Triedna nerovnosť je daná nielen majetkom, ale aj rozdielmi v príjme, v sociálnych istotách, v príležitostiach pre mobilitu medzi pracovníkmi rôznych profesií.

Weber rozlišoval štyri determinanty sociálneho statusu, a to za prvé životný štýl či spôsob života, za druhé formálnu kultiváciu schopností, postojov a aktivít, za tretie sociálny pôvod a za štvrté prestíž povolania respektíve štyri stratifikačné systémy:
1. systém vlastníctva, z ktorého vznikajú vlastnícke triedy (hore sú osoby žijúce z príjmu z majetku a na dne osoby postrádajúce majetok,
2. systém ekonomickej moci, z ktorého vznikajú triedy (hore bankári dole robotníci),
3. implicitný systém v zmysle bohatstva a vzdelania, z ktorého vznikajú sociálne triedy vymedzené ako pozície, medzi ktorými sa jedinci slobodne intra aj intergeneračne pohybujú,
4. systém statusový (hore sú osoby, ktoré sú charakterizované akceptovaným životným štýlom, sú dobre vzdelané a obsadzujú pozície s vysokou sociálnou prestížou.

Nerovnosť a stratifikácia

Sociologická analýza popisuje príčiny a dôsledky nerovnosti primárne v terminológii sociálnej organizácie a sociálnej štruktúry (sociálna pozícia, sociálna rola, sociálny status). Dáva tomuto spôsobu opisu prednosť pre opisom týchto príčin a dôsledkov prostredníctvom charakteristiky individuálnych vlastností jedincov (nedostatok talentu a schopností, lenivosť...) či faktorov ich situácie (smola, osud...). Chápe pritom nerovnosť ako:
1. nerovné vzťahy prvkov sociálnej štruktúry: pozícií, rolí a statusov,
2. nerovnosť jedincov, ktorí sa v sociálnej štruktúre pohybujú (to, ako sú jedinci zaraďovaní do systému sociálnej stratifikácie vo vzťahu k ostatným jedincom a v spoločnosti ako celku), a nerovnosť celých sociálnych kategórií a skupín (tried, vrstiev, sociálnych skupín!.

Z pohľadu funkcionalistov je nerovnosť nevyhnutná pre naplnenie rôznych sociálnych pozícií (nerovnosť je tu primárne spojovaná s deľbou práce – je daná postavením pozície či jedinca v systéme deľby práce). U Parsonsa sú sociálne rozdiely a nerovnosti chápané ako dôsledok spoločnosťou zdieľaného hodnotenia prínosu pozícií a sociálnych rolí (a spôsobu ich výkonu) pre fungovanie spoločenského systému. Nie všetky sociálne pozície sú rovnako dôležité, nie všetky sociálne role sú príjemné. Viac-menej všetky pozície musia byť obsadené a všetky role vykonávané. Cieľom nerovnosti týchto pozícií je preto motivovať prospechom, ktorý prinášajú:

1. schopnejší členovia spoločnosti, aby zastávali dôležitejšie a obtiažnejšie pozície,
2. dežitelia sociálnych rolí k ich výkonu, bez ohľadu na význam a obtiažnosť týchto rolí. Pritom nerovnosť založená v stratifikácii vedie v najširšom poňatí k trojitému úspechu:

1. privilégiu (v zmysle prístupu k materiálnym hodnotám a službám),
2. moci (t.j. podľa Maxa Webera šancu dosiahnuť svoje aj napriek odporu druhých),
3.