články.

Spolupráca justičných orgánov:
V EÚ bez hraníc musia existovať možnosti poskytnúť právne kroky proti spáchaným zločinom i za hranicami jedného štátu. Zločincom sa nesmie dať možnosť vyhnúť sa dôsledkom ich konaniam jednoduchým odchodom za hranice susednej krajiny. Ak má napr. niekto po rozvode nárok na výživné, môže si ho uplatniť z ktorejkoľvek krajiny únie. Práve preto člen. krajiny spolupracujú v rámci tretieho piliera.

EUROPOL – potláčanie medzinárodnej kriminality:
Europol je názov Európ. policajného úradu, ktorého hlavnou úlohou je boj proti medzinár. zločinu a uľahčenie výmeny informácií o terorizme, drogovej kriminalite a iných druhoch medzinárodne organiz. kriminality.

Spoločná poľnohospodárska politika:
Spoločná poľnohospod. politika je jednou z hlavných politík 1. piliera a EÚ:
Poľnohospodárstvo patrí k najcitlivejším odvetviam nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ. Vzhľadom na dôležitosť poľnohospodárstva vytvorilo Spoločenstvo koncepciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky – SPP. Spoločenstvu sa podarilo vytvoriť jednotný poľnohosp. trh – obrysy pôvodnej SPP už v roku 1962. Vtedy sa Spoločenstvo skladalo zo 6 krajín, v ktorých bol nedostatok prakticky všetkých poľnohospod. výrobkov a krajiny prechádzali fázou silného ekonomic. rastu. Vtedy sa zdalo logické poskytovať poľnohospodárom podporu prostredníctvom cien, ktoré platili spotrebitelia a úplným uzatvorením európ. trhu systémom poplatkov, rôz. prémií, dávok a náhrad. aaaaapotraviny sa sprístupnili vo všetkých člen. krajinách za prijatelné ceny a ES dosiahlo sebestačnosť při takmer všetkých hlavných produktoch. K poľnohospodárstvu bolo potrebné pristupovať osobitne, lebo v tomto sektore neplatia bežné ekonomic. pravidlá.

Hlavné ciele poľnohospodárskej politiky:
 zvýšiť produktivitu v poľnohospodárstve
 zabezpečiť slušnú život. úroveň poľnohospodár. obyvateľstvu
 stabilizovať trhy
 garantovať pravidelné dodávky
 zabezpečiť primerané spotrebiteľské ceny

Poľnohospodári nemuseli prijať nijaké redukcie. Od roku 1968 sa používajú jednotné ceny. Ceny boli stanovené tak, že každý produkt bol ocenený v krajine, kde bol najdrahší. V dôsledku toho boli a dodnes aj sú ceny za poľnohosp. produkty ES ešte vyššie ako na svetovom trhu. Zároveň však produkty ES museli byť lacnejšie ako dovážané poľnohospod. produkty. Preto sa na dovozy stále uvaľovali dovozné clá, čo robí dováž. produkty drahšími ako sú domáce výrobky. Je to vlastne systém dvojitých cien: jedna cena vo vnútri ES a druhá tzv. svetová cena.