V roku 1961 čítal londýnsky právnik, Peter Benenson, o portugalských študentoch, ktorých zatkli a uväznili len za to, že si v reštaurácii pripili na slobodu. Táto udalosť ho primäla k tomu, aby v miestnych novinách London Observer zahájil jednoročnú kampaň "Výzva za amnestiu 1961".

"Výzva za amnestiu" požadovala prepustenie všetkých ľudí, ktorých uväznili za ich nenásilné vyjadrenie svojej viery, presvedčenia, rasy, farby pleti alebo pôvodu. Benenson nazval týchto ľudí "väzni svedomia". Svojou akciou chcel povzbudiť ľudí, aby písali listy vládnym predstaviteľom do krajín, ktoré držali väzňov svedomia a požadovali ich prepustenie.
Kampaň sa enormne rozrástla, rozšírila sa do rôznych krajín a koncom roka 1961 sa založila organizácia Amnesty International. Amnesty International bola založená s myšlienkou o základných ľudských právach, ktoré presahujú národné, kultúrne, náboženské a ideologické hranice. Pracuje na zabezpečení urýchlených a spravodlivých súdnych procesoch pre všetkých väzňov, na ukončení mučenia a popráv a stará sa o prepustenie väzňov svedomia. (Väzni svedomia, ako ich definuje Amnesty International sú ľudia uväznení výhradne za svoje politické alebo náboženské presvedčenie, pohlavie, rasu alebo etnický pôvod, ktorí nikdy nepoužili násilie ani sa za násilie nevyslovovali.)

Základ mandátu Amnesty International tvorí Všeobecná deklarácia ľudských práv.
Prvé aktivity Amnesty International spočívali na individuálnom písaní listov v prospech väzňov svedomia. Keď organizácia prešetrila prípad a zistila, že väzeň je naozaj väzňom svedomia, "adoptovala" si ho niektorá skupina a písala vládnym predstaviteľom tej, ktorej krajiny veľa listov, v ktorých ich žiadala o prepustenie tohoto väzňa svedomia. Takisto (ak to bolo bezpečné) sa spojili s väzňovou rodinou a ponúkli jej pomoc.
Toto fungovalo veľmi dobre, lebo ľudia spolupracujúci s Amnesty International si vyvinuli akési puto s jednotlivými väzňami a dozvedeli sa o ich osudoch, prípadoch a rodinách omnoho viac, akoby sa o nich boli dozvedeli z nejakých štatistických správ o ľudských právach v krajine. Táto činnosť spôsobila, že sa Amnesty International zamerala na jednotlivcov a nie na krajiny alebo politické systémy. Amnesty International pracuje v prospech jednotlivcov a nie aby zmenila politický systém.
Za chvíľu sa však počet týchto jednotlivcov rozrástol natoľko, že bolo treba spraviť viac ako len písať hory listov, z ktorých iba nepatrná časť sa dočkala odpovede.
Koncom 60-tych rokov začali miestni aktívni členovia tvoriť takzvané miestne skupiny a výrazne sa zamerali na adoptovaného väzňa a určitú krajinu alebo aktuálne kampane. Pomáhali takisto s publicitou, vzdelávaním a zvýšením peňažného fondu. Ich činnosť siahala až do kostolov, škôl, obchodov a odborov. Táto aktivita zvýšila počet členov a veľkosť imania, čo zase urýchlilo rast organizácie.

