaní pred Dvorom, nemusí tak urobiť (iba ak by to vyžadovali osobitné zmluvné ustanovenia). Ak však súhlasí s tým, že sa stane stranou v spore, je povinný podrobiť sa rozhodnutiu Dvora. Niektoré zmluvy vyžadujú od štátov, aby uznali právomoc MSD v určitých sporoch. Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada môžu požiadať MSD o posudok k akejkoľvek právnej otázke. Ďalšie orgány OSN a pridružené odborné organizácie môžu požiadať o posudok k právnym otázkam, ktoré sa týkajú ich činnosti, na základe zmocnenia Valného zhromaždenia. MSD, ktorého úlohou je rozhodovať podľa medzinárodného práva predložené spory, berie za podklad rozhodovania medzinárodné zmluvy, medzinárodnú obyčaj, všeobecné právne zásady uznané civilizovanými národmi i súdne rozhodnutia a náuku najviac kvalifikovaných odborníkov rôznych národov ako pomôcku pri určovaní právnych pravidiel.
Sekretariát (Secretariat)
-je obslužným orgánom OSN. Na jeho čele stojí Generálny tajomník, ktorý je menovaný Valným zhromaždením na základe odporučenia Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie.

Charta ho splnomocňuje upozorňovať Bezpečnostnú radu na každú záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Okrem toho vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada a Poručenská rada. Významnou úlohou GT je preventívna diplomacia s cieľom zabrániť vzniku, eskalácii alebo rozšíreniu medzinárodných sporov. Povinnosti Sekretariátu OSN siahajú od riadenia mierových operácií až k sprostredkovaniu v medzinárodných sporoch. Pracovníci Sekretariátu sa zaoberajú aj analýzou hospodárskych a sociálnych trendov a problémov, pripravujú štúdie k otázkam, ako sú napr. ľudské práva a udržateľný rozvoj, organizujú medzinárodné konferencie o svetových problémoch, sledujú rozsah plnenia rozhodnutí OSN, tlmočia prejavy a predkladajú dokumenty do oficiálnych jazykov OSN, informujú oznamovacie prostriedky o činnosti organizácie. Pracovníci Sekretariátu i Generálny tajomník sú za svoju činnosť zodpovední len OSN. Prísaha ich zaväzuje k tomu, že nebudú vyhľadávať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo iného orgánu zvonka. Charta OSN zaväzuje členské štáty, aby sa zdržal snáh nepatričným spôsobom ovplyvňovať pracovníkov Sekretariátu pri plnení ich úloh.

Slovenská republika a OSN
SR bola prijatá za člena OSN 19. januára 1993 ako jeden z nástupníckych štátov ČSFR. Slovensko od svojho vzniku prikladá veľký význam svojmu pôsobeniu na pôde OSN. Našou snahou je podieľať sa na práci Organizácie vo všetkých jej kľúčových oblastiach. Podporujeme reformu OSN a vítame všetky kroky, ktoré prispejú k zvýšeniu demokratickosti, transparentnosti a efektívnosti jej činnosti, a tým k jej celkovému posilneniu. Chceme sa podieľať na realizácii tejto reformy v duchu partnerstva. Osobitnú pozornosť venujeme prebiehajúcej diskusii o budúcej podobe Bezpečnostnej rady, ktorú vnímame ako jeden z ústredných momentov celkovej reformy OSN Slovensko už v minulosti viackrát prezentovalo svoju pozíciu k týmto kľúčovým momentom reformy BR OSN. V otázke rozšírenie BR vidíme opodstatnenosť zvýšenia počtu členov v oboch kategóriách /t.z.: stálych i nestálych členov/. Zvýšenie počtu členov však nemusí podľa nášho názoru nutne nastať simultánne. Nedosiahnutie dohody o jednej kategórii by nemalo brániť prípadnej dohode o rozšírení kategórie druhej. SR si vie v tomto štádiu predstaviť zvýšenie počtu nestálych členov BR OSN. Celkový počet členov BR by však nemal presiahnuť 25, aby nebola ohrozená efektívnosť a schopnosť BR OSN okamžite reagovať na vzniknuté krízové situácie.

Pri rozšírení BR OSN by nemala byť opomenutá Východoeurópska regionálna skupina, ktorej počet štátov sa v posledných rokoch viac ako zdvojnásobil. Skúsenosti Slovenskej republiky z pôsobenia v mierových jednotkách OSN potvrdzujú značné možnosti malých a stredných krajín aktívne sa podieľať na zabezpečovaní mieru a stability vo svete. Sme pripravení v rámci svojich možností a všetkými svojimi dostupnými prostriedkami prispieť k zefektívneniu mierových operácií. Slovenská republika pozorne sleduje vývoj v jednotlivých regiónoch sveta a je tradičným prispievateľom do mierových operácií. Doterajšou účasťou v mierových operáciách si Slovensko vybudovalo veľmi dobré meno na pôde OSN, čím sa posilnila jeho medzinárodná prestíž. Podľa oficiálnej štatistiky Odboru mierových operácií OSN (DPKO), SR bola k 30. aprílu 2003 s účasťou 609 príslušníkov Ozbrojených síl SR na 17. mieste medzi prispievateľmi do mierových operácií OSN. Ďalšie pôsobenie v mierových operáciách je jednou z politických priorít SR a tvorí konzistentnú súčasť koncepcie zahraničnej politiky SR vo vzťahu k OSN. Od svojho vzniku v januári 1993 sme sa doteraz celkove zúčastnili na 14-tich mierových misiách OSN. Konkrétne: UNPROFOR, UNPF a UNTAES na území bývalej Juhoslávie, UNCRO v Chorvátsku, UNOMIL na území Libérie, UNOMUR na hraniciach Ugandy a Rwandy a UNAVEM na území Angoly.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk