Základy práva

ŠTÁT- jedna z politických foriem spoločnosti. Prvými teoretikmi boli starovekí Gréci.
Základštátu = Platón a Aristoteles. Ústava,
Zákony- diela Platóna - rozlišuje 3 kasty: 1) vládcovia (zákonodarná moc)
“štát je človek vo veľkom” 2) strážcovia (súdna moc)
3) tvorcovia (výkonná moc)
Aristotelespoložil základ deľby moc!
- rozoznával 3 základnéčinnosti štátu: *zákonodarstvo *správa *súdnictvo

Nato, aby štát mohol byť štátom musí mať 3 znaky: * štátnumoc (ŠM)
* štátneúzemie (ŠÚ)
* štátotvornýnárod (ŠN)

Štátnamoc (ŠM)- spoločenská sila, teda vydáva zákony, kontroluje ich dodržiavanie a súdi. Zároveň je schopná hrozbou resp. Použitím násilia zabezpečiť vôľu nositeľa štátnej moci. Moc je schopnosť jedných určiť správanie iných. Mocmá 2 stránky - integrujespoločnosť
- obmedzujeslobodu jednotlivca (každému právu korešponduje povinnosť )
ZnakyŠM: je - suverénna a výlučná
- charakteristickým princípom teritoriality (ŠM sa viaže len na určité územia)
- oddelenosť od obyvateľstva (ŠM zabezpečuje určitý aparát ľudí napr.súdnictvo,...)
- politickosť (polit. strany sa snažia presadiť svoje záujmy a polit. ciele dosiahnuť)
- akceptácia obyvateľstva

Právo- zákonitosti upravené právnymi normami, ktoré sú vynutiteľné, vydáva ho príslušný orgán, je vydané v zbierke

Štátneúzemie (ŠÚ)- patrí doň suchozemský povrch; vnútrozemské vody; pobrežné a teritoriálne vody; priestor, ktorý sa nachádza nad a pod povrchom zeme. ŠÚ je trvalo obývané ľuďmi, pričom časť tohto obyvateľstva je v právnom zväzku so štátom - teda má štátneobčianstvo

Štátotvornýnárod (ŠN)- štátna príslušnosť je daná štátom. U nás sa nadobúda narodením a udelením. Národ- historické spoločenstvo ľudí, ktorí žijú na určitom území a sú spojení určitým jazykom, kultúrou a obyčajmi


PRÁVNE SYSTÉMY

môžeme ich rozdeliť do 3 skupín:
1.) Právnysystém vo vnútry štátu- právo vlastné vo vnútri štátu - určitý systém právnych noriem platných vo vnútri štátu

2.) Medzinárodnéprávo- upravuje vzťahy medzi národmi

3.) Veľképrávne systémy- právne kultúry skupín štátov, kt. platné právo a právny život sú založené na tradíciách, ideách, hodnotách v právnom a politickom myslení. V právnej teórii sa vytvorili 2 právne systémy:
1.) kontinentálny systém
-právny systém je založený na rímskom práve.

Pramečom práva sú normatívne právne zákony, súdy právo aplikujú a netvoria ho.

2.) angloamerický systém
-okrem právnych zákonov platia aj precedensy - čo znamená, že sudca tvorí právo a takýto precedens sa aplikuje. Vyvinul sa v Anglicku, neskôr aj v USA - tu sa vyvinulo kodifikované právo = majú ústavu. Platia tu aj obyčaje. Zakladateľmipráva boli starí Rímania. Právo patrí k takým spoločenským javom, ktoré plnia funkciu organizácie spoločnosti. Rovnako ako štát vzniká na určitom spoločenskom vývojovom stupni. Právo má niekoľko definícii:
* právoje súhrn záväzných pravidiel správania sa v spoločnosti, ustanovených sankcionovateľných štátom, kt. správanie je zabezpečené donucovacou mocou štátu.
* právo to sú právne normy - právo v tejto rovine hovorí,čo má byť; právo v rovine právneho vzťahu hovorí o tom,čo momentálne je. Právo v rovine právneho vedomia je chápané ako psychický vzťah k právu (poznám al. nepoznám ho).