Po niekoľkých chybách a z toho vyplývajúcej zlej publicity začiatkom 60-tych rokov ustanovila Amnesty International pravidlo, ktoré sa týkalo práce členov Amnesty. Členovia Amnesty International odvtedy pracujú iba na prípadoch mimo vlastnej krajiny. Je na to niekoľko dôvodov. Najvýznamnejšia je skúsenosť, že niektorí ľudia pracujúci na prípade vo vlastnej krajine neboli dostatočne nestranní. Neoverovali si, či daný prípad je skutočne porušovanie ľudských práv. Keďže nestrannosť a precíznosť Amnesty International (alebo každej organizácie zaoberajúcej sa ľudskými právami) je zdrojom jej dobrej povesti a schopnosti ovplyvňovať udalosti, bol toto vážny problém. Ďalej iba málo krajín dostatočne tolerovalo aktivitu ľudských práv. Aktivistom teda nebolo umožnené pracovať bez obmedzenia ich slobody alebo bezpečnosti.
Amnesty International má aktívnych členov na celom svete. Hnutie je otvorené každému, kto súhlasí s jeho cieľmi a odráža sa v ňom široká škála názorov členov, ktorí prichádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev a sú vedení k tomu, aby sa čo najviac podieľali na všestrannej činnosti Amnesty International. Väčšina pôvodných princípov zostala nezmenená, hoci sa organizácia rozrástla na viac ako milión členov a podporovateľov vo viac ako 150 krajinách a samosprávnych územiach sveta. (údaj z roku 1993)

Veľa začínajúcich členov Amnesty sa stalo profesormi alebo inak sa zapojili do vyššieho vzdelávania, ale začiatkom 80-tych rokov sa úžasne zvýšil počet campusových a vysokoškolských skupín AI. Väčšina členov boli študenti. Títo členovia už nepracovali na adoptovaných väzňoch, ale pracovali na kampaniach v rôznych krajinách, propagovali AI a písali listy pre väzňov svedomia za iné skupiny AI. V mnohých prípadoch sa campusové skupiny spojili s miestnymi skupinami AI, organizovali spoločné akcie o ľudských právach a písali listy pre svojho adoptovaného väzňa.
V priebehu 80-tych rokov niekoľko hudobníkov a umelcov prijalo Amnesty International ako svoj špeciálny program. Niekoľko z nich usporiadalo koncerty alebo dokonca celé turné a výťažky venovali organizácii. Ohromne sa tým zlepšila finančná situácia Amnesty International. Vytvoril sa nový vedúci štáb a po celom svete sa otvorili nové miestne pobočky.

Amnesty International je efektívna vďaka svojej precíznosti a nestrannosti. Práve preto prikladá mimoriadny význam objektívnemu a presnému získavania faktov. Jej činnosť sa opiera o dôkladné prešetrenie všetkých prípadov údajného porušovania ľudských práv. Medzinárodný sekretariát v Londýne (kde pracuje 260 zamestnancov asi 40 národností) má študijné oddelenie, ktoré zbiera a analyzuje informácie z najrôznejších zdrojov. Patria k nim stovky novín a časopisov, vládne bulletiny, prepisy rozhlasových vysielaní, správa právnikov a humanitárnych organizácii a listy väzňov a ich rodín. Amnesty International preberá plnú zodpovednosť za správy, ktoré publikuje. Ak sa ukáže, že sa v niektorom ohľade mýlila, je ochotná uverejniť opravu. Amnesty International si týmto upevnila pozíciu spoľahlivého zdroja informácii. Táto spoľahlivosť je viazaná nezávislosťou od všetkých vlád, politických alebo náboženských sekcii a ekonomických záujmov.

Napriek začiatočným chybám a neúspechom, a napriek rastúcemu medzinárodnému odporu voči porušovateľom ľudských práv, Amnesty International so svojím repertoárom metód, nástrojov a aktivít stále funguje. Organizácia sa snaží poskytnúť väzňom, ktorých prípadu sa ujala, skutočne praktickú pomoc. Dôležitá je medzinárodná publicita ich situácie, rovnako i neustály prúd protestných listov a apelov. Oficiálne delegácie Amnesty International často navštevujú väzňov a niekedy sa návštev zúčastňujú i lekári, ktorí vyšetrujú obete mučenia. Lekárske skupiny Amnesty International pomáhajú zlepšiť lekársku starostlivosť pre väzňov a po prepustení im poskytujú nezávislé lekárske ošetrenie a možnosť rekonvalescencie.
Amnesty International nikdy nepožaduje peniaze za prepustenie väzňa. Prepustenie je výsledok viacerých faktorov, v ktorých veľkú časť zohráva činnosť (často riskantná) rodín a priateľov. No veľa väzňov vyhlásilo, že publicita Amnesty International a jej listy boli veľmi dôležité. V skutočnosti je prepustenie ten najočividnejší, ale nie jediný dôsledok činnosti Amnesty International. Možno zlepšiť podmienky vo väzeniach, možno zastaviť alebo predísť mučeniu a väzňom možno dať nádej vedomím, že sa na nich nezabudlo.

