Správne právo

Správne právo je jedno z významných odvetví slovenského právneho poriadku. Jeho základným poslaním je zabezpečovať ochranu verejného záujmu a v prípade nevyhnutnosti ochranu práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, ako aj plnenie ich povinností. V záujme ich zabezpečenia je možné uplatniť administratívne donútenie.
Toto právne odvetvie zaraďujeme do verejného práva, pričom konkrétny obsah jeho realizácie je určený úradnou mocou.

Pojem:
Správnym právom rozumieme odvetvie slovenského práva, ktoré upravuje spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy, a to tie, ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami, medzi správnymi orgánmi a právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom.

Správne právo sa člení na:
Správne právo hmotné – inak nazývané aj materiálne správne právo, ktoré obsahuje také administratívnoprávne normy, obsahom ktorých sú práva, právom chránené záujmy a povinnosti subjektov, ktoré vstupujú do právnych vzťahov.
Správne právo procesné – niekedy nazývané aj formálne správne právo, ktoré obsahuje procesný postup subjektov, ktorý sa aplikuje pri uplatňovaní práv a povinností, za účelom ktorých subjekty vstupujú do právnych vzťahov. Správne právo tvorí súbor právnych noriem, ktoré upravujú časť spoločenských vzťahov v oblasti verejnej správy.

Verejná správa vo svojej vlastnej podstate predstavuje správu verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide predovšetkým o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí.
Verejná správa pozostáva z dvoch základných zložiek, a to štátnej správy a samosprávy.

Štátna správa je najrozsiahlejším druhom štátnej činnosti. Výkonom štátnej správy sa zabezpečuje realizácia všetkých funkcií štátu (vnútorných i vonkajších) a orgány štátnej správy (t.j. vláda a ústredné orgány štátnej správy – ministerstvá a ďalšie, a miestne orgány štátnej správy – krajské úrady a okresné úrady) plnia prevažnú časť úloh zabezpečovaných štátnymi orgánmi. (Poznámka: Od 1.1.2004 budú okresné úrady nahradené obvodnými úradmi.) Štátna správa je predovšetkým činnosťou výkonnou a nariaďovacou a ako taká je činnosťou podzákonnou – vykonávanou na základe zákona.

Samospráva je jeden z ďalších komponentov, ktoré tvoria verejnú správu.

Poznáme územnú a záujmovú samosprávu. Územnú správu môžeme vymedziť ako organizačnú formu verejnej správy, v ktorej miestne spoločenstvo ako právnická osoba zabezpečuje riešenie od štátu odlišných úloh, ale realizácia týchto úloh sa rieši pod dozorom štátu. Základom územnej samosprávy je obec, ktorá tvorí samostatný samosprávny celok. Obec je právnickou osobou. Združuje fyzické osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Územnú samosprávu tvorí ďalej vyšší územný celok (samosprávny kraj).
Záujmová samospráva nepredstavuje ucelený, vnútorne usporiadaný systém. Do tohto pojmu sa zaraďujú všetky inštitúcie, ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva, a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem (rôzne spolky, zväzy, spoločnosti, kluby, iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie).

V tejto súvislosti je vhodné spomenúť aj termín verejnoprávne inštitúcie (korporácie). Ide o inštitúcie, ktoré sa vyznačujú osobitným okruhom činností, ktoré podporujú plnenie štátnych, resp. verejných úloh. Spravidla sú zriaďované zákonom a financované čiastočne zo štátnych prostriedkov a vo svojej činnosti podliehajúce štátnemu dozoru (typickým príkladom sú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas).

Subjekty správneho práva

Subjektom správneho práva je potenciálny alebo skutočný účastník právnych vzťahov, ktorý je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností. To znamená, že musí mať právnu subjektivitu, t.j. spôsobilosť byť subjektom právneho vzťahu a mať práva a povinnosti v rozsahu určenom normami správneho práva. Medzi subjekty správneho práva začleňujeme predovšetkým orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby, právnické osoby a pod. Subjekty správneho práva vystupujú ako nositelia práv a povinností ustanovených normami správneho práva a zabezpečených štátnym aparátom v administratívnoprávnych vzťahoch. Administratívnoprávne vzťahy sú spoločenské vzťahy upravené normami správneho práva, ktoré vznikajú, menia sa alebo zanikajú v oblasti verejnej správy.

Metódy a formy verejnej správy

Verejná správa sa realizuje určitými metódami a formami.

Metódy delíme do troch skupín: a) metódy presvedčovania a donucovania – možno ich považovať za metódy základné a všeobecné
b) metódy administratívneho pôsobenia, ekonomického pôsobenia, spoločensko-organizátorského pôsobenia, správnej prevencie a profylaxie, spätných väzieb a aktívnej účasti spravovaných subjektov v procesoch verejnej
c) metódy špecifické a jedinečné
Formy verejnej správy vymedzujeme ako: a) štrukturálne formy, b) procedurálne formy, c) finálne formy.

Kontrola vo verejnej správe

Vo verejnej správe sa realizuje kontrola, v rámci kontrolného systému, ktorý v Slovenskej republike tvorí:
a) Národná rada Slovenskej republiky
b) vláda Slovenskej republiky
c) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
d) Úrad vlády Slovenskej republiky
e) ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky
f) orgány miestnej štátnej správy
g) inšpekcie, škúšobníctvo a iné štátne orgány a organizácie
h) obce a mestá

Zodpovednosť vo verejnej správe

Súčasťou činnosti označovanej ako verejná správa je zabezpečovanie plnenia verejných povinností, ktoré vyplývajú pre spravované osoby priamo z právneho predpisu alebo zo správneho (administratívneho) rozhodnutia vydaného na základe právneho predpisu.
Popri výkone týchto rozhodnutí (exekúcii) majú orgány verejnej správy k dispozícii tiež sankcie trestného charakteru. Ich uplatnenie sa viaže na spáchanie správneho deliktu. Pod správnym deliktom rozumieme priestupok alebo iný správny delikt.


Verejná správa sa realizuje vo viacerých oblastiach, ktoré tvoria predmet úpravy správneho práva hmotného v rámci jeho osobitnej časti:
Príslušné právne predpisy upravujú správu v nasledovných oblastiach:
1. Vnútorná správa
2. Policajná správa
3. Správa zahraničných vecí
4. Správa obrany
5. Správa školstva
6. Správa zdravotníctva
7. Správa kultúry
8. Správa daní a poplatkov
9. Správa živnostenského podnikania
10. Správa informácií
11. Správa životného prostredia
12. Správa súdov
13. Správa dopravy

Problematika správneho práva procesného, zameraná na úpravu procesného postupu subjektov, ktorý sa aplikuje pri uplatňovaní práv a povinností, je upravená predovšetkým v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).

Rozhodnutia správnych orgánov môžu byť tiež preskúmavané súdmi. V takom prípade sa uplatnia ustanovenia V. časti Občianskeho súdneho poriadku s názvom „Správne súdnictvo“.