Znakypráva:

*normatívnosť-vzťahuje sa na skupinu prípadov rovnakého druhu neurčitého počtu
* všeobecnázáväznosť- právo platí pre každého
* vynutiteľnosť- v prípade nedodržania alebo porušenia práva nastupuje násilie
* dynamizmus- právo sa neustále vyvíja, mení sa a reaguje na meniace sa spoločenské vzťahy
* formálnáurčitosť- o práve nesmú byť pochybnosti

ZÁKLADY PRÁVA

Právo v rovine právnej normy


Právna norma- pravidlo správania sa, ustanovené štátom, štátom uznávanej forme a vynutiteľné štátom, t.j. v prípade nedodržania právnej normy nastupuje násilie (zabezpečenie právnej normy je formou donucovacích prostriedkov). Právna norma patrí do skupiny sociálnych noriem regulujúcich správanie, činnosť fyzických alebo právnických osôb a štátu. Od sociálnych noriem sa odlišuje organickým spojením so štátom. Štát ustanovuje formu, obsah a zabezpečuje jej plnenie zákonom stanovenými donucovacími prostriedkami. Právne normy sú vyhlasované v zbierke zákonov.
Každé pravidlo správania sa na to aby sa mohlo považovať za právnu normu musí mať osobitnú štátom uznávanú formu čím získa kvalitu právnej normy. Podľa toho, ktorý orgán právnu normu vydal rozlišujeme:
- ústavu
- ústavné zákony
- zákony
- nariadenia vlády
- vyhlášky ministerstiev a ostatných org. štátnej správy (napr. úrad vlády, úrad pre kartografiu,.....)
- všeobecnézáväzné nariadenia obcí
Ústavasa odlišuje od ostatných zákonov normou, obsahom a právnou silou. Na prijatie ústavných zákonov musí byť 3/5 väčšina. Upravuje zákon vo všeobecnosti.

Ústava je najvyšší zákon a ostatné zákony nesmú odporovať ústave.

Štruktúra právnej normy
Právnanorma obsahuje:
1.) hypotéza- stanovuje podmienky, ktoré majú byť splnené, subjekt môže uskutočniť oprávnenie
2.) dispozícia- vlastné pravidlo správania sa, právna povinnosť vyjadrená príkazom, zákazom alebo oprávnenie vyjadrené dovolením.

Každý občan SR má právo na vzdelanie - hypotéza - ak je niekto občan SR dispozícia - má právo na vzdelanie

Pôsobnosťprávnej normy
- rozsah v akom sa právna norma aplikuje na právne vzťahy.
Rozoznávame:
1.) osobám- okruh úcastníkov na ktorých to aplikujeme
2.) priestorovú(územnú) - právne normy obsiahnuté v predpisoch vydaných orgánmi štátnej správy platia na celom území SR, ak sa v nich pôsobnosť neobmedzuje len na určité územie. Právna norma vydaná orgánmi miestnej štátnej správy platí len na miesto vydania.
3.)rozumieme:a) čas platnosti b) čas účinnosti c) spätné pôsobenie

ada) právna norma po formálnej stránke spĺňa všetky náležitosti spojené s ich vydaním a stáva sa prameňom platného práva. Stáva sa platnou odo dňa vydania.
adb) úcinnost - z právnej normy vyplývajú oprávnenia a subjekty sa musia podľa nej správať. Odo dňa úcinnosti platí daná Právna norma a môžeme ju aplikovať na právne vzťahy. Najprv musí byť úcinná a tak je platná.
adc) spätné pôsobenie - právne normy nepôsobia spätne, ale vždy do budúcna.
Platiadve podmienky:
1.) retribučné dekréty prezidenta z r. 1945 č. 16,17
2.)trestnásadzba podľa neskoršieho trestného zákona je pre páchateľa priaznivejšia


PRÁVO V ROVINE PRÁVNEHO VZŤAHU

Právny vzťah– je spoločenský vzťah regulovaný právnou normou, v ktorom subjekty vystupujú ako nositelia právnych oprávnení a právnych povinností.
Znaky právneho vzťahu:
1) vzniká na základe účinnej právnej normy
2) každý právny vzťah je spoločenský, ale nie každý spoločenský je právny, len ten, ktorý je upravený právnou normou
3) má individuálny charakter
4) má vnútornú štruktúru

Na to, aby mohol právny vzťah vzniknúť musia existovať určité predpoklady :
1) právny subjekt
2) právna norma
3) právna skutočnosť
4) obsah
Subjektom sú osoby spôsobilé byť účastníkom právneho vzťahu. Ide o nositeľov oprávnení a povinností.
Druhy spôsobilosti:
1) spôs. na právne úkony
2) spôs. vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti (18 r.)
3) spôs. na protiprávne konanie

Subjekty
Fyzické osoby(FO) - spôsobilosť mať práva a povinnosti nadobúda narodením a končí smrťou
2) spôsobilosť narastá vekom a rozumovými schopnosťami, úplne dovŕšením 18 roku veku. Pozbavenie spôsobilosti vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti - trpím duševnou chorobou, ktorá nie je len prechodná. Zároveň súd určí opatrovníka, ktorý bude tieto úkony vykonávať. Spôsobilosť môže byť odňatá úplne alebo čiastočne.
3) vlastnosť subjektu byť zodpovedný a znášať následky svojho konania, ktoré je v rozpore s právom. Táto spôsobilosť sa nadobúda dovŕšením 15 roku veku.