Dnes má Amnesty International viac ako 1.000.000 členov, prispievateľov a pravidelných darcov vo viac ako 160 krajinách a územiach. Medzinárodný sekretariát registruje viac ako 5300 miestnych, mládežníckych, študentských a profesionálnych skupín AI, okrem nich existuje niekoľko tisíc ďalších mládežníckych, študentských, špecializovaných skupín, sietí a koordinátorov vo viac ako 90 krajinách a územiach po celom svete. V 56 krajinách existujú národné sekcie, 34 z nich je v Latinskej Amerike, Karibiku, Afrike, Ázii, na Blízkom východe a v strednej Európe.
Nervovým centrom organizácie je Medzinárodný sekretariát v Londýne s viac ako 320 stálymi zamestnancami a 95 dobrovoľníkmi z viac ako 50 krajín. Generálnym tajomníkom je Pierre Sané. Prácu Amnesty International riadi deväťčlenný Medzinárodný výkonný výbor (IEC). Pozostáva z ôsmich dobrovoľných členov, ktorých každé dva roky volí Medzinárodná rada, a jedného voleného zástupcu zamestnancov Medzinárodného sekretariátu.

Mandát Amnesty International smeruje k rozšíreniu rešpektovania ľudských práv, vytýčených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, vo všetkých krajinách sveta. Pri napĺňaní tohto cieľa Amnesty International podporuje rozširovanie povedomia o všetkých ľudských právach a ich poznanie, a zároveň sa venuje aktívnej kampani proti porušovaniu určitých občianskych a politických práv.
Ťažiskom aktivít Amnesty International až do osemdesiatych rokov bolo odsudzovanie existujúceho porušovania určitých občianskych a politických práv. Počas uplynulej dekády si aktivisti Amnesty International začali čoraz viacej uvedomovať, že celosvetový boj proti porušovaniu ľudských práv môže posilniť kombinácia s energickými preventívnymi programami, ako sú napríklad programy výchovy k ľudským právam (HRE) alebo programy zvyšovania povedomia o ľudských právach (HRA).

Cieľom výchovy k ľudským právam je pomôcť ľudom pochopiť význam ľudských práv a sprostredkovať im vedomosti, postoje a zručnosti, potrebné k presadzovaniu a ochrane týchto práv.
Amnesty International má špecializované siete - skupiny lekárov, právnikov a iných - ktorých členovia využívajú svoju odbornosť pri kampani za obete porušovania ľudských práv:
vSieť lekárov: Sieť Amnesty International pre členov zdravotníckych profesií pozostáva zo skupín a sietí lekárov a zdravotníkov v približne 35 krajinách. Sieť pracovala na 59 špecializovaných prípadoch, zameriavajúcich sa na 30 krajín.
vMedzinárodná sieť právnikov: Právnici, sudcovia, policajní sudcovia, vysokoškolskí učitelia, študenti práva a ďalší ľudia, ktorí ovládajú teóriu a prax práva zohrávajú v práci Amnesty International významnú úlohu. Skupiny právnikov prispievajú k celkovej činnosti rôznymi spôsobmi: skupiny právnikov poskytujú technické rady, fungujú ako rozhranie medzi organizáciou a širokou komunitou právnikov, obhajujú obete porušovania ľudských práv, vrátane bojovníkov za ľudské práva a zástancov reformy právneho systému.

