Inštitucionálne chápaná štátna sociálna politika je nástrojom, ktorým štát občanom zabezpečuje ich sociálne práva v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a dvoch následných paktov ľudských práv z roku 1966. takto vysvetľovaná sociálna politika štátu má vytvoriť spoločnosť rovnakých príležitostí a má každému občanovi ponúkať podmienky k rozvoju jeho ľudského potencionálu. Je teda neopomenuteľným nástrojom k sociálnej integrácii občanov a v prípade ich zlyhania k zabezpečeniu sociálnej existencie. Takto široko chápaná sociálna politika zodpovedá ekonomickým, sociálnym, historickým, kultúrnym tradíciám Československa i samostatného Slovenska. Pri vysvetľovaní sociálnej politiky vychádzame z vymedzenia sociálnej sféry. Túto považujeme za samostatnú, prierezovú sféru. Tvorí systém sociálnych vzťahov, podmienok a procesov, ktoré sa prejavujú v obsahu a charaktere činnosti, v správaní, potrebách, záujmoch, hodnotách a cieľoch sociálnych subjektov. Koncentruje sa na životné podmienky ľudí, na rozvoj človeka, jeho bytostných, tvorivých síl, rozvoj osobnosti i individuality. Sociálna politika sa v teórii a praxi rôzne interpretuje. Vymedzenie súvisí s chápaním pojmu sociálny. Obvykle sa vysvetľuje:
1. v najširšom zmysle slova sa chápe ako spoločenský,
2. užšie chápanie sociálneho sa orientuje na sociálnu realitu,
3. najužší význam sociálneho súvisí s riešením konkrétnych sociálnych situácií.

Sociálnu politiku je možné chápať z rôznych pohľadov a úrovní. Častejšie sa stretávame s vysvetľovaním určitých zložiek či prvkov sociálnej politiky ako s vysvetľovaním sociálnej politiky komplexne. Existuje teda určitá ľubovôľa v jej chápaní. Stretávame sa i v súčasnosti s rozmanitými vymedzeniami, ktoré sa líšia mierou abstrakcie i konkrétnymi východiskami. M. Hill ju v učebnici sociálnej politiky1 vymedzuje dvoma spôsobmi:
1. sociálna politika ako súčasť verejnej politiky, ako jej určitá oblasť či odbor,
2. sociálna politika je vymedzená tým, čím sa odlišuje od ostatných politík.
Sociológ A. Walker uvádza, že existuje toľko definícií sociálnej politiky, koľko autorov o nej píše.2 L. Wilenský, americký špecialista3, uvádza, že sociálna politika je reziduálny pojem. Niekedy označuje i tri štvrtiny aktivity vlády, inokedy len snahu udržať príjem chudobných na určitej úrovni. R. Titmuss4 nepodáva vlastnú definíciu sociálnej politiky, ale rekapituluje množstvo definícií uvádzaných inými autormi a nachádza vo väčšine z nich tieto tri definičné znaky:
1. prospešnosť občanom,
2. viazanosť na ekonomické a mimoekonomické ciele
3. využívanie nástrojov umožňujúcich redistribúciu zdrojov od bohatých k chudobným.