Začiatok ústavy tvorí preambula, ktorá v sebe zahrňuje pôsobnosť ústavy, čiže hovorí o tom, na akú skupinu ľudí sa ústava vzťahuje. „My, národ slovenský ...“, to je začiatok tejto preambuly a podľa mňa nezahrňuje všetkých obyvateľov Slovenska, ktorí sa s ústavou stotožňujú. Aj ľudia z národnostných menšín žijúci na Slovensku musia, teda by aspoň mali súhlasiť s ústavou. Každá z deviatich hláv ústavy pojednáva o istej časti práv a slobôd. Prvá hlava ústavy pojednáva o základných ustanoveniach akými sú zvrchovanosť nášho štátu, podiel občanov na moci. Druhá hlava stanovuje základné práva a slobody, napríklad o treste smrti ale aj o slobodnom rozhodnutí o svojej národnosti či o slobode slova a zákaze cenzúry. Táto hlava má až 8 oddielov, z ktorých sa každý venuje inej časti základných práv a slobôd. Tretia hlava ústavy má dva oddiely a definuje hospodárstvo SR a úlohu Najvyššieho kontrolného úradu. Štvrtá hlava ústavy pojednáva o územnej samospráve na našom území. Definuje obec ako základ územnej samosprávy a jej ďalšie orgány. Na prvý pohľad ústava pôsobí dojmom, že sa v nej myslí na všetko, možno to aj tak v skutočnosti je. Ale zaujal ma článok 7 prvej hlavy ústavy, prvého oddielu:
Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Právo vystúpenia z tohto zväzku nemožno obmedziť. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom s následným referendom.
Mne ako laikovi je hneď zrejmé, že sa najskôr prijme určité politické rozhodnutie o zväzku s iným štátom a až potom sa dá o tom vedieť občanom, ktorí môžu vyjadriť svoj názor v referende. Možno mi to pomaly dochádza alebo mi niečo ušlo, ale podľa mňa tu niečo chýba. Ale okrem tohto sa mi zdá prvá hlava ústavy celkom jasná a zreteľná, všetko je v nej písané jednoznačne.
Druhá hlava ústavy, Druhý oddiel - základné ľudské práva a slobody, článok 15:
(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
(2) Nikto nesmie byť pozbavený života.
(3) Trest smrti sa nepripúšťa.
(4) Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.
Táto časť ústavy mi tiež nebola jasná. Je to asi tým, že ústava je písaná právnickými termínmi a pre obyčajných ľudí je tak trochu ťažšie pochopiteľná.

Ale po opätovnom prečítaní som zistil, čo právnický termín „byť pozbavený života“ znamená, skrátka sa tu hovorí o tom, že nie je porušením práv, ak bol niekto zabitý pri výkone služby v takom povolaní, v ktorom je to pravdepodobné /napríklad požiarnik, prípadne policajt, či vojak/. Piata hlava ústavy pojednáva v prvom oddiele o Národnej rade Slovenskej Republiky, o povinnostiach poslancov ako aj o dĺžke ich funkčného obdobia, o právomociach a povinnostiach predsedu NR SR, o spôsobe jeho voľby, taktiež o možnosti vyhlásenia nedôvery vláde a takisto aj o prijímaní zákonov. Taktiež sa v prvom oddiele spomínajú situácie, kedy poslanec má právo odoprieť svedectvo. Taktiež je tam napísane, že poslanec môže byť stíhaný len so súhlasom NR SR a keď to NR SR odoprie, stíhanie je navždy vylúčené. Takto môže nastať veľmi nepríjemná situácia, keď sa tam hore pri hrade nazbiera zberba, ktorá bude kryť vlastných, tak je prakticky vylúčené, aby ich niekto stíhal, nemám pravdu /asi nie, ale čo iné mám napísať?/. V druhom oddiele tejto hlavy ústavy sa píše o referende. Spomína sa právo každého občana, ktorý má právo voliť zúčastniť sa na referende, definuje okruh tém, o ktorých sa referendum konať nemôže, ako a na akú dobu platí výsledok referenda. Šiesta hlava ústavy definuje výkonnú moc. V prvom oddiele definuje postavenie prezidenta, spôsob jeho voľby, odvolania a jeho funkcie a povinnosti. Taktiež ohraničuje vekovo, kto sa prezidentom môže stať. Minimálny vek kandidáta je 40 rokov. Určite to má nejaký dôvod a vychádza to z poznatkov a skúseností, ale prečo nedať šancu aj tým neskôr narodením? Však mladý ľudia majú iný pohľad na svet, iný prístup a často nie sú zaťažení minulým režimom. Druhý oddiel šiestej hlavy ústavy definuje vládu SR, jej členov, zloženie a jej právomoci, ako aj spôsob voľby jednotlivých členov. Každý z nich má právo podať demisiu, ak ju však podá predseda vlády, musia ju podať aj všetci členovia vlády. To znamená, že ak chce predseda vlády sabotovať určité rozhodnutie alebo nejaký proces, na ktorý treba súhlas vlády, môže predseda vlády dostať vládu do patovej situácie. Siedma hlava ústavy definuje súdnu moc. Prvý oddiel sa venuje Ústavnému súdu SR. Ústavný súd nezaujíma stanoviská vo veciach súladu návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov s ústavou a ústavnými zákonmi. To podľa mňa asi znamená, že keď ma niekto nejakú nejasnosť ohľadom návrhu zákona, môže ísť akurát tak psovi pod chvost a nie poradiť sa z odborníkmi na ústavnom súde. Ďalej sú popísané situácie, v ktorých rozhoduje Ústavný súd SR, ako napríklad obvinenie Vlády SR či prezidenta z vlastizrady a konania proti ústave.

Je tu popísané aj zloženie súdu, konkrétne že sa skladá z 10 sudcov, ktorí sú vymenúvaný na 7 rokov prezidentom spomedzi 20 kandidátov. Druhý oddiel pojednáva o súdoch SR všeobecne, o vyhlasovaní výsledkov, o možnostiach sudcov sa vzdať svojej funkcie. Ôsma hlava ústavy definuje prokuratúru SR. Táto hlava ústavy je najkratšia, obsahuje len 3 články, v ktorých sa väčšinou odvoláva na zákony, ktoré ustanovia podrobnosti.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Ústava