vMedzinárodná sieť pre vojenské, bezpečnostné a policajné záležitosti (MSP): Minimálne 20 sekcií Amnesty International má kontaktné osoby, ktoré pracujú v oblasti vojenských, bezpečnostných a policajných vzťahov. Ide o kampaň proti dodávaniu a zabezpečovaniu vojenského, bezpečnostného a policajného vybavenia, výcviku či personálu pre krajiny, kde takéto dodávky či služby môžu byť využité spôsobom, ktorý je porušením ľudských práv alebo humanitného práva. Pri kampani v oblasti vojenských, bezpečnostných a policajných vzťahov Amnesty International zvyšuje nátlak na priamych páchateľov porušovania ľudských práv a zároveň poukazuje na zodpovednosť krajín, ktoré im pomáhajú prostredníctvom dodávok materiálu.
vIntersectional Women´s Network (IWN): Viac ako 30 sekcií formálne stanovilo koordinátorov pre prácu za práva žien. Spoločne tvoria medzisekčnú sieť pre ženské práva, ktorá slúži ako hlavný prvok pri kampaniach za práva žien a začleňovaní práv žien do celkovej práce sekcií a medzinárodného hnutia vo všeobecnosti. IWN preberá vedúcu úlohu pri plánovaní a vykonávaní kampaní za ženské práva na úrovni sekcie, vrátane každoročnej série akcií, začínajúcich na Medzinárodný deň žien (8. marca).
vPracovná skupina pre práva detí: Tridsaťdva sekcií má pracovné skupiny pre práva detí, ktoré sa špecializujú na kampane v mene detí a detských práv. Skupiny každoročne vedú sériu akcií, venovanú deťom, ktorá začína 20. novembra, na výročie prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Akcie sa väčšinou zaoberajú konkrétnou témou, vychádzajúcou z tohto dokumentu. Téma minulého roka, trestný systém pre mladistvých, súvisela s dvomi správami, vydanými pre kampaň USA: správa o trestnom systéme pre mladistvých a o treste smrti pre neplnoletých. Uvedené pracovné skupiny spolu so svojimi sekciami pracujú na zvyšovaní povedomia o detských právach v rámci organizácie. Na základe ich úsilia sa Amnesty International rozhodla od roku 1998 prisúdiť vysokú prioritu práci v mene detí.
vSieť pre lesbičky, gayov, bisexuálov a transexuálov (LGBT): Sieť aktivistov za práva lesbičiek, gayov, bisexuálov a transexuálov sa rozrastá, v súčasnosti je zastúpená v takmer 30 sekciách. Táto sieť stojí v popredí kampaní proti porušovaniu ľudských práv a diskriminovaniu jednotlivcov alebo skupín na základe ich sexuálnej orientácie

vAktivisti z radov mládeže a študentov: V členskej obci Amnesty International existuje trend zvyšovania podielu zastúpenia mládeže a študentov. Amnesty International má v súčasnosti približne 4000 mládežníckych alebo študentských skupín po celom svete, kontaktné osoby má aspoň 45 sekcií. Títo mladí členovia sa často aktívne venujú kampaniam a zaoberajú sa všetkými oblasťami činnosti Amnesty International.
vĎalšie špecializované siete: Špecializovanie na konkrétne krajiny, podľa profesionálnych skupín (napríklad skupín právnikov, učiteľov a lekárov) a podľa tém (napríklad práva žien či detí) má na pôde jednotlivých sekcií vzrastajúcu tendenciu. Rozhodnutia sekcií sú ovplyvnené viacerými faktormi, vrátane demografického zloženia a priorít, ktoré si organizácia definuje na medzinárodnej úrovni a ktoré odrážajú pálčivé globálne problémy v oblasti ľudských práv. Členovia Amnesty International vytvorili mnoho ďalších špecializovaných skupín, napríklad skupiny, zaoberajúce sa porušovaním práv odborárov, veriacich, spisovateľov či novinárov.

Amnesty International je organizácia, ktorá obraňuje ľudské práva. Páči sa mi, že nepodporuje žiadnu vládu ani politický systém, teda nie je politicky ovplyvňovaná a je nestranná. Príjmy tejto organizácie pochádzajú výhradne od súkromných sponzorov, z darov alebo zbierok. Ak sa ukáže, že Amnesty International nemá pravdu a mýli sa, je ochotná to verejne priznať, čím si podľa mňa získava náklonnosť a dôveru mnohých ľudí. Je veľmi dobré, že existuje nezisková organizácia akou je Amnesty International, ktorá sa stará o ochranu ľudských práv nie len navonok, ale aktívne.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk