Budhizmus

Vznikol v Indii okolo r. 500 pred n. l. Založil ho Gautama Budha („prebudený“, „osvietený“). Princ Gautama (asi 563-483 pred Kristom) narodil sa v Kráľovskej rodine, no po hlbokom zážitku s ľudskou biedou a smrťou si uvedomil, že aj on raz bude starý, slabý a zomrie. Po stretnutí s potulným mudrcom opustil rodinu a rozhodol sa, že pôjde hľadať oslobodenie (od cyklu narodenia, smrti a znovuzrodenia) v meditácií a joge. Gautama však čoskoro spoznal, že odriekanie a tvrdá askéza ho nedoviedli k cieľu, preto hľadal strednú cestu medzi bohatstvom a umŕtvovaním tela. Dlho meditoval, kým nedosiahol stav prebudenia, alebo nirvány ("odfúknutie" plameňov vášne a túžby) , kým sa neoslobodil od všetkého, čo ho spájalo s kolobehom životov. Budha mal od začiatku žiakov, ktorí sa stali jadrom jeho budhistickej komunity SANGHY. Spočiatku to boli potulní mnísi, na miestach ich odpočinku však neskoršie vznikli budhistické kláštory .

Budhizmus, ako učenie o pravde a boji proti násiliu podporil veľký maurjanský kráľ Ašóka (272-232 pred n.l.) Vďaka nemu sa toto učenie rozšírilo do južnej a východnej Ázie. Existujú dva hlavné prúdy budhizmu - théraváda a mahájána. V samotnej Indii však prestal Budhizmus existovať už v 13. storočí.

UČENIE BUDHIZMU

Budhistické učenie (dharma) je veľmi výrazné, lebo Budha učil, že nič nie je stále, všetko jestvuje iba v ustavičnej zmene. Rodina, priatelia, majetok, dokonca i moje vlastné myslenie a telo - teda všetko. Čo pokladám za svoje, podlieha zmene a speje k zániku.
človek je citovo a myšlienkovo na všeličo viazaný a keď o to príde, napr. mu dakto zomrie je nešťastný a trpí. Podľa Budhu nie sú uspokojivé ani chvíle šťastia, lebo nemajú trváci charakter. Budha učil, že nestálosť je stálym sprievodným javom života a človek môže byť šťastný jedine vtedy, ak preňho prestanú jestvovať také väzby, ako "môj" alebo "môj vlastný". Učil, že človek sa môže všetkého vzdať iba prostredníctvom meditácie.

Budhizmus prevzal od hinduizmu učenie o večnom cykle života a smrti (samsára) a učenie o odplate za svoje skutky (karma).

ŠTYRI VZNEŠENÉ PRAVDY

Budhisti veria, že Gautamovo učenie možno vyjadriť štyrmi vznešenými pravdami:

l. Celý život je utrpenie.
2. Utrpenie zapríčiňuje túžba po pominuteľných veciach.
3. Utrpenie pominie, keď' pominie túžba.
4. Jestvuje "cesta", ktorá odstraňuje utrpenie.

Každý smer budhizmu chápe túto "cestu" po svojom. Budhisti "Čistej krajiny" sa spoliehajú na Amida, ktorý im pomôže.

Budhisti smeru zen sa spoliehajú na meditáciu.
Théravádski budhisti si vypracovali 8 pravidiel, tzv. Osemdielnu vznešenú cestu. Je to:

1. dokonalé pochopenie alebo poznanie,
2. dokonalý postoj alebo rozhodnutie,
3. dokonalá reč,
4. dokonalé konanie,
5. dokonalé zamestnanie alebo žitie,
6. dokonalé úsilie,
7. dokonalé rozvažovanie,
8. dokonalé sústredenie alebo meditácia.

Niektorí budhisti sa nazdávajú, že tieto "dokonalosti" možno získať iba dlhou meditáciou a prísnym mravným životom. Iní si myslia, že Budha pomôže tým, ktorí ho požiadajú o pomoc, prípadne, že tieto dokonalosti sú vrodené nám všetkým.

VÝZNAM BUDHIZMU V SÚČASNOSTI

Budhizmus je rozšírený takmer po celom svete a má svoje strediská vo väčšine európskych krajín a v USA. Budhisti dnes živo diskutujú o svojej budúcnosti. Niektorí z nich tvrdia, že by mali žiť v ústraní, lebo vystupovanie na verejnosti protirečí "strednej ceste". Iní si myslia, že učenie je návodom, ako pretvoriť spoločnosť k lepšiemu.

Príťažlivosť budhizmu pre modernú priemyselnú spoločnosť môže byť v tom, že zdôrazňuje jednotlivca, nevyužíva ani nezneužíva človeka a má introvertnú filozofiu.
Budhista by povedal, že ľudia inklinujú k budhizmu, lebo robili dobré skutky vo svojom predchádzajúcom živote.