Právnická osoba (PO) nadobúda všetky spôsobil. okamihom, dňom vzniku. PO môže vzniknú?:
1) zápisom do Obchodného registra (obchodné spoločnosti)
2) zápisom do iného registra (nadácie. .

.)
3) združenia, register vedie ministerstvo vnútra
4) zo zákona (štátny podnik, ministerstvo)
5) na základe rozhodnutia nejakého orgánu
PO zastupuje štatutárny orgán, konateľ. Štatutárny zástupca štátneho podniku je riaditeľ.

Súd pozbaví FO spôsobilosti vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti:
1) trpí duševnou poruchou, ktorá nie je trvalá, ale len prechodná v dôsledku čoho nie je schopný vykonávať
2) súd obmedzí FO, ktorá trpí duš. Poruchou, ktorá nie je prechodná alebo al. nadmerne požil alkohol. nápoje, omamné látky al. nadmerne požíva jedy

Osoba, ktorá má spôsobilosť na práva a povinnosť má aj procesnú spôsobilosť, vzniká dovŕšením 15 roku veku. PO sú obce, štát, štátne podniky, rôzne neziskové organizácie.
Štátny podnik vzniká zo zákona. Obce na zákl. zákona (391/94). Prokurista zapisuje sa do OR (obchodného registra) a na základe plnej moci môže vykonávať dané úkony.
Spôsobilosť vlast. úkonmi narastá, súvisí s rozumovými schopnosťami a vekom.

PRÁVNA SKUTOČNOSŤ

Právna skutočnosť – sú podmienky stanovené v hypotéze právnej normy, s ktorou sa viaže vznik, zmena alebo zánik práv. vzťahu.

Právne skutočnosti rozdeľujeme na:
1) p. skutočnosti závislé od vôle
- právne konanie, ktoré je vo forme - právneho úkonu
- individuálneho právneho aktu (rozhodnutie)
- protiprávne konanie - zavinené porušenie práva, vo forme: - úmyslu (úmysel.konanie)
- nedbanlivosti
2) p. skutočnosti nezávislé od vôle
- právne udalosti – smrť, plynutie času, narod.
- protiprávny stav – nezavinené porušenie práva (krajná núdza, nutná obrana)

Právny úkon– prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú; musí ísť o subjektívne skutočnosti. Môže ich robiť aj FO a PO. Charakterizujú ho 4 znaky:
1) musí ísť o prejav vôle
2) prejav vôle musí smerovať k dosiahnutiu právneho následku (k vzniku, zmene, zániku práv a povinností)
3) prejavom možno sledovať len také následky, ktoré sú v súlade s právnym poriadkom
4) na prejav sa viažu tie následky, ktoré konajúci svojou vôľou sledovať

Správanie subjektov, ktoré nie je v súlade s týmito úkonmi, nie je to právny úkon.
Prejav vôle ako nevyhnutný prvok možno urobiť konaním (aktívnym správaním – písomne, mlčky. . .) alebo opomenutím (spočíva v kvalifikovanej ne?innosti).

Náležitosti právneho úkonu:
1) náležitosti vôle –vôľa musí byť daná na začiatku a nesmie ísť o nejaký podvrh
2) sloboda vôle– vôľa nie je slobodná v prípade fyz.

vynútenia si nejakého konania
3) vôľa musí byť vážna– nie je vážna, ak subjekt nechcel svojím konaním dosiahnuť právne následky
4) určitosť vôle– vôľa musí byť jednoznačná a nepripúšťa sa ani alternatívna forma
5) náležitosť subjektu– len ten subjekt, ktorý má spôsobilosť na právne úkony
6) náležitosť prejavu– musí byť urobený tak, aby bol zrozumiteľný a určitý
7) náležitosť predmetu– predmet musí by? možný (existuje) a právom dovolený

Právne úkony:
1) typický – upravený právnym predpisom (zákonníky,. . .)
2) atypický – nie sú upravené práv. predpisom
3) jednostranné
4) dvojstranné
5) viacstranné (zhodný prejav viacerých subjektov), napr. kúpna zmluva má dve strany povinný a oprávnený
6) adresné – ak sa prejav vôle dostane do sféry adresáta
7) neadresné – nie je adresovaný nikomu
8) formálny
9) neformálny
10) odplatný – kúpna zmluva, poistná zmluva
11) neodplatný – darovacia zmluva


Plynutie času je všeobecne uplatňovanou právnou skutočnosťou na základe ktorej vznikajú, menia sa, zanikajú právne normy.

