Reč tela

Z niektorých výskumov vyplýva, že z obsahu oznámenia je iba sedem percent vyjadrených slovne, 38 percent charakteristikami hlasu a 55 percent rečou tela.
Nie je rozhodujúce, či sú vyššie uvedené čísla úplne presné alebo nie. Podstatné je zistenie, že nezáleží len na tom, čo oznamujete, resp. ešte viac na tom, akým spôsobom to robíte a ako sa pri tom správate. Tento spôsob môže, ale tiež nemusí byť v súlade s obsahom oznámenia. Rozpor medzi obsahom informácie a spôsobom jej interpretácie by mal preto vždy vzbudzovať vašu zvýšenú pozornosť a primäť vás k pokusu o dešifrovanie mimoslovných prejavov hovorcu, ktorý môže dať rečou tela obsahu svojho oznámenia úplne iný význam.
Prvé štyri minúty
Mnohé výskumy potvrdili, že prvý dojem o neznámom človeku sa utvára počas prvých štyroch minút stretnutia. Počas tejto doby vnímate predovšetkým jeho mimoslovné prejavy (výraz tváre, pohyby očí, gestá, mimiku, postoje tela, polohy rúk a nôh a podobne), ktoré si sám veľakrát ani neuvedomuje. Najviac nevyslovených informácií vám poskytuje tvár a oči. Pretože tento proces prebieha prirodzene obojstranne, je užitočné, keď si uvedomíte, ktorými mimoslovnými prejavmi môžete sami vzbudiť negatívne či pozitívne emócie u druhých ľudí.
Pokiaľ sa budete usilovať o to, aby si človek, s ktorým jednáte, o vás vytvoril čo najlepší obraz, nemusíte byť nutne nadanými rečníkmi. Najlepšie urobíte, keď budete v prvom rade pozornými poslucháčmi a budete prispôsobovať svoju reč tomu, s kým hovoríte. Položte si tiež otázku, čo od vás ten druhý v tejto situácii očakáva. Nesnažte sa príliš odlišovať od ostatných ľudí, s ktorými ste v kontakte a mieru svojho sebavedomia prispôsobte úrovni človeka, s ktorým hovoríte. V prípade, že rokujete so skupinou ľudí, úroveň svojho sebavedomia, prispôsobte úrovni sebavedomia vedúceho tejto skupiny.
Obočie hore
Ak budete mať príležitosť pozorovať stretnutie dvoch priateľov, všimnite si, že svoj priateľský vzťah dajú nevedomky najavo vzájomným ľahkým povytiahnutím obočia. Pokiaľ sa stretnú ľudia, ktorých vzťah nie je práve priateľský, tak u nich s najväčšou pravdepodobnosťou k vzájomnému zodvihnutiu obočia nedôjde a skôr sa u nich obmedzí vzájomný zrakový kontakt na minimum. Pokiaľ teda chcete niekomu signalizovať priateľský postoj, nezabudnite letmo zodvihnúť obočie.
Úsmev..

Základ úspechu
Prejavom priateľského vzťahu je popri pohyboch obočia takisto jednoduchý úsmev vyššej intenzity (obyčajný úsmev nižšej intenzity môže skôr signalizovať neistotu alebo pohŕdanie - v tomto prípade ide viac o úškľabok ako o úsmev). Široký úsmev vyjadruje potešenie, radosť a šťastie. Usmievajte sa vždy, keď chcete vyjadriť kladný postoj k niekomu a radosť zo stretnutia s ním, navodiť priateľskú atmosféru pri rokovaní alebo ak chcete preniknúť pod pancier neprístupného človeka. Aj úsmevu si musíte užívať s mierou. V nevhodnej situácii môže zle interpretovaný úsmev spôsobiť viac škody ako úžitku. Pokiaľ si nie ste istí účinkom vášho úsmevu na ľudí, ktorých nepoznáte, radšej sa tvárte neutrálne.
Z očí do očí
Pohľad a pohyby očí sú ťažko ovládateľné, a preto toho o človeku môžu veľa napovedať. Ľudia, ktorí pred druhými niečo taja alebo klamú, mávajú problémy s udržovaním pohľadu do očí svojho partnera. Neznamená to však, že tí, ktorí sa dokážu pozerať druhému priamo do očí, hovoria len pravdu. Človek, ktorý nedokáže udržiavať dlho priamy kontakt očami, môže mať tiež znížené sebavedomie alebo sa nemusí dobre cítiť.
Taktiež predĺžený pohľad očí má svoj význam. Môže však byť tak prejavom nepriateľstva alebo agresivity, ale aj prejavom prevahy nad druhým človekom, či prejavom zvýšeného záujmu o druhého človeka alebo túžby po intímnom zblížení s ním. Interpretácia predĺženého pohľadu závisí predovšetkým na kontexte, v ktorom k nemu dochádza. Preto musíte byť pri každej interpretácii reči tela veľmi obozretní.
Vyľakaná ryba
Každý z vás už zrejme zažil stisk ruky, ktorému sa hovorí "vyľakaná ryba" a ktorý vyvoláva u človeka negatívne emócie a takisto silný stisk stisk ruky mužov, ktorí považujú normálny stisk ruky za prejav slabosti. Medzi týmito dvoma extrémami je mnoho medzistupňov, ktorými sa dá hocičo vyjadriť.
za všetkých okolností podávajte svoju ruku suchú, používajte stredný stisk ruky a držte ruku druhého človeka maximálne šesť sekúnd. Ak chcete vyjadriť stiskom ruky prevahu, používajte silnejší stisk ruky a držte ruku o niečo málo dlhšie, než je obvyklé. Pri vyjadrovaní priateľstva používajte stredne silný stisk ruky, prípadne spojený s ďalším kontaktom ruky s vaším partnerom (napríklad priateľským potľapkaním po pleciach), letmým pozdvihnutím obočia s úsmevom.
Osobné kruhy
Nielen zvieratá, ale aj ľudia majú svoj osobný priestor, do ktorého druhých ľudí neradi púšťajú. Za osobný priestor sa považuje kruh vo vzdialenosti 45 až 120 centimetrov od tela. Táto miera je však veľmi subjektívna a podlieha spoločenským a kultúrnym vplyvom. Napríklad Japonci udržujú malé vzdialenosti medzi ľuďmi, pretože sú zvyknutí sa pohybovať v preľudnenom prostredí.

Rozdiel je prirodzene tiež v tom, či rokujete s nadriadeným, od ktorého i udržiavate väčší odstup, alebo či jednáte s členmi svojej rodiny. Čím viac niekoho poznáte a čím viac mu dôverujete, tým častejšie ho púšťate do svojho osobného priestoru.
Každé narušenie tohto priestoru cudzou osobou je stresujúce. Preto je možné vyjadriť prevahu nad druhým človekom aj narušením jeho osobného priestoru.
Príliš hluku
Sila hlasu prezradzuje, aká blízka je človeku, s ktorým jednáte, tendencia presadiť sa. Kto hovorí príliš hlasno, presadzuje sa zrejme rád (pokiaľ nie je sila hlasu viac ovplyvnená jeho slabým sluchom) a je ťažké ich pri hovore usmerniť. Kto naopak hovorí príliš ticho, tak o sebe vypovedá, že nie je príliš priebojný a sebavedomý alebo sa v danej situácii necíti najlepšie. takisto rýchlosť hovoreného slova poskytuje informáciu predovšetkým o citovom rozpoložení človeka.
Opatrnosť je potrebná
Pri interpretovaní mimoslovných prejavov správania sa druhého človeka sa však ľahko môžete dopustiť chýb, ktoré vznikajú najčastejšie v dôsledku zjednodušenia a paušalizácie jednotlivých prejavov. Ak napríklad niekto pri rozhovore sčervenie v tvári, tak to ešte nemus íznamenať, že klame. Jednotlivé mimoslovné prejavy nemôžete nikdy posudzovať izolovane, ale v kontexte všetkých slovných a mimoslovných prejavov človeka a s prihliadnutím ku konkrétnej situácii a ku konkrétnym osobám, medzi ktorými prebieha komunikácia.
Ako dôležité sú mimoslovné prejavy pre úspech konania, si uvedomujú predovšetkým herci, politici - a obchodníci. mnohí z nich sa snažia za pomoci odborníkov zdokonaliť tak vo svojich mimoslovných prejavoch, ako aj v čítaní reči tela druhých ľudí. Ak sa stretnete s niekým takým, majte sa na pozore a vyvarujte sa unáhlených záverov a dosadzovania významu tam, kde možno ani nie sú alebo sa predstierajú.

