Pre Grékov nebola príroda len obyčajným rámcom či prostredím pre život ľudí. Ona skutočne žila. Aj v najmenšom potôčiku, aj v nepatrnom kamienku alebo rozkvitnutom strome Gréci cítili prítomnosť živých bytostí. Celú prírodu práve preto obývali nymfy. Boli to božské bytôstky, najčastejšie sa zjavujúce v podobe krásnych dievčat. Boli však smrteľné. Keď drevorubač zoťal strom, zahubil tým aj nymfu, ktorá ho obývala. Naproti tomu divoký satyrovia s ľudským telom a capími kopýtkami mali črty zlých prírodných živlov. Ich vládcom bol boh Pan. A práve v tejto postave sa sústreďovali všetky možné hrozivejšie stránky prírody. Už jeho prítomnosť spôsobuje „panickú“ hrôzu. Bol však iba druhoradým bohom gréckej mytológie.
Všetci obyvatelia Grécka verili v existenciu dvanástich veľkých božstiev, ktoré sídlili na vrchole hory Olymp. Aj tieto božstvá boli do značnej miery odvodené od prírodných síl (úkazov). Ich kráľ Zeus používal ako zbraň hrom a pri ňom stál vždy číhajúci ostražitý orol. Gréci ho nazývali aj „Nadháňač mrakov“. Aj búrku považovali Gréci za prejav zlej vôle a hnevu Dia. Zemetrasenie bolo zase dôsledkom prchkej povahy boha mora Poseidona, ktorý v grécku často prejavoval zlú náladu búchaním trojzubca po morskom dne. Dráha Slnka po oblohe bola v očiach starých Grékov súčastne dráhou Apollónovho slnečného voza, ktorý ráno posielal lúče z východu, aby ich večer pozbieral na západe. Aj viera v iné božstvá mala za ich cieľ zdôrazňovať ľudské hodnoty a mravné zákony. Artemis vládla poľovníkom, Asklépios lekárom, Hefaistos kováčom a Hermés zas zlodejom a obchodníkom. Tieto božstvá uznávali všetci Gréci. Za svoju nesmrteľnosť vďačili bohovia ušľachtilému nápoju nektáru a jemnému pokrmu ambrózii.

Použitá literatúra:
Mýty a legendy, Mladé letá, Grécka Mytológia.