Lehotapredstavuje istý časový úsek ohraničený začiatkom a skončením plynutia. V tomto časovom úseku sa spravidla vyžaduje, aby účastník vzťahu vykonal istú činnosť alebo konanie prípadne sa konania zdržal, teda nekonal (premlčacia, prekluzívna. . .)

Dobou sa rozumie časové obdobie, v rámci ktorého práva a povinnosti vznikajú a trvajú alebo na uplynutie ktorého zákon viaže ich zánik (skúšobná. . . ). Rozdiel je v začiatku a konci, čo sa týka lehoty a doby. Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre začiatok jej plynutia a končí sa uplynutím obdobia ustanoveného zákona ako deň skončenia lehoty. Lehota určená podľa dní končí uplynutím jej posledného dňa, pričom polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní. Lehota určená podľa týždňov alebo mesiacov, rokov, končí uplynutím dňa, ktorý sa pomenovaním resp. číslovaním v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, od ktorého začala plynúť. Koniec lehoty ak pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posúva sa koniec lehoty na najbližší pracovný deň. Lehoty poznáme:
- zákonné
- uložené príslušným štátnym orgánom

Doba spravidla plynie už od toho dňa, v ktorom nastala skutočnosť rozhodnúť sa pre jej plynutie a spravidla sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím názvom prípadne číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dom, v ktorom začčala plynúť.

Preklúzia (prepadná lehota) – spôsob zániku práva uplynutím tzv. prekluzívnej lehoty výslovne stanovenej zákonom ak v nej nebolo právo uplatnené. Na preklúziu prihliada orgán z úradnej povinnosti.

Premlčanie (premlčacia lehota) – nie je zánik práva ako celku, ale iba v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou a to námietkou premlčania. Právo nezaniká, ale sa oslabuje. Ak vznesie povinná osoba námietku premlčania, právo zaniká.

Prekluzívne lehoty sú kratšie ako premlčacie.

V prípade ak dlžník plnil po uplynutí prekluzívnej lehoty, dochádza k bezdôvodnému obohateniu, ktoré sa musí vydať. Nie všetky práva sa premlčujú, premlčujú sa majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Nepremlčuje sa právo na výživné, trestné činy výslovne uvedené v trestnom zákone, inak uplynutím premlčacej lehoty zaniká trestnosť trestných činov.

Obsah - predmet

Obsahom práva sú práva a povinnosti.
Predmetom právneho vzťahu sú:
1) veci : hnuteľné (stavby,. . .)
nehnuteľné – ak má byť predmetom, vyžaduje sa písomná forma
2) ľudské správanie (fyzické sp., nečinnosť subjektu)
3) výsledky duševnej a tvorivej činnosti (umelecké diela, vynálezy, patenty,. . .)
4) inštitúty ako zdravie, ľudská dôstojnosť (osobnosť človeka)


1)deň nástupu zamestnanca do práce je 1.8.2003. Skúšobná doba je 5 týždňov. Kedy nastane koniec skúšobnej doby? 4.9.2003
2)deň nástupu do práce je 1.8.2003. Skúšobná doba je 1 mesiac. Kedy nastane koniec skúšobnej doby? 31.8.2003
3)deň nástupu - 10.8.2003, skúšobná doba je 3 mesiace. Kedy nastane koniec skúšobnej doby? 9.11.2003
4)zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli 1.6.2003 dohodu o zmene pracovnej zmluvy, preradenie na inú prácu na 5 dní. 2.6.2003 – 6.6.2003
5)záručná doba na uplatnenie zodpovednosti za vady elektrospotr. Je 2 roky. Zákazník si kúpil 1.8.2003 mrazničku. Dňa 1.9. zistil vadu na výrobku. Dokedy si môže uplatniť právo zodpovednosti za vadu kúpenej veci? záru?. doba : 1.8.2003 – 31.7.2005
6)Premlčacia lehota je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať 1 krát. Dňa 31.7.2005 si uplatnil nárok u predávajúceho, ale toto jeho právo bolo neuspokojené, môže sa domáhať práva na súde a v akej lehote? právo si môže uplatni? do 31.7.2008