Prečo telo nevie klamať?

Určite ste si už niekedy všimli istú zaujímavú skutočnosť. Čím vyššie niekto stojí na rebríčku moci, tým skromnejšie sú jeho gestá-a naopak, čím nižšie niekto v tomto rebríčku stojí, tým bohatšia je reč jeho tela. Okrem toho: čím sme starší, tým viac redukujeme reč svojho tela. Moc a vek redukujú gestá. Na ukážku môžem uviesť názorný príklad. Ak dieťa klame, zakrýva si ústa rukou. Tento nevedomý pohyb sa časom nevytráca, len sa rokmi mení. Ak klame dospelý človek, jeho podvedomie mu zároveň prikazuje pozastaviť svoje slová. Dospelý však nenasledujú slepo svoje podvedomie, snažia sa tomuto pohybu zabrániť. Rukia sa síce blíži k tvári, ale v poslednom momente sa podarí zatiahnuť záchrannú brzdu. Pohyb sa odvedie smerom k nosu akoby svrbel.

S inými gestami je to podobné. Čím starší je človek, tým ťažšie je porozumieť reči jeho tela. Napriek tomu telo neklame. Človek si síce-obrazne povedané zahryzne do pery, no aj tieto utlmené gestá určite vypovedajú veľa o jeho osobe. Najťažšie nám dokáže klamať niekto, koho dobre poznáme. Vtedy vnímame všetky menšie signály, ktoré vysiela a ktoré zrazu nie sú také akými vždy boli. Mikrosignálmi, ktoré neviem účinne kontrolovať sú napr. vytiahnutie obočia, pohyby ústnych kútikov, stiahnutie zreničiek. Týmito znakmi sa dá odhaliť klamstvo,aj keď predstierame supersignál čestnosti-otvorené dlane. Často sa nám stane, že cítime určitý podvod. Nie vždy sme však ochotní uveriť svojmu šiestemu zmyslu. Nechceme si možno uvedomiť nesúhlas medzi slovami a gestami. Kto si toto dorozumievanie sústavne cvičí, je schopný falšovať reč svojho tela. Takýto človek sa však musí veľmi kontrolovať, aby jeho telo nevysielalo signály, ktoré nie sú v súlade s jeho slovami





Dá sa reč tela aspoň trochu regulovať?
Len veľmi málo. Ťažkosť v klamaní spočíva v tom, že naše podvedomie sa nedá len tak ľahko ovládať. Vie sa vždy vymaniť z vplyvu a dokáže konať automaticky. Preto bývajú často prichytení práve tí, ktorí si len kedy tedy dovolia dáke to malé klamstvo. Keď klamú, vysielajú ich podvedomie obzvlášť veľa "nervóznej" energie. Tá bojuje proti tomu, čo sa práve s námahou povedalo slovami. Cynicky a prehnane povedané: ten, kto kôli povolaniu odbočuje z priamej cesty pravdy, mal možnosť skultivovať si reč tela obyčajne až do tej miery, že už nie je celkom jednoduché spoznať lož. Kto chce vravieť nepravdu a súčastne chce pôsobiť presvedčivo, musí viac-menej potláčať svoje gestá. To sa mu možno bude dariť pri veľkých gestách. Mikropohyby sa nedajú ľahko dostať pod kontrolu, napr.spomínané sťahy jednotlivých svalov tváre, rozšírenia zreničiek, perly potu na čele, červenanie líc, mrkanie a tisíc iných gest, ktoré poslucháčovi a predovšetkým divákovi vnuknú pocit, že vec má určitý háčik.Ak chcete rozumieť reči tela, nájdite si čas a študujte gestá druhých. Skúste to hlavne na miestach, kde je táto reč pravá a pôvodná. To sú miesta, kde sú ľudia v časovej tiesni a kde sa dávajú najavo elementárne pocity-šťastie a rodosť, hnev a obava alebo netrpezlivosť. VšímajteVšímajte si nielen iných ľudí, ale uvedomujte si aj svoju vlastnú reč tela. Sebapoznanie vám aj v budúcnosti pomôže vidieť do veci.

Státie a sedenie-uhol pohľadu
Poznáte ten nepríjemný pocit? Pri rozhovore sa pokúšate získať niekoho na svoju stranu. Nemôžete sa však zbaviť pocitu, že ak by ste čo i len na moment popustili uzdu, váš partner by bol v momente v myšlienkach kdesi v nedohľadne. Nemôžete ho spútať do želiezok. Obracia sa síce k vám, no nie je celkom pri vás, je akoby stále pripravený odskočiť. Jeho nohy naznačujú, ktorým smerom chce ísť, prezrádzajú únikové cesty. Ak ukazujú k najbližším dverám, musí vám byť vlastne všetko jasné. Kto sa chce vytratiť, dáva svoje nohy skoro vždy do polohy "na štartovacej čiare"-smerom k najbližšiemu východu. Nohy ukazujú nielen to, ktorým smerom by sme sa chceli pohnúť, ale aj to, kto a čo nás zaujíma. Uhol, ktorý zaujmú voči sebe osoby pri menšom rozhovore veľa prezrádza. Môže druhých zahŕňať, ale aj vylučovať. Ak stoja dvaja k sebe v 90 stupňovom uhle, obracajú teda prednú časť svojho tela k tretiemu, dá sa tomu rozumieť tak, že je to pozvanie zúčastniť sa na rozhovore. Ak sa tento uhol odstráni (t.j. zmenší na 0 stupňov-teda sú obrátený priamo k sebe), vtedy tvoria uzavrenú spoločnosť. Majú síce aj tretie osoby stále ešte priamo v zornom poli, jednoznačne však signalizujú vôľu ostať len medzi sebou. Rozhovory často začíname v trojuholníkovej pozícii. Ak sa v priebehu rozhovoru obracajú dve osoby výlučne smerom k sebe, je to jasná výzva tretiemu, aby sa vzdialil. Je symbolicky vylúčený. Ak sedíte na pohovke, máte síce menšiu pohyblivosť, ale aj tu platí mágia uhlov. Jasným znakom záujmu je nasmerovanie jedného kolena k určitej osobe. Ak zareaguje táto osoba takisto-teda kolenom smerujúcim k vám, vznikne z tejto pozície v sede uzatvorený kruh. Ak sedí ešte niekto na pohovke, môže medzi vás vniknúť len takým spôsobom, že zmení pozíciu. Pritiahne si stoličku a utvorí z kruhu trojuholník. Podobným spôsobom ako držanie nôh ukazuje aj pozícia v sede úmysel uniknúť. Kto sedí na hrane stoličky, ten je kedykoľvek pripravený zodvihnúť sa. Čo ho ešte drží na stoličke je konvencia a zbabelosť. Rezervovaný záujem Našťastie, táto dáma nemá prekrížené ruky-to by bolo gesto nepohody. V tomto spôsobe sedenia sa odráža len jej rezervovaný záujem. Dodržuje elegantným spôsobom menší odstup a nie je ľahké prihovoriť sa jej. Zrejme ani ona sa nechce zapojiť do rozhovoru. Sebaobjatie Držanie prezrádza citové rozpoloženie a žena na obrázku je schopná v tomto momente prežívať city. Okrem toho sa pokúša vyniknúť v tom najlepšom svetle. Zmorený Tento muž sa posadil, lebo je prepracovaný. Nenaznačuje to len spôsob sedenia.

