Dnes sme však stále svedkami úpornej snahy politicky a morálne rehabilitovať vojnový slovenský štát a degradovať protifašistický zápas. Tiež sme svedkami pretrvávajúcich predsudkov niektorých Slovákov voči príslušníkom židovskej menšiny (v prieskumoch verejnej mienky sa ukazuje, že každý tretí až štvrtý Slovák má negatívny postoj k židom.). Aj preto je dnes rovnako naliehavá výzva pre všetkých ľudí na Slovensku – poučiť sa z vlastnej histórie, zaujať odmietavý postoj voči všetkým nenávistným, totalitným a násilným ideológiam a najmä zvyšovať mieru tolerancie a kultúrneho porozumenia v celej spoločnosti. Je pravda, že Židia vždy parazitovali na práci druhých ľudí, venovali sa úžerníctvu, pochybnému podnikaniu a podvodným obchodom ?

Závisť, ktorú spôsobovali úspechy niektorých Židov v podnikaní a obchodovaní zrejme spôsobila vznik mnohých mýtov a prispela k ich vykresľovaniu ako lakomcov, prospechárov, parazitov a úžerníkov. Úspechy v podnikaní a obchodovaní mnohých Židov paradoxne spôsobili nepriaznivé historické okolnosti, ktorým boli ako národ vystavení. Po zničení Jeruzaléma cisárom Titom v r.72, boli Židia roztrúsení po celej Rímskej ríši a venovali sa prevažne obchodovaniu. Rovnaká situácia bola v stredoveku, kedy v dôsledku opatrení, ktoré vyplývali z rozšíreného antisemitizmu, bolo Židom znemožnené vlastniť pôdu. Podnikanie a obchodovanie bolo pre nich zvyčajne jediným východiskom, ako si zabezpečiť živobytie. Skúsenosti, ktoré pri tom nadobudli sa dedili a zdokonaľovali z generácie na generáciu. Ako veľmi prospešné sa ukázali najmä s príchodom kapitalizmu. Preto sa mnohí Židia v 19. a 2O.storočí dokázali v dobre uplatniť v bankovníctve a obchode. Na druhej strane to neznamená, že každý Žid by bol obchodník alebo bankár. Židia vykonávali a vykonávajú, tak ako ostatní ľudia, najrôznejšie povolania. Závisť, ktorú spôsobovali úspechy niektorých Židov v podnikaní a obchodovaní zrejme spôsobila vznik mnohých mýtov a prispela k ich vykresľovaniu ako lakomcov, prospechárov, parazitov a úžerníkov. Počas druhej svetovej vojny nepriateľské nálady voči Židom podporovali predstavitelia Slovenského vojnového štátu, ktorí sa usilovali získať židovský majetok. Tzv. arizačný proces, ktorý znamenal vyvlastňovanie židovského obyvateľstva, u nás začal v roku 1939. Argumentovalo sa pri tom tým, že Slováci si iba berú naspäť to, čo im Židia ukradli a čo im právom patrí. Samozrejme, žiadne konkrétne dôkazy o podvodnom obchodovaní alebo nezákonnom podnikaní, sa nikto ani nesnažil predložiť a Židia boli trestaní na princípe kolektívnej viny za niečo čo nebolo nijako dokázané.