Veľká téma sociologickej teórie
„Keby na opustenom ostrove spolu žilo päť ľudí, je možné, že by to pri zachovaní vzťahov rovnosti zvládli. Väčšie množstvo ľudí by to snáď zvládlo za predpokladu, že spoločne strávený čas nebude dlhý. Nerovnosť rôzneho druhu sa objaví, akonáhle je ľudská komunita tvorená viac než hŕstkou ľudí a keď dosiahne dlhodobejšieho trvania. Najlepší myslitelia sa dlhodobo zaoberajú otázkou prečo tomu tak je, či je tomu tak naozaj a či by sa na tom nedalo niečo zmeniť.“
(Peter Berge: Kapitalistická revolúcia. Archa, Bratislava 1993, str. 76)
Sociálna nerovnosť, ako jeden z aspektov sociálnej stratifikácie, patrí medzi veľké témy sociologického myslenia od samotného zrodu sociológie ako vedy. Podľa Dahrendorfa bola historicky prvá otázka, ktorú si sociológia položila, táto: „Prečo existuje nerovnosť medzi ľuďmi? Aké sú jej príčiny? Môže byť zmenšená alebo dokonca odstránená? Alebo ju musíme akceptovať ako nevyhnutnú súčasť štruktúry ľudskej spoločnosti?“ Sociológia chápe sociálnu nerovnosť dvoma tradičnými spôsobmi. Alebo ju berie ako nevyhnutný dôsledok spoločenského života, alebo ju považuje za dôsledok jeho určitého usporiadania. Podľa marxizmu je sociálna nerovnosť charakteristickou črtou triednej spoločnosti. Je predovšetkým nerovnosťou majetku a vzniká na základe inštitúcie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, ktorá stavia hŕstku jej vlastníkov proti väčšine tých, ktorí vlastnia len svoju pracovnú silu. Základné typy nerovnosti sú nerovnosť triedna a statusová. S nimi súvisia nerovnosti v príjmoch a majetku (bohatstve), a tie v moci, privilégiách a prestíži (statuse). Nejde len o nerovnosť v získavaní zdrojov, ale aj v spôsobe ich užitia, prejavujúceho sa ako nerovnosť životných štýlov a životných šancí (možnosti a schopnosti ťažiť z príležitostí, ktoré daná spoločnosť svojim občanom núka). Tieto nerovnosti môžu byť z rôznych hľadísk chápané
- ako podnet k rozvoju sociálnych hnutí a hnací motor histórie,
- ako spôsob kontroly obyvateľstva či
- ako nevyhnutná podmienka fungovania spoločenských systémov.
Nezanedbateľné nie sú ani nerovnosti podľa pohlavia, etnického pôvodu, ale aj rad ďalších.
Nerovnosť bola v stredovekej spoločnosti založená viac na nerovnosti pôvodu ako na nerovnosti majetku a príjmu. Hlavné výhody sociálnej stratifikácie, teda privilégium, moc a prestíž, boli do veľkej miery určené pri narodení a fixované ako legálne nerovnosti.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sociálne nerovnosti
Dátum pridania: | 25.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Eva Szaszko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 872 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 7.6 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 12m 40s |
Pomalé čítanie: | 19m 0s |
Podobné referáty
Sociálne nerovnosti | SOŠ | 2.9508 | 3253 slov | |
Sociálne nerovnosti | GYM | 2.9928 | 853 slov | |
Sociálne nerovnosti | GYM | 2.9840 | 852 slov | |
Sociálne nerovnosti | VŠ | 2.9642 | 2527 slov |