Palcom a ukazovákom si podopiera hlavu, v ktorej krúži práve veľa čiernych myšlienok, a jeho druhá ruka bezvládne visí. Praktické rady ako úspešne zvládnuť konflikt
Veľmi často sa stáva, že nevidíme svoje chyby. Neuvedomujeme si vlastné nedostatky. Ani to, že sami sme príčinou konfliktov. Čo je vlastne konflikt, nedorozumenie? Napríklad, nám sa zdá istý problém úplne jednoduchý a riešenie jasné. Druhý človek môže vidieť tento problém celkom inak. Potom sme sklamaný a hneváme sa. Niekedy si povieme také veci, čo ani nechceme. Potom sa na to ťažko zabúda. Rozhodli sme sa teda, že sa nebudeme hádať. Teraz len mlčím! je to hrozné. Je to horšie ako vtedy, keď sme sa hádali. Zdá sa to čudné, ale konflikty a nedorozumenia, týkajúce sa bežných vecí, možu byť známkou zdravého vzťahu. Ak sa príliš staráte jeden do druhého, ak sa staráte, čo si iný ľuýdia myslia a čo robia, pripravte sa na to, že sa dostanete do konfliktov. Ak máte odvahu vysloviť vlastný názor alebo predstavu alebo sa chcete niekomu zdôveriť so svojimi snami a plánmi, riskujete, že sa nájde niekto, kto s vami nebude súhlasiť. Ľudia vám ponúknu vlastné názory a plány, o ktorých si myslia, že sú lepšie. v takom prípade sa treba hádkam a nedorozumeniam vyhnúť. Želáte si, aby ste nemuseli počúvať niekoho, kto vám opanuje alebo má námietky k vašim rozhodnutiam? Nie je však potešujúce vedieť, že vás niekto pozorne počúva a má odvahu vysloviť iný názor? Hoci nemáte radi konflikty, konflikt môže byť znakom toho, že máte o niekoho záujem a že aj o vás sa zaujímajú ostatní. Veľa ľudí má strach z konflikotov. Niektorí z násto riešia skrývaním sa, alebo vlastný názor či myšlienku radšej nepovedia. Tak je to nebezpečnejšie! Môžu sa totiž ocitnúť v úplnej samote. Chcú sa konfliktom vyhnúť, aby sa nimi nemuseli zaoberať. To však nie je možné, pretože z času na čas sa v každom vzťahu vyskytne konflikt. Možno, že aj vy ste zistili, že hnev a konflikty sú zlé. Možno sme videli množstvo neovládateľného hnevu a deštruktívnych protirečení a sľúbili ste si, že sa konfliktom vždy vyhnete a nikdy sa nenahneváte. V tom čase mal taký sľub veľký význam, ale postupom času ste asi zistili, že taký sľub nie je možné dodržať. Nie je možné vyhnúť sa hnevu, pretože hnev je normálnou súčasťou emocionálneho života každého človeka. To znamená, že hnev ako taký nie je zlý, ale to ako svoj hnev"vyjadríte" a ako bežné hádky a spory riešite. Napríklad:
· Ak je vaším mottom "Nerozčúlim sa, pomstím sa", pravdepodobne máte v živote veľa konfliktov. Pomsta konflikt nevyrieši. Pomsta dokonca vedie obidve strany k rozhodnutiu skóre vyrovnať.

· Ak na všetky "halierové" hádky reagujete prehnaným hnevom a emóciami. · Ak musíte niekoho osloviť "zlý človek", niekto, kto je vinný za všetko zlé, zistíte, že sa vám veľa ľudí vyhýba, len aby boli mimo vášho zoznamu "zlých ľudí". · Ak demonštratívne opustíte miestnosť alebo odídete, keď vás niekto rozčúli, alebo vy ste niekoho rozčúlili, ostane vám veľa nevyriešených záležitostí s ľuďmi, veľa napätých vzťahov. · Ak ste zaujatí voči ľuďom, ktorí vám ublížili a stále na nich myslíte s tým, že "odpustím, ale nezabudnem". Možno práve vy vybuchnete pre boľavé spomienky na nespravodlivosť a krivdu, a práve tým ublížite iným ľuďom. Uviedli sme tu bolestivé a nie práve najplodnejšie spôsoby, ako sa vysporiadať s hnevom a konfliktmi. Ľudí, ktorí sa hádajú nájdeme všade. Musíme tiež pripustiť, že to vidíme aj na sebe. Aby sme sa vedeli vysporiadať s konliktom, musíme najskôr spoznať vlastné nesprávne návyky. Povedzme si niečo o tom, čo prichádza prirodzene:
1. Dávate si pozor, aby ste boli stále "jednička". 2. Chcete vyhrať spor za každú cenu. 3. Chcete sa pomstiť. 4. Hádate sa, vyhľadávate hádky, ohovárate a napádate iných ľudí. Niekto také správanie označí ako "silnejší vyhráva", iný ako "zdravý rozum", alebo "zákon džungle" či " sebezáchova". Z každého konfliktu chceme pre seba vyťažiť čo najviac. Urobíme čokoľvek preto, aby sme každý spor vyhrali a vyšli ako víťazi z každej hádky. Často priam túžime zraniť tých, ktorí nás zranili prví. Naše srdce je schopné zraniť tých ľudí, ktorých milujeme. Sme schopní opustiť tých, ktorí sú na nás závislí. Sme schiopní ľudí ponížiť a pokoriť. V hneve sme schopní slovami veľmi ublížiť. To sú všetko zlé spôsoby. Potrebujeme vnútornú premenu, pretože ani naše najlepšie úmysli nevedú k trvalej premene. Dobre mienené úmyli sú ako novoročné predsavzatia, ktorých sa držíme pár dní a potom sa opäť vrátime k starým, škodlivým, nesprávnym návykom. Záleží aj na jednom človeku! Je možné, že keď zmeníme vlastný prístup ku konfliktom, zmení ti aj prístup každého člena. Ak jeden človek urobí zmenu, druhí reaguje na túto zmenu vlastnou premenou. Praktické rady ako vybudovať dobré vzťahy medzi ľuďmi. · Vylúčte akúkoľvek fyzické, slovné alebo citové násilie!
· Ovládajte si ruky a jazyk. · Vyhýbajte sa fyzickému násiliu, sarkazmu, ponižovaniu či urážkam. · Nebojte sa hovoriť o svojich problémoch!
· Problémy sami od seba neodídu a vy budete z toho len sklamaní a rozladení. · Ak sa chcete rozprávať dohodnite si stretnutie.

