V apríli 2000 po trojmesačnom súdnom spore Irving prehral svoju žalobu pre urážku proti Deborah Lipstadtovej. Lipstadtová v roku 1996 publikovala Denying The Holocaust (Popieranie holokaustu), v ktorom opísala Irvinga ako „jedného z najnebezpečnejších zástancov popierania holokaustu“. Irving to poprel a zažaloval Lipstadtovú. Ale verdikt sudcu potvrdil pravdivosť knihy a išiel vo svojich záveroch ešte ďalej ako Lipstadtová. „Zdá sa mi neodškriepiteľné, že Irvinga treba označiť ako človeka popierajúceho holokaust“, vyhlásil dôrazne sudca a dodal: „Irving je pravicový pronacistický polemik“. Takýto verdikt je dôkazom, že Irving a jeho nasledovníci sú odmietaní vierohodnými a oprávnenými zákonnými autoritami. Ale nezastaví to popieranie holokaustu. Mnohí budú znevažovať rozsudok ako ďalší dôkaz „medzinárodného židovského sprisahania“. Historička Deborah Lipstadtová v interview s Kenom Sternom povedala: „Nie je potrebné mrhať časom alebo úsilím, aby sme vyvrátili tvrdenia tých, čo popierajú holokaust. Museli by sme donekonečna odpovedať na argumenty predkladané ľuďmi, ktorí ľubovolne falšujú dôkazy, citujú vety vytrhnuté z kontextu a jednoducho ignorujú veľké množstvo faktov, ku ktorým majú na rozdiel od skutočných vedcov len veľmi malý rešpekt, ak vôbec. Sú služobníkmi ideológie a ich ‘zistenia’ ju majú podporiť“. Najdôležitejšie je všímať si motiváciu ľudí, ktorí šíria lži o histórii holokaustu. V pozadí sfalšovaných tzv. „historických“ argumentov je vždy nenávisť k židom a sympatia k ideológii fašizmu a intolerancie. Títo ľudia nespochybňujú holokaust preto, že by sa priečil ich ideám, práve naopak – svojimi argumentmi sa snažia otvárať cestu k holokaustu novému. Slováci predsa nie sú zodpovední za vyvražďovanie slovenských židov počas existencie vojnového slovenského štátu ?

Tvrdiť, že za tragédiu židov na Slovensku môže celý slovenský národ, by bolo samozrejme veľmi zjednodušujúce. Nemožno však prehliadať ani vysokú mieru antisemitizmu medzi slovenským obyvateľstvom a predsudky, ktoré v mnohých ľuďoch pretrvávajú podnes. Tieto predsudky a antisemitizmus výrazne uľahčovali situáciu tým, ktorí počas fungovania Slovenského vojnového štátu slúžili fašistickej ideológii. Slovenský vojnový štát bol totalitným štátom, budovaným na autoritatívnych princípoch s výrazne fašistickými prvkami. Od počiatku svojho vzniku bol plne podriadený svojmu tvorcovi a protektorovi – nacistickému Nemecku. Politika „riešenia“ židovskej otázky, bola politikou, ktorú sa nacisti snažili uplatňovať vo všetkých krajinách podriadených fašistickému Nemecku.