-vznikol v 6. st. p.n.l. v severnej Indii. Jeho zakladateľom je Siddhartha Gautama /563-483 pnl/. Bol to syn vládcu z Kapilavastu – juzný Nepál. Ked mal Siddhartha 29 rokov, kratko po narodení jeho syna, nespokojný so spôsobom svojho doterajsieho života, opustil rodinu a len tak chodil. Po rokoch prišiel k prebudeniu – správna životná cesta, ktorá odmieta extrémy. Nazvali ho Buddha. Už počas jeho života získal dosť prívržencov.
Buddhistická doktrína sa dlho tradovala len ustne a texty boli napísané až po niekoľkých storočiach, medzitým vzniklo o Buddhovi aj množstvo legiend. Jeho postava získala božský charakter. Jeho učenie:
Jadro tvoria 4 ušľachtilé pravdy. 1. existencia človeka je strastná – zrodenie, choroba, staroba, smrť, spojovanie s vecami nemilzmi a odlučovanie od veci milých
2. príčinou strasti je smäd, ktorá sprevádzaná radosťou a vášňou vedie k znovuzrodeniu
3. odstránenie príčiny strasti spočíva v odstránení tohto smädu
4. cesta vedäca k zániku strasti – obsahuje tieto zásady: pravý názor, pravé rozhodnutie, pravá reč, pravé jednanie, pravé žitie, odmieta sa tak život oddaný jedine zmyslovej rozkoši, tak cesta askézy a sebatrýzneniu

Budhistický kánon tieto štyri pravdy podrobne komentuje a vykladá z rôznych aspektov. Dalej sa hovorí o faktoroch, ktoré tvoria osobnosť jedinca a tieto faktory sa delia na päť skupín: okrem fyzického tela, ide o zložky psychické ako je pociťovanie, vedomie a pod. Rozoberajú sa aj vplyvy, ktoré na tieto faktory pôsobia. Smäd: /3typy/: smäd po zmyslových pôžitkoch-káma, po stelesnení-bhava, po sebazničení-vibhava. Postupne sa termínom smäd nahradzuje pojem rága-túžba.
Dalšia koncepcia označuje za príčinu strasti nevedomie-avidjá – nepoznanie oslobudzujúceho poznania.

Pravý názor je správne chápanie strastiplného bytia, pravá reč je pravdivá, priateľská, presná, pravé žitie spočíva v zachovaní predpisov o mravnosti.
Mravnosti-pančašíla – musí dodržovať tak mních, ako aj buddhistický laik – neubližovať živým tvorom, nebrať čo nebolo darované, zdržovať sa nedovoleného pohlavného styku, neviesť práznde a nepravdivé reči, nepožívať opojné nápoje.
Džhána: sa týka meditácie, texty jej venujú velmi vela miesta a rozoberajú jednotlivé aspekty všetkých psychických stavov, ktoré ju sprevádzajú. Cesta k vyslobodeniu yo sansáry je otvorená len mníchom, ale aj laici, dodržujúci etické zásady si mohli pripraviť predpoklady na nastúpenie cesty spásy v niektorom z budúcich životov.