· Určite si čas, ktorý vám obom vyhovuje, a to vtedy, keď nie ste príliš unavení, keď sa neponáhľate, alebo nemáte už iné starosti. · Nepokúšajte sa iných ľudí zastrašiť. · Nevyhrážajte sa a nehovorte unáhlené rozhodnutia. · Nehrozte odchodom ak nie je po vašom. · Vystrašený partner nerozmýšľa vždy triezvo a preto nebude môcť problém čo najlepšie vyriešiť. · Nevracajte sa k minulosti. · Zabudnite na to, čo bolo. · Rozprávajte sa o tom, čo je teraz, o súčasných problémoch. · Ak sa vyskytnú problémy, ktoré sa týkajú minulosti, poznamenajte si ich na papier a rozoberte ich inokedy. · Hovorte slovníkom "ja sa cítim" a nie "ty si vinný". · Ak hovoríme "ty si urobil" ľudia to chápu ako obviňovanie a chcú sa brániť. · Ak chcete hovoriť o problémoch, hovorte "ja" používajte slová "ja s myslím", "cítim sa", "chcel by som vidieť takú zmenu". · Dajte aj druhým ľuďom šancu vyjadriť svoj názor a neprerušujte ich!
· Počúvajte, naozaj ich počúvajte!
· Chvíľu ticha si vyčlente na to, aby ste mohli porozmýšľať o tom, čo hovoril ten druhý. · Vypočujte si všetko až do konca, čo chce ten druhý povedať. · Nechajte ho nech skončí vetu či myšlienku aj v prípade, že sním nesúhlasite alebo ste si istý, že sa mýli. · Ak ho prerušíte, iba ho väčšmi nahneváte. · Vyhnite sa falošným ťahom!
· Ľudia používajú falošné ťahy, keď chcú vyhrať za každú cenu, aj proti pravde. · Vyhýbajte sa zovšeobecneniam a nepoužívajte slová ako "nikdy","vždy","každý". · Neospravedlňujte sa, ak to tak nemyslíte. Reč tela


Ako vyjadrujeme to, keď nás niekto priťahuje? Pozrite sa na svoje nohy! Reč tela je jeden z najviditeľnejších spôsobov, ako zistiť, či niekto s Vami flirtuje.Jeden z nabežnejších znakov je smer Vašich nôh. Ak s nejakou osobou flirtujete, Vaše nohy budú podvedome otočené smerom k nej, naznačujúce tak príťažlivosť. Ak sú špičky jej nôh namierené na Vás, potom je príťažlivosť vzájomná.Muži sa radi upravujú pred osobami, ktoré ich priťahujú. Či už úpravou vlasov, alebo celkového zovňajšku, muž sa takto ubezpečuje, že vyzerá čo najlepšie. V tomto prípade vedzte, že ste ho plne zaujali.Podobne ženy sa radi predvádzajú pred potenciálnymi partnermi - obvykle sa pohrávajú s vlasmi alebo si oblizujú pery.Ženy tiež vystavujú ich zápästia k mužom, ktorí ich romanticky priťahujú. Dotyk a hladkanie zápästia sa považuje za erotické, pretože zdôrazňuje body, kde sa dá ľahko nahmatať pulz.Ak chcete vedieť, či muž podvedome myslí na sex pri pohľade na Vás, potom preskúmajte, kde sa nachádzajú pri pohľade jeho ruky.

Ak sú v blízkosti genitálií (na bedrách, v jeho vreckách), potom je to úplne jasné.Ženy naproti tomu sú v ich procese zbližovania ďaleko menej nápadné. Ak sa žena pozrie Vašim smerom, zahľadí sa na Vás na niekoľko sekúnd, potom sa odvráti a celý tento proces zopakuje, potom ste ju zaujali. Ak zostáva zamračená, opak je pravdou .Preskúmajme tiež, ako počas rozhovoru sedia.Ak muž má skutočne záujem, bude sedieť čelne k Vám s ramenami široko do strán - jednoducho sa Vás pokúša očariť.Ženy to však robia celkom opačne. Opakujúce sa kríženie a uvoľňovanie nôh je znakom, že sa žene páčite (alebo potrebuje ísť na toaletu !!!).Reč tela je dôležitým spôsobom, ako zistiť, čo sa odohráva v mysliach ľudí. Nezabudnite však, nie vždy je to stopercentne jasné a tak neberte to, čo ste tu čítali, až tak doslova. Ďalšie z umení, ktoré by podľa Kámasútry mala poznať každá žena, je vyznať sa v tajných spôsoboch reči. Súčasný autor by to formuloval modernejšie: žena by mala ovládať mimoverbálnu komunikáciu. Alebo ešte inak: vyznať sa v tajnej reči tela. A my dodávame, nielen sa v nej vyznať, ale ju aj prakticky využiť! Aby bolo úplne jasno, nepôjde tu o žiadnu posunkovú reč, tajné znamenia pokrových hráčov a ich našepkávačov, či šifrovaná reč z obdobia detských hier. Myslím, že nebude pre naše čitateľky (a prípadných náhodných mužských čitateľov) žiadnou novinkou, že z celkovej komunikácie človeka tvoria slová len 7%, tón reči 38% a pohyby tela (reč tela) až 55%. V reči tela je zahrnutý výraz tváre, oddialenie a približovanie, dotyk, postoj, pohyby, gestá, pohľady, úprava zovňajšku a tak ďalej. Nuž a o čom sa to vlastne bez slov dohovárame? Oznamujeme si navzájom emócie, pocity, nálady, afekty, záujem o zblíženie - nadviazanie intímnejšieho kontaktu, snažíme sa u druhého vytvoriť dojem o tom, "kto som ja", snažíme sa zámerne ovplyvniť postoj partnera a riadiť tak chod vzájomného styku. Je teda zrejmé, čo z tohto vzájomného oznamovania môže nás, ženy najviac zaujímať. Nadväzovanie intímnejších kontaktov s opačným pohlavím a keď už ich máme, tak riadenie chodu vzájomného styku!
Čo by mala správna žena vedieť o reči tela pri nadväzovaní kontaktov?
V prvom rade musí každá žena zabudnúť na kecy pseudofeministiek a zženštilých intelektuálov, že na vzhľade nezáleží, že pre mužov je viac ako ženin vzhľad dôležitá duša, charakter, či dokonca intelekt. Pri nadväzovaní nových kontaktov je dôležitý jedine prvý dojem. A ten si o nás každý utvorí z vonkajších znakov oveľa skôr, ako stihneme otvoriť ústa, nieto ešte odhaliť hlbiny svojej duše a výšiny svojho intelektu.