Vlastníctvo sa nadobúda kúpou, darovaním. . .
Ján Novák, r.č. 682114/6052 kúpil rodinný dom v Prešove
Právny subjekt: Ján Novák – FO
Právna norma: kúpa – ňou si nadobúda vlastníctvo
Právna skutočnosť: závislá od vôle je vo forme +
+ právne konanie: právny úkon ; typický ; upravený, dvojstranný
právny vzťah: - práv. norma
- práv. subjekt – má spôsobilosť vl. Úkonmi nadobúdať práva
adresný pri dvojstrannom neuznávame; formálny
Obsah povinnosť : - odovzdať peniaze
- odovzdať nehnuteľnosť
Predmet – vec nehnuteľná

TVORBA PRÁVNYCH NORIEM

Pod normotvorbou rozumieme tvorbu akýchkoľvek noriem (právnych, morálnych, nábožens.). Pod tvorbou práva rozumieme tvorbu právnych noriem.

Zákonodarstvo = legislatíva; a tvorba písaných právnych noriem sa nazýva legislatíva.

Aby norma bola platná, musí byť schválená spôsobom, orgánom stanoveným v ústave resp. v inom právnom predpise. Národná rada prijíma ústavu; ústavné zákony.
Ministerstvo prijíma vyhlášky.
Vláda prijíma nariadenia a to v medziach zákona a na vykonanie zákona.
Všeobecné záväzné nariadenia obce prijíma obecné zastupiteľstvo, obec rozhoduje o samosprávnych činnostiach.
Právo predkladať návrhy na zákony má vláda, poslanci a výbory.


Realizácia práva
- uskutočňovanie platného práva
Realizáciou právnych noriem, vzťahov, ktoré subjekty vystupujú ako nositelia oprávnení a právnych .......

Realizácia práva v 3 formách :
1) cez relatívne právne vzťahy: úkony alebo individuálne právne akty
2) cez vzťahy absolutna – vlastnícky vzťah
3) cez zákaznícke právne normy

Výpoveď zamest. Bola doručená 4. mája 2003. výp. doba je 2 mesiace, začína plynúť 1.júna a končí 31.7.2003.

Záručná doba na uplatnenie zodpovednosti za vady tovaru je 2-ročná. Dňa 1.9.2003 si zákazník kúpil elektrospotrebič. Vadu zistil 15.9.2003, dokedy si môže uplatniť právo zodpovednosti veci? záručná doba končí 31.8.2005


Realizácia práva v troch formách :

1, cez relatívne právne vzťahy : úkony alebo individuálne právne akty
2, cez vzťahy absolútna – vlastnícky vzťah
3, cez zákaznícke právne normy

Analógia zákona
Znamená, že právna norma upravujúca podobný prípad sa obdobne použije aj na riešenú skutkovú situáciu, ktorá nieje výslovne upravená v právnom riadku. Občiansky zákonník s analógiou výslovne počíta (§51;§491 odsek 2). Nieje prípustná v hmotnom trestnom práve (vymedzuje skutkové podstaty trestov). Neprichádza do úvahy v prípade rozširovania podmienok trestnej zodpovednosti, stanovenia trestov a ochranných opatrení, alebo akejkoľvek ujmy na právach, či majetku za trestný čin vrátane podmienok ich uloženia. Je prípustná v procesnom trestnom práve, vymedzuje postupy, na základe ktorých orgány konajú. O analógiu nepôjde v prípade keď zákon výslovne uvádza, že sa niektoré ustanovenia použijú obdobne, lebo zákon na právnu úpravu uvedených otázok pamätal, ale použil legislatívnu skratku a takúto právnu úpravu neopakoval, ale odkázal na iné miesto, z ktorého ju možno vyvodiť.
Analógia práva
znamená, že sa zovšeobecnením viacerých právnych noriem upravujúcich podobné prípady získa z platného právneho poriadku pravidlo preriešenia konkrétneho prípadu.
Aplikácia práva
znamená (v užšom zmysle slova) použitie všeobecne záväzného právneho predpisu na vyriešenie určitej právnej veci.

