Pomoc z vonku, solidárna pomoc celej spoločnosti, je v určitých životných situáciách nevyhnutná – rovnako pre Rómov, ako aj pre bielych. Takáto pomoc je nedeliteľnou súčasťou fungovania všetkých moderných štátov, postavených na hodnotách ľudskosti. Východiskom pri tom je predpoklad, že pomoc poskytnutá ľuďom v núdzi sa spoločnosti vráti naspäť, zatiaľ čo nezáujem o odstraňovanie chudoby, biedy a bezmocnosti určitých skupín ľudí, znamená iba prehlbovanie problémov a nárast mnohých negatívnych javov, ktoré ohrozujú stabilitu a bezpečnosť celej spoločnosti. Riešenie zlej situácie Rómov v osadách je tiež v záujme väčšinovej slovenskej spoločnosti. Pravdou je, že s Rómami žiť budeme, záleží iba na tom, ako. Segregáciou a odsúvaním Rómov na okraj spoločnosti a nášho záujmu, iba prehĺbime všetky negatívne javy, ktoré zasahujú aj našu spoločnosť – biedu, zúfalstvo, kriminalitu, zlý zdravotný stav, sociálnu odkázanosť. Izolácia Rómov, vytváranie „rezervácií“, snaha vyčleniť ich z väčšinovej spoločnosti, segregácia, toto všetko by znamenalo urobiť z Rómskej otázky bumerang, ktorý by sa nám napriek snahe zahodiť ho stále vracal, avšak vždy vo väčšom a hrozivejšom rozsahu. Ako ukázali skúsenosti krajín, ktoré sa s problémom rasizmu dokázali účinne vysporiadať a vytvorili fungújúcu a prosperujúcu multikultúrnu spoločnosť, ústretové kroky a podanie pomocnej ruky zo strany majority voči menšinu sú veľmi dôležité. V každom konkrétnom prípade však treba hľadať čo najefektívnejšiu formu pomoci, poučiť sa z chýb, ktoré napáchal v tejto oblasti totalitný režim pred rokom 1989, spolupracovať so štátmi, ktoré boli úspešnejšie pri riešení tejto otázky. Pri každom dobrom projekte je nevyhnutné klásť dôraz na zapojenie samotných Rómov a povzbudzovanie ich vlastnej iniciatívy pri riešení ich problémov.

Rómovia rodia, čo najviac detí, aby mohli žiť z prídavkov na ne, pričom väčšinu z týchto peňazí deti aj tak nikdy neuvidia – rodičia ich prefajčí a prepijú ? Rodenie detí nie je návodom na blahobyt, jednoduchý výpočet ukazuje, že štátny príspevok na dieťa ťažko postačí na zabezpečenie základných potrieb pre jeho život. Predstava, že by sa Rómovia snažili mať čo najviac detí iba kvôli štátnym príspevkom, je absurdná. V ľudských spoločenstvách, ktoré žijú jednoducho, v skromných podmienkach, bez prístupu k vzdelaniu, sú mnohopočetné rodiny samozrejmosťou. Na Slovensku bolo ešte pred sto rokmi úplne bežné, keď matka priviedla na svet viac ako päť detí.