Vonkajšie znaky nie sú však len perfektná postava, tvár, šaty a mejkap, ale i držanie tela, chôdza, gestá, tón hlasu, smiech, úsmev. Pokiaľ muž dokráča cez bar, diskotéku, ulicu, či kanceláriu až k nám, vie už celkom presne, či stojí o bližšie zoznámenie s nami alebo nie.
Z predchádzajúcej vety vychádza aj druhý dôležitý postulát. Darmo budeme vydávať aj tie najokatejšie signály o záujme zoznamovať sa, keď sa na druhej strane po nepriaznivom prvom dojme neotvorí príjem. Ak sa totiž mužný objekt nášho záujmu naladí proti zoznámeniu s nami, tajná reč nášho tela bude nielenže neúčinná, ale dokonca odpudivá. To isté, čo by na muža nakloneného zoznámeniu pôsobilo príjemne a príťažlivo, bude na znechuteného muža pôsobiť trápne, dotieravo až nezdvorilo. Predpokladajme však, že sme zvládli umenie byť na prvý pohľad príťažlivou ženou (o tom bude reč aj v ďalších dieloch tohto seriálu) a že druhá strana sa naladila na príjem. Spoznáme to jednoducho. Uhládza si často vlasy, šaty, či kravatu, vrhá na nás síce nesmelé a nie časté, ale zato dlhé pohľady svojich túžbou rozšírených zreničiek. Priblíži sa k nám na vzdialenosť, akú mu len situácia dovoľuje, natáča sa k nám telom, tvárou, alebo aspoň špičkou topánok a mimovoľne sa naším smerom nakláňa. Takéto signály vysielame aj my a čím je väčšia túžba na oboch stranách, tým citlivejšie všetky signály vnímame. Najčitateľnejšie signály vysielajú naše oči. Povedané slovami básnika: Oči robia to, čo by robili nohy, keby mohli: chodia tam, kam by človek rád išiel a odvracajú sa odtiaľ, odkiaľ by človek najradšej utiekol. Je možno dobré pripomenúť, že i zvýšený objem pohľadov (to znamená, ako často sa na toho druhého pozrieme, aj ako dlho na neho počas jedného pohľadu hľadíme) má svoje hranice a nič netreba preháňať do extrémov. Sústavný priamy pohľad - civenie - nie je vôbec príjemný. Čo by mala správna žena vedieť o reči tela pri ovplyvňovaní názoru na ňu?
Po vzbudení pozitívneho dojmu nastáva druhá fáza zoznamovania. Poznáme ju podľa toho, že spoločník sa snaží uzavrieť kruh našej novej dvojčlennej skupiny, teda snaží sa nás odlúčiť od ostatných odklonením, natočením, či rozložením rúk. To je čas, kedy si začíname vytvárať bližšiu predstavu o charaktere a osobnosti toho druhého.
Lepšie, ako vytiahnuť hneď v tejto fáze zoznamovania do boja s náročnými filozofickými a etickými problémami, je spoľahnúť sa na staré, vedeckými experimentmi overené skutočnosti. Nech už emancipácia žien postúpila akokoľvek, v tomto štádiu hodnotenia žien mužmi, žiaľ, stále platí: čo je krásne - to je aj dobré.

Rozhodne netreba podľahnúť dojmu, že u mužov funguje rovnica, ktorou hodnotia ženy mužov: kto vie - je niekto. Najlepšie urobíme, ak sa spoľahneme na tretiu rovnicu overenú celým radom psychologických prác a to: kto mi je podobný - je dobrý. Aj keď vizuálna podobnosť tiež nie je na zahodenie (všimnite si, koľko párov žijúcich v dlhoročných stabilných vzťahoch sa na seba skutočne trochu podobá, alebo koľko psov sa podobá na svojich majiteľov), v našom zoznamovacom prípade sa myslí predsa len trochu voľnejšia podobnosť. Príjemný dojem môžeme v partnerovi zanechať, ak sa mu pripodobňujeme pohybom. Vedecky sa tomu hovorí zrkadlenie. Keď sa prikloní on ponad stôl, prikloníme sa i my, keď si natiahne ruky nad hlavu, natiahneme si i my. Zrkadlenie vychádza z fenoménu, ktoré sa nazýva aj milenecké napodobovanie. Názov je odvodený od toho, že ľudia, ktorí sa majú radi, ktorí sú si sympatickí, sa podvedome pohybmi a mimikou napodobňujú. Všimnite si niekedy milencov či dobrých priateľov pri rozhovore pri stolíku v reštaurácii či bare. Väčšinu času strávia k sebe naklonení, s rukami i nohami vo veľmi podobnej pozícii. Tomuto podvedomému zvyku napodobňovať môžeme pomôcť aj cielene a vedome. Ten druhý si určite nevšimne a neuvedomí, prečo sa mu s nami tak príjemne rozpráva. Mala som možnosť zúčastniť sa experimentu, kde sme si účinok zrkadlenia overovali. Dvakrát sme zopakovali rovnaký neutrálny rozhovor s nič netušiacimi náprotivkami. Prvýkrát sme robili úplne opačné pohyby, ako robili oni. Keď sa k nám naklonili, my sme sa odklonili, keď si prekrížili ruky, my sme ruky roztvorili. Druhýkrát sme ich naopak verne napodobňovali. Po experimente dostali všetci rovnakú otázku: V čom bol rozdiel medzi oboma rozhovormi? Všetci zhodne tvrdili, že v prvom rozhovore sme boli nepríjemní a chladí a v druhom príjemní a milí. Nikto si žiadne napodobňovanie nevšimol, až na jedného kolegu, ktorý sa strašne snažil podľa vzoru svojej partnerky prekrížiť nohu cez nohu. Netušil, že by bolo stačilo, keby namiesto nôh prekrížil ruky. Príjemný dojem urobíme na partnera aj tým, keď ho budeme pozorne počúvať, jemne hlavou pritakávať. Efekt výrazne zvýši nenápadná pochvala, vyjadrený súhlas. Tieto malé veci majú ohromujúco veľký účinok. Dobre si rozmyslime, dámy, či búrlivá hádka a presadzovanie nášho odlišného názoru na životne dôležitý problém, ako je napríklad nesmrteľnosť chrústa, hneď pri prvom stretnutí nám stoja za to, prísť o možnosť dať sa spoznať dôkladnejšie. Principiálne vyriešenie diskutovaného problému vždy počká na čas, keď muž dokonale spozná hĺbku našej duše a výšku nášho intelektu.

Dôležité upozornenie: Reč tela je veľmi zložitý jazyk nielen pre začiatočníčku. Namiesto zbytočných krkolomných experimentov sa radšej spoľahnite na svoju prirodzenosť. Viacej počúvajte, ako hovorte, a viacej pozorujte, ako hneď bezhlavo konajte. Zdá sa vám to príliš zložité? Neprijateľné? Nevadí. Pustite si videozáznam z oslavy alebo svadby, na ktorom ste zachytená v rozhovore s ľuďmi. Sama budete prekvapená, koľko pohybov robíte bez toho, aby ste si to vôbec uvedomovali. Všimnite si, čo všetko vám svojimi pohybmi naznačovalo okolie. Pri tomto videu vyčkajte na ďalší diel nášho seriálu. Zostáva ešte šesťdesiatjeden ďalších umení, ktoré by sme podľa Kámasútry mali zvládnuť. Tajná reč tela


Na rozdiel od slovného pozdravu má podanie ruky iný, intímnejší charakter, pretože sa ľudia dostávajú do priameho viac-menej intímneho kontaktu, často prvýkrát. Tvorí súčasť prvého dojmu a vyjadruje náš vzťah k druhému človeku a prezrádza niečo o nás samých. Je to výraz priateľstva a prejav dôvery, určitá pocta, ktorú spoločensky významnejšia osoba preukazuje podaním ruky osobe spoločensky menej významnej. História podania ruky
Prečo si ľudia v Európe, Amerike a mnohých ďalších častiach sveta podávajú pri stretnutí ruky?

V starovekom Ríme sa podanie ruky nepoužívalo len ako priateľský pozdrav, ale aj ako čestné slovo. Práve v takejto situácii sa podanie ruky po prvý raz použilo v modernejšej dobe. S postupom času však strácalo podanie ruky svoj význam a zmenilo sa na prejav spoločenskej zdvorilosti pri uvítaní a veľmi často aj pri rozlúčení.

Ruka s pevným stiskom
Podanie ruky, ktoré najpravdepodobnejšie vyjadruje dojem istoty a sabaúcty, je pevné, ruka je pritom suchá, s rovnomerným a silným stiskom po celý čas jeho trvania. To sa vzťahuje na obe pohlavia, aj keď u žien sa predpokladá použitie menšej sily stisku ako u mužov.
Počas podania ruky sa informácie odovzdávajú šiestimi spôsobmi:

1. vzhľad ruky: dĺžka a tvar dlane, prstov a nechtov, súčasne s ich čistotou
2. hmatový vnem stisku: či je ruka mäkká a jemná alebo tvrdá a mozoľnatá
3. stupeň suchosti alebo vlhkosti ruky
4. použitá sila stisku: od prehnane silného k nedostatočne zreteľnému
5. dĺžka trvania kontaktu: skracovaním alebo predlžovaním dĺžky stisku ruky oproti priemeru piatich sekúnd sa podstatne mení význam odovzdaného posolstva
6.

