Buddhizmus

-vznikol v 6. st. p.n.l. v severnej Indii. Jeho zakladateľom je Siddhartha Gautama /563-483 pnl/. Bol to syn vládcu z Kapilavastu – juzný Nepál. Ked mal Siddhartha 29 rokov, kratko po narodení jeho syna, nespokojný so spôsobom svojho doterajsieho života, opustil rodinu a len tak chodil. Po rokoch prišiel k prebudeniu – správna životná cesta, ktorá odmieta extrémy. Nazvali ho Buddha. Už počas jeho života získal dosť prívržencov.
Buddhistická doktrína sa dlho tradovala len ustne a texty boli napísané až po niekoľkých storočiach, medzitým vzniklo o Buddhovi aj množstvo legiend. Jeho postava získala božský charakter. Jeho učenie:
Jadro tvoria 4 ušľachtilé pravdy. 1. existencia človeka je strastná – zrodenie, choroba, staroba, smrť, spojovanie s vecami nemilzmi a odlučovanie od veci milých
2. príčinou strasti je smäd, ktorá sprevádzaná radosťou a vášňou vedie k znovuzrodeniu
3. odstránenie príčiny strasti spočíva v odstránení tohto smädu
4. cesta vedäca k zániku strasti – obsahuje tieto zásady: pravý názor, pravé rozhodnutie, pravá reč, pravé jednanie, pravé žitie, odmieta sa tak život oddaný jedine zmyslovej rozkoši, tak cesta askézy a sebatrýzneniu

Budhistický kánon tieto štyri pravdy podrobne komentuje a vykladá z rôznych aspektov. Dalej sa hovorí o faktoroch, ktoré tvoria osobnosť jedinca a tieto faktory sa delia na päť skupín: okrem fyzického tela, ide o zložky psychické ako je pociťovanie, vedomie a pod. Rozoberajú sa aj vplyvy, ktoré na tieto faktory pôsobia. Smäd: /3typy/: smäd po zmyslových pôžitkoch-káma, po stelesnení-bhava, po sebazničení-vibhava. Postupne sa termínom smäd nahradzuje pojem rága-túžba.
Dalšia koncepcia označuje za príčinu strasti nevedomie-avidjá – nepoznanie oslobudzujúceho poznania.

Pravý názor je správne chápanie strastiplného bytia, pravá reč je pravdivá, priateľská, presná, pravé žitie spočíva v zachovaní predpisov o mravnosti.
Mravnosti-pančašíla – musí dodržovať tak mních, ako aj buddhistický laik – neubližovať živým tvorom, nebrať čo nebolo darované, zdržovať sa nedovoleného pohlavného styku, neviesť práznde a nepravdivé reči, nepožívať opojné nápoje.
Džhána: sa týka meditácie, texty jej venujú velmi vela miesta a rozoberajú jednotlivé aspekty všetkých psychických stavov, ktoré ju sprevádzajú. Cesta k vyslobodeniu yo sansáry je otvorená len mníchom, ale aj laici, dodržujúci etické zásady si mohli pripraviť predpoklady na nastúpenie cesty spásy v niektorom z budúcich životov.

Mních, ktorý došiel k oslobodzujúcemu poznaniu sa stal arhantom, svetcom, ktorý stál na prahu konečného ciela, ktorým je nirvána. Nie je to zánik, ale vymanenie z kolobehu prerodovania. Clovek sa znovu nenarodí ale vstúpi do stavu nirvány. Skoro sa začínajú formovať rôzne smery a školy buddhizmu. Niektoré smery asimilujú aj niektoré prvky z iných náboženstiev, hl. hinduizmu. Pôvodnej náuke sa najviac pridržoval hínajánový smer-učenie malého vozidla – cesta k nirvane je tu otvorená iba mníchom, ktorí odvrhli svetský život. Mahajánov buddhizmus-učenie veľkého vozidla – je tu kult bódhisattou, jedinci, schopní vstúpiť do nirvány, ale to odkladajú, aby mohli pomôcť aj ostatným dosiahnuť tento stav. Nevidia buddhu ako historickú osobnosť, ale je pre nich najvyžšou absolútnou bytosťou. Buddhova podstata, ktorá vystupuje v troch telách, z nich len jedno je prejavom Buddhy v podobe človeka, naplňuje všetko živé.