Samotní Židia sú najväčší rasisti, väčšine z nich je predsa blízky sionizmus, čo je rasistická ideológia hlásajúca nadradenosť Židov nad ostatnými národmi ?

Nemožno spochybniť fakt, že aj medzi ľuďmi, ktorí sa k sionizmu hlásia sa objavujú rasistické myšlienky. Židia sú napokon ľudia, ako všetci ostatní a musia sa vyrovnávať s rovnakými problémami a negatívnymi javmi, akým je nepochybne aj rasizmus, nech má akúkoľvek podobu. Sionizmus možno zjednodušene charakterizovať ako národno-politické hnutie, ktorého cieľom bolo predovšetkým vytvorenie domova pre židovský národ. Toto hnutie, ktoré vzniklo ako reakcia na pretrvávajúci antisemitizmus, nepriateľstvo voči židom a ich prenasledovanie v mnohých krajinách, sa zakladá na presvedčení, že Židia sú národ vo zvláštnej situácii, neporovnateľnej so situáciou iných národov. Dôkazom tejto tézy sú, podľa predstaviteľov sionistického hnutia, celé dejiny židovskeho národa a jeho problémy – problém asimilácie, zachovávania židovských tradícii, antisemitizmus. Riešenie uvedených problémov vidí sionizmus v zlepšení národnej situácie Židov. Založenie štátu Izrael znamenalo naplnenie hlavného cieľa sionistického hnutia, neznamenalo však jeho zánik. Po vzniku Izraela sa sionizmus snažil a snaží pomáhať židovskému štátu v boji o prežitie, podporovať jeho rozvoj, umožniť všetkým záujemcov vysťahovanie do Izraela a pomáhať zachovávať židovskú identitu Židom žijúcim mimo vlastný štát. V sionizme existuje viacero myšlienkových prúdov. Niektoré z nich, rovnako ako každé hnutie, ktoré je založené na národnom princípe, pochopiteľne vzbudzujú obavy z niečoho čo by bolo možné nazvať „obrátený antisemitizmus“. Nemožno spochybniť ani fakt, že aj medzi tými, ktorí sa k sionizmu hlásia sa objavujú rasistické myšlienky. Židia sú napokon ľudia, ako všetci ostatní a musia sa vyrovnávať s rovnakými problémami a negatívnymi javmi, akým je nepochybne aj rasizmus, nech má akúkoľvek podobu. Situácia mnohých Židov je o to zložitejšia, že boli sami veľmi dlho na národnom a náboženskom princípe kruto prenasledovaní a v súčasnosti musia stále čeliť rôznym formám nepriateľstva, či už skrytého alebo otvoreného. Východiskom môže byť iba hľadnie spôsobu ako ukončiť nepriateľstvo na všetkých stranách, pretože extrémizmus na jednej strane zákonite vytvorí extrémizmus na strane druhej. Starosta Betlehema, Elis Frajdž, v jednom rozhovore o spore medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi povedal: „Nemáme iné východisko ako naučiť sa žiť vedľa seba, vzájomne sa uznať a tolerovať. V ďalšej fáze vývoja zistíme, že sa môžeme vzájomne obohacovať, jeden od druhého sa mnohému priučiť a spoločne ohromiť svet našou inteligenciou a zručnosťou.