akt predpokladal vybudovanie jednotného – spoločného trhu v rámci Európy, zahrňujúceho vtedy 320 miliónov obyvateľov a umožňujúceho spomínané 4 slobody.

Jednotný trh bol v podstate vybudovaný do konca roka 1992 a vytvoril v priestore EÚ podmienky analogické podmienkam vnútorných trhov jednotlivých člen. krajín.
K pomerne hladkej implementácii Jednot. európ. aktu prispela aj skutočnosť, že jednotlivé opatrenia smerujúce k jeho realizácii mohli byť prijímané kvalifikovanou väčšinou, teda nie jednomyseľne.


MAASTRICHTSKÁ ZMLUVA – Zmluva o Európskej únii:
Zmluvu o EÚ alebo Maastrichtskú zmluvu prijali najvyšší predstavitelia člen. krajín EÚ v Maastrichte v roku 1991. Člen. krajiny tým jasne potvrdili jedno: chcú dosiahnuť viac ako len hospodár. spoločenstvo. Európa chce vytvoriť politickú úniu.

Významný pokrok pre európ. integráciu priniesla zmluva hlavne v oblasti menovej únie, v oblasti spoločnej zahr. a bezpečnostnej politiky, v oblasti justície a vnútor. záležitostí a občianstva Únie.
Táto zmluva bola prijatá na stretnutí Európ. rady v holandskom Maastrichte v dec. 1991. Na rovnakom mieste ju podpísali vo februári 1992 a do platnosti vstúpila po ratifikácii vo všetkých člen. krajinách
1. novembra 1993.

EÚ, ktorá vznikla na základe tejto zmluvy, má 3 piliere:
 1. pilier – Európ. spoločenstvá – ich postavenie sa v Maastrichte upevnilo, stávajú sa nosným prvkom EÚ
 2. pilier – položili sa základy SZBP
 3.pilier – spolupráce v justícii a vnútorných záležitostiach


K hlavným cieľom, prečo bola EÚ založená patria nasledujúce ciele:
 podpora vzájomného hospodárstva a spoločen. rozvoja
 postupné vyrovnávanie ekonomic. nerovnováhy medzi štátmi a regiónmi
 posilnenie súdržnosti a spolupráce v sociálnej oblasti
 vytvorenie priestoru bez hraníc, kde bude zabezpečený voľný pohyb tovarov, osôb, služieb, kapitálu – vztvorenie hospodár. a menovej únie
 zavedenie inštitútu občianstva Únie
 posilnenie ochrany ľud. práv a slobôd
 zavedenie princípu subsidiarity
 zlepšenie život. a pracov. podmienok občanov v EÚ a podpora zamestnanosti a soc. politiky
 rozšírenie spolupráce v oblasti súdnictva a vnútor. vecí


 presadzovanie vlastnej identity v medzinárod. vzťahoch, najmä v oblasti SZBP
 pomoc tretím krajinám – rozšírovanie EÚ o nových členov


Hlavným cieľom Maastrichtskej zmluvy bolo, aby EÚ nezostala len hospodár. spoločenstvom, ale aby postupne smerovala k politickej únii. Výrazne tiež posilnila princíp subsidiarity.Najvýznamnejším prínosom zmluvy bolo rozhodnutie:

 vybudovať hospodár.