Žiaľ aj na Slovensku sa našlo príliš veľa ľudí ochotných tejto politike napomáhať alebo prinajmenšom nečinne prizerať. Tento fakt bol umocnený tým, že politická elita Slovenského štátu, na čele s jeho predstaviteľom Jozefom Tisom, sa podriaďovala vôli Adolfa Hitlera bez akéhokoľvek odporu a dôsledne vykonávala príkazy nacistov. Hlinkova slovenská ľudová strana označila židov za úhlavného nepriateľa slovenského národa. Židia boli postupne vládnymi nariadeniami zbavovaní všetkých politických, hospodárskych, sociálnych, občianskych a nakoniec aj základných ľudských práv. V marci 1942 začalo násilné vysťahovávanie slovenských Židov, 70 000 obetí bolo deportovaných do koncentračných táborov. Napriek tomu nemožno zabúdať na tú časť slovenského národa, ktorá rôznym spôsobom fašizmu odporovala a snažila sa pomáhať aj jeho obetiam – židom.“ „Treba odmietnuť tézu, že za tragédiu tunajších židov v čase druhej svetovej vojny môže slovenský národ. Nesú za ňu zodpovednosť veľmi presne identifikovateľné politické sily a ich lídri, ktorí sa samozvane vydávali za jediných reprezentantov slovenského národa. Na druhej strane treba pomenovať aj tie slovenské sily a osobnosti, ktoré holokaustu chceli zabrániť, prípadne zmierňovať jeho tragické následky. Takisto treba hovoriť o stovkách slovenských ľudí, ktorí s nasadením života a života svojich blízkych zachraňovali životy židovských štvancov.“ Ivan Kamenec, Hľadanie a blúdenie v dejinách (Kaligram 2000). Nemožno však prehliadať ani vysokú mieru antisemitizmu medzi slovenským obyvateľstvom a predsudky, ktoré v mnohých ľuďoch pretrvávajú podnes. Tieto predsudky a antisemitizmus výrazne uľahčovali situáciu tým, ktorí počas fungovania Slovenského vojnového štátu slúžili fašistickej ideológii. „Pri rozbore holkaustu na Slovensku treba konštatovať, že tento tragický moment sa nezačal nakladaním obetí do dobytčích vagónov, ani pred bránami koncentračných táborov a plynových komôr. Začal sa omnoho skôr. Vtedy, keď sa židia ako celok označili za nepriateľa národa a štátu a podľa toho sa začalo s nimi aj zachádzať: postupne začali strácať svoje politické, hospodárske a nakoniec aj základné občianske a ľudské práva. V tomto smere je problematika holokaustu až hrozivo aktuálna aj dnes.” Ivan Kamenec, Hľadanie a blúdenie v dejinách (Kaligram 2000) Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo koncom augusta roku 1944 pripojilo slovenský národ k celosvetovej protifašistickej koalícii a vina za účasť na holokauste sa stala predovšetkým osobnou katastrofou prezidenta Tisa a spolupracovníkov vtedjašieho totalitného režimu.