znamená (v širšom zmysle slova) uskutočnenie práva príslušným orgánom. Táto aplikácia je osobitnou realizáciou práva, je štátom stanoveným spôsobom právnej činnosti kompetentných štátnych orgánov v rámci ktorej tieto aplikujú právne normy vydávaním individuálneho právneho aktu. IPA je výsledok činnosti štátneho orgánu, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia, prípadne autoritatívne zisťujú oprávnenia a povinnosti konkrétne stanovených subjektov. Výklad práva
je nevyhnutný pri aplikácii (vydávaní) práva. Znamená objasnenie zmyslu a obsahu právnej normy za účelom právneho praktického používania.
Druhy výkladov :

1, podľa subjektov – a, legálny výklad– právne záväzný, dáva ho najvyšší súd.
b, interný výklad – platí v rámci nadriadenosti a podriadenosti, nieje
právne záväzný. Výklad orgánu aplikujúceho
právo (autentický). V odôvodnení je dôvod rozho-
dnutia. doktrinálny výklad – výklad právnych vedcov.
2, podľa spôsobu a metódy – a, jazykovo-gramatický – zavádza sa zmysel slov a účel
b, logický – stanovuje logické štruktúry
c, systematický – porovnáva vykladajúcu právnu normu s
inými právnymi normami
d, historický – prečo vznikla právna norma
3, podľa rozsahu – a, doslovný
b, rozširujúci
c, zužujúci

Orgány štátnej správy
- do sústavy orgánov štátnej správy patrí : vláda a ministerstvá. Na úrovni ministerstiev aj ostatné ústredné orgány : Úrad vlády, úrad kartografie a katastra.
-Orgány štátnej správy tvoria zložitý, ale pritom jednotný organický celok a to sústavu orgánov štátnej správy.

Orgán štátnej správy musí mať určité charakteristické črty spoločné všetkým štátnym orgánom, ktoré sú : vykonávajú svoju činnosť v mene štátu, ich kompetencia je ustanovená právom (rozsah kompetencie je uvedený v zákone), ich organizačná štruktúra je regulovaná právom (kto stojí na čele, kto začo zodpovedá), vyznačujú sa materiálnym a personálnym substantívom a nariaďovací charakter (nariaďujú čosi urobiť), majú výkonný, (to znamená, že vykonávajú zákony), sú podriadený orgánom štátnej moci, ich činnosť možno v rámci práva usmerňovať inštrukciami nadriadených orgánmi štátnej správy (tieto inštrukcie nie su všeobecne právne záväzné). Orgán štátnej správy disponuje kompetenciou a právomocou. Kompetencia - je vymedzenie okruhu štátnej veci, v ktorom má byť orgán činný. Právomoc - je súhrn štátomocenských oprávnení, ktorými ten ktorý orgán reguluje spoločenské vzťahy. Štátomocenské oprávnenie – orgán vydáva nejaké osvedčenie, nariadenie (napr: ministerstvo vydá osvedčenie na stavbu). Od orgánu štátnej správy treba odlíšiť správny orgán – orgán, ktorý uskutočňuje výkon štátnej správy. Je to širší pojem orgánu štátnej správy, pretože okrem orgánu štátnej správy týmto pojmom sa označujú aj tie právnické osoby, ktoré boli zákonom splnomocnené na výkon štátnej správy. Nato aby orgán mohol byť správnym orgánom, musí mať právnu subjektivitu, to znamená spôsob mať práva a povinnosti, aj spôsobilosť na právne úkony. Orgán štátnej správy možno charakterizovať aj nasledovne :
1, majú črty štátneho orgánu - sú vybavené právomocou (súhrn oprávnení) a pôsobnosťou (kompetenciou). Používajú prostriedky štátneho donútenia (napr: vymáhanie si splnenia povinností). Vykonávajú štátnu správu, uskutočňujú úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami štátnej správy (napr: prevenčná činnosť, školenia). Predstavujú relatívne samostatné organizačné jednotky, ktoré sú určené ich právomocou a pôsobnosťou. Medzi konkrétne subjekty orgánu štátnej správy patria :
1, najvyššie a ústredné orgány štátnej správy – vláda SR, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy (úrady).
2, miestne orgány štátnej správy - a, orgány so všeobecnou pôsobnosťou – krajské a okresné úrady
b, orgány so špecifickou pôsobnosťou – vytvárajú sa tam, kde je to nevyhnutné (napr: daňový úrad, colný úrad, vojenské správy)

Uznesenia vydávajú ministerstvá pre konkrétny prípad. Miestne orgány vydávajú rozhodnutia spôsobnosťou v rámci okresu, mesta (individuálny ale aj normatívny charakter).
Konštitutívne rozhodnutia
Deklaratívne rozhodnutia.