Sloboda je v tomto poňatí neoddeliteľne spojená s prirodzene existujúcou diferenciáciou, mnohotvárnosťou a rozmanitými príležitosťami. Základ nerovnosti leží vo vrodených dispozíciách a to nielen geneticky odovzdávaných kvalitách, ako sú intelekt, schopnosti a sila, ale aj o sociálne odovzdávaných kultúrnych a materiálnych kvalitách. Prirodzeným základom poriadku je, podľa konzervatívcov, stavovská nerovnosť. Rovnosť neznamená nič iné ako narušenie tohto poriadku. Poriadok, ktorý – „či už ho človek schvaľuje alebo nie – má nad sebou a ktorý vo svojej nadriadenej a usporiadanej hierarchii dosahuje stupeň po stupni až k samotným nebesiam a k Bohu tvorcovi“. Snaha po rovnosti je teda proti božskému poriadku a zákonu.

Liberalizmus
V spontánne vznikajúcom poriadku je nerovnosť prirodzená a z hľadiska fungovania spoločnosti nevyhnutná. Cieľom ekonomického systému je produkovať bohatstvom a cieľom sociálneho systému je túto produkciu podporovať. Nerovnosti sú jedným z nástrojov, ktoré túto podporu zaisťujú. „Rovnostárstvo je z tohto hľadiska dysfunkčné: bráni totiž inováciám, podnikaniu a riskovaniu, čo sú vlastnosti, ktoré robia konkurenčný systém efektívnym (Ditz, 1993).“ Pretože regulujú dopyt a ponuku na trhu sociálnych rolí (Davis, Moore, 1945) a sú odrazom rozdielneho významu sociálnych rolí pre spoločnosť na strane jednej a rozdielneho výskytu osôb vhodných pre ich výkon na strane druhej. Strach z chudoby ako krajného dôsledku nerovnosti je nástrojom sociálnej kontroly a motivácie k výkonu (snaha vyhnúť sa chudobe).

Z hľadiska socialistickej tradície je nerovnosť predovšetkým výrazom nerovného prístupu k zdrojom ako dôsledku existencie určitých privilégií alebo majetku. V marxistickom poňatí je založená na skutočnosti, že jedni (menšina) kontrolujú prostriedky produkcie a druhí (večšina) len svoju pracovnú silu. Podľa Marxa (1956) je pracovná trieda vykorisťovaná, pretože vyrobila celý produkt, ale dostáva len jeho časť- hodnotu svojej pracovnej sily, zatiaľ čo nadhodnotu si privlastňujú kapitalisti. Spoločnosť sa tak delí na triedy charakterizované mierou svojho podielu na produkcii a následne aj životnými podmienkami. Protichodnosť záujmu týchto tried, alebo triedny konflikt, je hnacou silou historického vývoja.

V prípade nerovnosti či rovnosti často nešlo v histórii len o teoretické úvahy o ich povahe či pôvode a úlohe v spoločnosti. Spolu sprítomnoťou nerovnosti bola v každej spoločnosti prítomná aj túžba túto nerovnosť prekonať.