Forma štátu
Vonkajšiu podobu štátu nám ukazuje jeho forma, ktorá špecifikuje usporiadanie štátnej moci a spôsoby jej uskutočňovania. Charakter moci a štátu sa prejavuje práve vo forme štátu. Forma štátu je spôsob usporiadania krajiny, jej správy a súdnictva, spôsob politického a občianskeho života, charakteru štátnych inštitúcií a orgánov, ich vzájomné vzťahy a vzťahy verejného života. Vzťah typu a formy štátu je zložitý a rôznorodý. Neplatí zásada, že štát určitého historického typu sa môže vyskytovať len v jedinej forme, takisto neplatí, že určitá forma štátu je viazaná len na určitý typ štátu.

Formu štátu tvoria zložky: forma vlády, štátne zriadenie a štátny režim poprípade aj politický režim. Z toho nám vyplýva, že forma štátu je nadradený pojem vo vzťahu k forme vlády, štátnemu zriadeniu, k štátnemu režimu a poprípade politickému režimu. Uvedené zložky možno v jednotlivých štátoch skúmať osobitne, pretože každá z nich sa vyznačuje špecifickými znakmi, charakteristickými pre ňu. Tieto zložky však spolu súvisia, viac alebo menej sa ovplyvňujú, a preto ak chceme poznať formu určitého štátu, musíme skúmať všetky jej zložky.

Forma vlády je daná 2 faktormi: vzťahmi obyvateľstva k štátnej moci a k jej orgánom, povahou a zložením najvyšších orgánov a ich vzájomnými vzťahmi. Mimoriadne závažná je otázka vzťahu obyvateľstva k štátnej moci. Z analýzy formy vlády môžeme usúdiť, či určitý štát je monarchiou, alebo republikou, aká je miera demokratickosti daného štátu(priama a zastupiteľská demokracia; obmedzená, neobmedzená demokracia; formálna a neutrálna demokracia).
Monarchia môže byť konštitučná, v ktorej je panovník obmedzovaný ústavou; absolutistická, v ktorej panovník rozhoduje nezávisle a neobmedzene; stavovská, v ktorej sú právomoci panovníka obmedzované výsadami stavov; parlamentná, v ktorej hlavnú úlohu zohráva parlament a panovník je len reprezentačnou hlavou štátu.

Republiku rozlišujeme na parlamentnú a prezidentskú, podľa toho ktorý z najvyšších orgánov má silnejšie postavenie.
Prezidentská forma vlády sa uplatňuje hlavne s USA. Teoretickým východiskom tejto formy vlády je rozdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tieto sú od seba nezávislé.
Tvorba vlády závisí od volieb prezidenta, pretože prezident je nielen formálnym reprezentantom štátu, ale je aj šéfom exekutívy. Vláda je vlastne len prezidentovým kabinetom. Pre jeho činnosť je rozhodujúce stanovisko tej politickej strany, ktorej členom je prezident.
Prezident je volený vo všeobecných voľbách. Základným vzťahom prezidentskej vládnej formy je nezodpovednosť parlamentu(kongresu), ktorý dokonca nemôže vysloviť prezidentovi ani jeho vláde nedôveru a prezident zas nemôže rozpustiť parlament.

V prezidentskej forme vlády neexistuje funkcia predsedu vlády(premiéra), pretože všetkými jeho právomocami disponuje priamo prezident.
Táto forma vlády vychádza z princípu konkurencie jednotlivých štátnych mocí a všeobecne sa považuje za stabilnejšiu ako parlamentná forma vlády.
Parlamentná forma vlády historicky vychádza z teórie suverenity ľudu, ktorý sa postupne transformoval do svojej konečnej formy- parlamentu. Postupne sa vyvíja parlamentarizmus ako forma vlády, v ktorej má rozhodujúce postavenie parlament. Obsahom parlamentnej vládnej formy sú vzájomné vzťahy medzi parlamentom a vládou. Tvorba vlády závisí od výsledkov volieb do parlamentu a úzko súvisí s politickou zodpovednosťou vlády parlamentu.