štýl uchopenia ruky

Dĺžka zrakového kontaktu počas stisku ruky, výraz tváre, prípadný kontakt voľnej ruky s inou časťou tela druhej osoby, držanie tela a stupeň telesného napätia, to všetko hrá rolu v konečnom posolstve, ktoré podanie ruky vyjadruje.

Vzhľad ruky
Rozlámané, špinavé a ohryzené nechty vyvolávajú jednoznačne nepriaznivý dojem. Ohryzené nechty sú jedným z najznámejších príznakov nervozity, zatiaľ čo špina pod nechtami vyvoláva pochybnosti
o sabaúcte ich vlastníka a jeho prianí pôsobiť dobrým dojmom.

Hmatový vnem ruky
Dnes je charakter hmatového vnemu pri stisku ruky skôr posolstvom, ktoré môže znamenať priaznivý alebo nepriaznivý dojem. Najviac nápadné sú nezhody medzi povolaním človeka a povrchom jeho dlane. Jednoduché pravidlo znie, že hmatový vnem stisku ruky by mal zodpovedať vonkajšiemu prejavu, ktorým si človek želá pôsobiť.

Vlhkosť podávanej ruky
Jedným z najzreteľnejších príznakov úzkosti je vlhká, spotená ruka. Preskúmajte povrch svojej dlane a nájdete na ňom tri typy čiar: ryhy vzniknuté v miestach, kde sa dlaň ohýba, vrásky, ktoré sa množia s pribúdajúcim vekom a sú spôsobené znižujúcou sa elasticitou kože, a papilárne línie, ktoré tvoria obrazce našich otlačkov prstov. Všetky potné žľazy sa riadia podľa zmien teploty, takže pri jej zvýšení rastie aj množstvo produkovaného potu, čím sa ochladzuje organizmus. Len papilárne žľazy vlhnú ako reakcia na stres, napätie a úzkosť. Tento jav využívajú operátori detektorov lží a psychológovia na meranie zmien vzrušenia spustených pocitom úzkosti.

Sila použitého stisku
Bez ohľadu na drviace a handrovité stisky rúk neexistuje žiadna správna alebo nesprávna miera stisku ruky. Všetko závisí od konkrétnej situácie alebo od toho, akým dojmom chcete pôsobiť. Všeobecne možno povedať, že čím pevnejší stisk, tým silnejšie je naznačenie úmyslu ovládať druhého. Dĺžka kontaktu
Rovnako ako sila stisku je aj dĺžka kontaktu veľmi delikátna záležitosť. Všeobecne možno povedať, že stisk ruky, ktorý je príliš krátky, vyjadruje nedostatok nadšenia, záujmu, sympatií alebo porozumenia. Stisk, ktorý trvá oproti očakávaniu o niečo dlhšie, tlmočí záujem, pozornosť, nadšenie a prianie spolupracovať. Ak však dĺžka stisku ešte trochu vzrastie, môže sa pozitívny signál zmeniť na veľmi negatívny, pretože sa človeka takto držaného zmocní pocit nemožnosti uniknúť. Pocit, že je človek chytený a uväznený, ešte zosilnie, keď je použitá nadmerná sila stisku.


Řeč těla - Body language /BL/
Ihned na první pohled je většina z nás schopna zhruba objasnit avysvětlit toto slovní spojení /pokud je uvedeno česky/. Paradoxem však je, že ani zdaleka lidé nedoceňují jeho význam ani nemluvě o znalosti nebo záměrnému použití. Mým cílem je tudíž probudit zvědavost, prohloubit ponětí o této lidské schopnosti.

Tohoto bych rád docílil tak, že jednotlivé pasáže neuvádím v chronologickém sledu, ale v podobě tzv. "abecedy řeči těla". Poslední poznámkou na úvod je skutečnost, že tato oblast není určena pro odborníky. I když si troufám říci, že takových je mezi námi pramálo.
4.4.l. Význam BL a důležitá fakta
Je zcela nutné objasniť malou nejasnosť, aby nedocházelo ke zkreslení. Samotná reč tela je charakteristika, teprve její zámerné usměrňování a používání je možno nazvať metódou vedoucí k osobní kvalite.
Jak lze vyjádřit řeč těla definicí?
Je to lidská schopnost, kterou se každý z nás naučí, protože na počátku svého života neumí pochopitelně užívat verbální prostředky. To znamená, že řečí těla rozumíme všechny mimoverbální signály. Patří sem - intonace, mimika, pohyby celého těla, očí atd.
Až do věku okolo tří let se děti spoléhají hlavně na mimoverbální komunikaci mezi sebou, takže ji umí používat
a interpretovat. Pak u nich převládne mluvený jazyk, a tak se řeč těla pod váhou slov celkově ztrácí. A přece, ač si nejsme vědomi jejího účinku, zůstáváme ji velmi otevřeni. Albert Meharbian profesor psychologie na Kalifornské Univerzitě v Los Angeles, vypočítal, že pouze asi sedm procent porozumění je odvozeno, z toho, co je skutečně řečeno, 38 procent pochází z tónu hlasu, kterým je to řečeno, a 55 procent ze signálů řeči těla.
Nyní menší příklad, který pochází od oborníka na téma komunikace. Autorem je Ray Birdwhistell:
když spolu komunikují dva lidé, je méně než třetina jejich komunikace slovní a více než 65 procent významu je předáváno
signály řeči těla. To znamená, že během jedné výměny názorů, ať už je to náhodná konverzace nebo obchodní jednání, více než polovina vyslaných a přijatých informací bude spíše v oblasti zrakové než slovní.
Tyto informace mohou být v podobě nazývané:
1. Ilustrátory (doprovodná-ilustrativní gestikulace). Jsou spojeny s řečí a mohou být používány pro zdůraznění slov nebo frází, naznačení vztahů, udávání tempa událostí a rytmu mluvenému slovu.
2. Regulátory (usměrňující a řídící signály). Jedná se o signály změn, které mají často důležitou roli pro započetí nebo ukončení komunikace. Například podání ruky. Regulátory mohou být též použity pro urychlení nebo zpomalení řečníka, pro naznačení, e má pokračovat, nebo pro vyjádření žádosti, aby předal slovo druhému.
3. Adaptéry. Jde o pohyby, gesta a ostatní činnosti, používané pro zvládnutí našich pocitů a k řízení našich reakcí.
Obvykle se objevují ve stresových situacích. Normálně si jich nejsme vědomí, dokonce i když jsou vrozené.
4.4.2.

Abeceda řeči těla (BL)
Bariéry pomocí nohou
Standardní zkřížení nohou
Nesmíme si tento signál plést s uvolněním. K takové interpretaci, která nám zaručí, že to znamená otevřené nepřátelství, musíme sledovat i ostatní znaky řeči těla. Pokud lze u druhého sledovat ještě další neverbální příznaky nelibosti - zkřížené paže, výraz nezájmu nebo nepřátelství, je třeba změnit taktiku. Jestliže například sedíme vedle něho na pohovce, zvětšeme odstup a použijme náklon hlavy a úsměv.
Osoba sedí - ruce svírají nohu
Při tomto signálu ruce přitahují nohu k tělu. Tato osoba tak vyjadřuje postoj obzvláště defenzivní a negativní.
Osoba stojí - zkřížené nohy
Je to typický postoj lidí, kteří jsou poprvé představování kolektivu a jsou na rozpacích, jak pokračovat. Další interpretace je taková, že se jedná o osobu, která se s námi necítí zvláště příjemně či má na spěch.
Dojem důležitosti
Jestliže se loučíte s obchodním partnerem po schůzce ve své kanceláři, vyprovoďte ho přinejmenším ke dveřím. Chcete-li
zdůraznit hodnotu, kterou připisujete vašemu vztahu, vyplatí se doprovodit ho až k výtahu nebo i k autu. Vaše snaha pomůže zesílit jeho příznivý pocit ze setkání.
Dotyk - Správně použitý
Dotyk jako součást signálů řeči těla, nám může přinést prospěch ve třech směrech:
1. při správném použití vyvolává v lidech pozitivních pocity jak vůči nám, tak vůči jejich okolí - (upevnění zájmu, kladných emocí),
2. v situaci, kdy některý z našich partnerů (obecně při komunikaci) se nemůže rozhovořit, náš dotyk působí jako stimul
- povzbudí ho.
3. dotyk můžeme použít k navození příjemné atmosféry, k odbourání určitých bariér.
Faktory ovlivňující naši vzdálenost při komunikaci (tímto se zabývá věda zvaná proxemika)
V momentě, kdy uvidíme uprostřed místnosti svého známého a přesuneme se do jeho blízkosti, tak vzdálenost, ve které jsme se zastavili není dílem čiré náhody, ale byla určena podvědomým působením těchto šesti faktorů:
1. Úroveň našeho vztahu. Čím bližší je váš vztah, tím blíže k sobě se zastavíme.
2. Povaha vašich osobností. Introvertní osobnosti dávají přednost větší vzdálenosti mezi sebou než extrovertní.
3. Vaše národnost a etnický původ. Kulturní normy a požadavky mají obrovský vliv na náš prostorový odstup, který si udržujeme při různých setkáních.
4. Věk vás obou. Lidé mladší než 30 let mají sklon stát navzájem blíže k sobě než starší.
5. Povaha setkání. Čím přátelštější je schůzka, tím blíže budou oba zúčastnění k sobě stát.
6. Lokace života - venkov nebo město.

Lidé z města dávají přednost kratším vzdálenostem než obyvatelé venkova.
Fáze setkání a jejich charakteristiky
Každé setkání i ty nejkratší lze rozdělit na šest fází a pro zamýšlený úspěch je důležité, abychom správně zvládli jejich jednotlivé fáze. Jsou to:
1.fáze: Zahájení
Probíhá, když jsme ještě v určité vzdálenosti od osoby, se kterou chcete navázat kontakt. Ačkoli je v této fázi do určité míry obličej, obzvláště oči a ústa.
2.fáze: Orientace
Zastavíte se v blízkosti druhého. Tato vzdálenost a prostorová orientace vzhledem k druhé osobě mají klíčový význam. To znamená, zda jsme k ní tváří v tvář, v mírném úhlu nebo bok po boku.
Vzdálenost a úhel postavení jsou důležité způsoby sdělování rozdílných pocitů.
3.fáze: Kontakt
Obvykle dochází k fyzickému kontaktu - stisku ruky, obětí. Zde má rozhodující význam typ zvoleného kontaktu společně s držením těla, výrazem obličeje, stupněm svalového napětí a směrem pohledu.
4.fáze: Start
Když začne verbální konverzace, pokračujete současně ve výměně účinných signálů řeči těla. Tato mimoverbální sdělení mohou být.
5.fáze: Ukončení komunikace
Ačkoli okamžik rozchodu je často navržen slovně určitou frází, půl minuty před jakýmkoli podobným ukončením rozhovoru bude naše řeč těla signalizovat přání rozejít se. Hlavní prostředky, kterými se takovéto signály předávají, jsou pohledy a pozice těla.
6.fáze: Rozchod
Ikdyž se může zdát, že v této fázi toho lze udělat pro ovlivnění vytvořeného dojmu jen málo, je dobře zvládnutý rozchod právě tak důležitý, jako předcházejících pět fází setkání. Mnozí lidé, kteří dosáhli značný úspěch v zahájení a usměrňování dialogu, se často stávají méně působivými během posledních vteřin setkání.
Hodnocení osobnosti dle řeči těla
Používání pohledu. Extroverti používají více přímého zrakového kontaktu, dívají se na druhé déle a častěji než introverti.
Směr odvrácení pohledu. Zrakový kontakt může být ukončen odvrácením pohledu buď doleva nebo doprava. Výzkum potvrzuje, že preferovaný směr není náhodný, ale je odrazem způsobu, kterým pracuje mozek, a tím i projevem typu osobnosti. Extroverti mají sklon odvracet pohled doleva,kdežto introverti doprava.
Rozeznání nervozity
Nervózní pohyby nohou - poklepávání špičkou o zem, vrtí se
Nervózní pohyby prstů - pohrávání s tužkou, ale i s vlasy, mnutí rukou podobné mydlení, narovnávání neexistujících záhybů,či snad tak netaktní okusování nehtů.
Úsměvy mají s tímto heslem svůj zvláštní specifický význam. Kromě signalizace vřelosti a přátelství mohou být také použity k oklamání druhého nebo k zamaskování nervozity. Nervózní úsměv rozeznáte podle jeho váhavého a letmého charakteru. Je to prostý úsměv nízké intenzity, který je omezen pouze na ústa.

Zuby zůstávají skryty.
Chůze a držení těla
Jsou to dva základní, ale obvykle opomíjené aspekty nutné pro vytvoření našeho vlastního image. Sledujte někoho, kdo umí správně stát a pohybovat se, například při tanci a okamžitě na vás zapůsobí silné signály řeči těla jeho perfektního držení těla a harmonických pohybů. Takoví lidé mají všechny předpoklady pro to, aby převyšovali ostatní a tím pádem vynikli. Ale tutu šanci máme všichni.
Chůze a její styl
Poučka zní - pohybujte se klidně a rozvážně. Aniž bychom projevovali ostýchavost nebo nedostatek nadšení, dejme si na čas, když vstupujeme do místnosti a sedáme si. Spěch nejen prozrazuje nervozitu, ale působí i dojmem
neupřímnosti a podřízenosti. Choďme tak, jak chodí zákonitý vlastník teritoria - s důstojností a sebejistotou.
Ještě jeden další prospěch přináší chůze odměřeným krokem. Spěch zvyšuje naše vzrušení, a tak jsme více vystaveni riziku únikového reflexu. Utíkáme nejen protože se bojíme, ale náš strach vzrůstá, protože utíkáme.
Klam - jak jej správně rozpoznat pomocí signálů řeči těla
Méně gestikulace
Lháři mají sklony gestikulovat co nejméně, protože se podvědomě obávají, že se prozradí. Často mívají schované ruce za zády nebo v kapsách.
Více dotyků v obličeji
Mnutí ucha, škrábání na krku, tahání za límec, dotyk na oči nebo na nos, vyhýbavé pohledy, těkavý pohled, mžikání víčky - blikavý pohled. Podupávání, kousání rtů...
Navázání zrakového kontaktu
Jakmile jsme upoutali pozornost druhé osoby, podnikneme další krok, a tím je správné použití zrakového kontaktu a výrazu obličeje. Počáteční pohled, trvající okolo tří vteřin, je přiměřený téměř za všech okolností. Výraz obličeje by měl být přívětivý a držení těla uvolněné. Neusmívejte se ihned při počátku navazování zrakového kontaktu. Daleko účinnější kombinace signálů je počkat s úsměvem, než dojde k výměně pohledů.
Neverbální signály otevřené nevraživosti
Sevření pěstí.
Signál je silný a tím i více zastrašující. Osoba není pouze defenzívní, ale agresivní. Stupeň odmítavosti:9.
Sevření paží.
Tento signál můžeme považovat za velkou bariéru v komunikaci. Bez jejího odstranění či částečného odbourání nelze pomýšlet na dobrý výsledek. Stupeň odmítavosti: lO.
Osobní zóny
Okolo každého z nás se rozprostírá skutečná, ale neviditelná osobní zóna.
Tato zóna je v podstatě obranné pásmo, které nám dává největší možnost přežití, kdyby se setkání ukázalo být nebezpečnější, než jsme předpokládali. Je tedy samozřejmé, že čím lépe někoho známe, tím více mu důvěřujeme, a čím intimnější setkání, tím menší se stává naše zóna.

Když narušitele neznáme, nemáme rádi nebo mu nevěříme, naše zóna se značně zvětšuje a my ji daleko ostražitěji
bráníme před cizím vpádem.
Vzdálenost intimní - širší zóna.
Odstup: 15-45 cm.
Přístup umožněn příbuzným, blízkým přátelům a partnerům. Pokud narušíme úmyslně intimní zónu jiné osoby uvědomme si, že vyvoláte silný nárůst vzrušení.
Vzdálenost osobní - užší zóna.
Odstup: 45-90 cm.
Do této zóny mohou vstoupit pouze blízcí přátelé a příbuzní, aniž by vyvolali znepokojení.
Vzdálenost osobní - širší zóna.
Odstup: 75-120 cm.
Této vzdálenosti dávají přednost lidé ze západních států při rozhovorech s náhodnými přáteli, obchodními známými, sousedy a kolegy, s nimiž jsou v dobrých, ale nikoli důvěrných vztazích.
Vzdálenost společenská - širší zóna.
Odstup: 2,1-3,7 m.
Na tuto vzdálenost učitelé hovoří k malým skupinám studentů. Je také vhodná k použití na schůzích, při diskusích, nebo při zcela neosobních výměnách názorů.
Vzdálenost veřejná - širší zóna.
Odstup: 7,6 m a více.
Této vzdálenosti dávají přednost učitelé a přednášející, je to také vzdálenost, která zvyšuje prestiž a autoritu těch, kdo si tuto vzdálenost dokážou udržet.
Pozn. Lidé z města používají osobní zónu 45 centimetrů, která jim dovoluje snadné podání ruky, aniž by zabírali příliš místa. Na venkově, kde není taková nouze o místo, mohou mít lidé osobní zónu širokou až jeden metr. znamená, Čím řidčeji je osídlená oblast, ze které pocházejí, tím větší je odstup, kterýzachovávají při osobním kontaktu.
Ovládnutí prostoru
Svou dominanci vyjádříme tím, že si naprosto přivlastníme veškerý dostupný prostor. Nekrčme se v koutě, ani nebuďme pokorně schouleni v židli - prostě se uvolněme. Jestliže sedíte, zakloňte se v židli a dejte si obě ruce za hlavu. Toto gesto vyjadřuje naprostou sebejistotu a vysoké mínění o sobě samém.
Druhé gesto silně vyjadřující dominanci je "stříška". Prsty jsou roztaženy, jejich špičky jsou přitisknuty k sobě, dlaně dále od sebe.
Další možností či spíše aplikací předchozího gesta je následující možnost. Stojíme-li, zaujměme uvolněný postoj s nohama mírně rozkročenýma. Získáme tím lepší rovnováhu, a pevnější postoj, což zřetelněji symbolizuje naše vlastnické právo na území. Posilování - stupňování sebeúcty.
Tato činnost je vhodný způsob posílení sebeúcty jak pro muže, tak pro ženy. Ve studijní práci Larryho Tuckera z Auburnské univerzity bylo porovnáno 113 studentů (chlapců), navštěvujících kursy posilování se 127 jimými, kteří navštěvovali zdravotní kursy. Před začátkem a po ukončení kursu všichni studenti absolvovali testy, které stanovily jejich názory na vlastní tělo. Před začátkem kursu měly obě skupiny velmi podobné psychologické profily.

Po ukončení kursu bylo u těch, kdo posilovali, zjištěno mnohem silnější a pozitivnější sebehodnocení. Posílením svalů tak pozvedli svoji sebeúctu a sebehodnocení.
Postavení ve firmě - v její hierarchii
Chceme-li vyjít ze setkání úspěšně, musíme vytvořit dojem, že máme stejné nebo vyšší postavení v porovnání s druhým. To samozřejmě vyžaduje, abychom přesně znali skutečné postavení druhého a používali tomu odpovídající znaky řeči těla. Pokud někoho navštívíme na pracovišti, můžeme získat přesnější pohled na jeho postavení ohodnocením následujících deseti hledisek. Přesnější pohled na jeho postavení dostanete navíc ohodnocením každého z hledisek počtem bodů od 1 do 5.
1. Soukromí na pracovišti
Čím většímu soukromí se druhý těší na pracovišti, tím vyšší je jeho postavení.

2. Umístění pracoviště
Vysoko umístěné rohové kanceláře s velikými okny a efektivními výhledy dostávají nejvyšší ohodnocení. Malé kanceláře bez oken nebo oddělené části velké společné kanceláře jsou hodnoceny nejníže.

3. Nevyužitý prostor
Vzpomeňte si, že velké prostory, ve kterých není nic, co má praktický význam, jsou známkou vysokého postavení.

4. Blízkost k centru moci Čím blíže je kancelář druhého k sídlu moci, tím vyšší je jeho apartmá předsedy správní rady
naznačují nejvyšší postavení, které není daleko od úplné vlády.

5. Nesnadnost sjednání schůzky
Čím těžší je sjednat schůzku, za tím větší jsou pokládány rozdíly ve vašem vzájemném postavení. Čím nedostupnější a samotářštější jedinec, tím vyšší je jeho postavení v organizaci. Čím delší je odklad, tím větší je rozdíl ve vašem vzájemném postavení.

6. Osobní vlastnictví
Čím více má kdo osobního vlastnictví, tím více ovládá prostoru.

7. Velikost oken a výhled
Čím větší okna a čím lepší výhled, tím vyšší postavení.

8. Velikost psacího stolu a vybavení kanceláře
Čím větší je velikost psacího stolu, tím vyšší je postavení. Zde však musíme být opatrní, neboť současný trend je přejít od velkých psacích stolů k více spartánskému high-tech image.

9. Uspořádání kanceláře
Pouze velmi vysoce postavení jedinci se cítí dostatečně sebejistí, aby nevytvářeli umělé bariéry mezi sebou a svými návštěvníky. Z toho lze vyvodit dva předpoklady. První je ten, že očekávají setkání pouze s lidmi, kteří mají rovnocenné postavení, a takovou bariéru by pokládali za urážející. Druhý je, že při těch několika příležitostech, kdy se níže postavení jedinci dostanou do jejich blízkosti, ostatní aspekty tohoto setkání je dokážou účinně udržet ve vhodné vzdálenosti.
10.

Velikost podpisu
Čím větší podpis, tím vyšší postavení.
Celkové hodnocení
Počet bodů Postavení
45-50 velmi vysoké
35-44 vysoké
30-34 průměrné
15-29 nízké
10-15 velmi nízké
Největší hrozbou u této metody je hodnocení postavení u malé firmy, kde existují menší rozdíly a tudíž jsou špatně rozeznatelné!.