Úvod

Hovorí sa , že toľko je ciest k bohu , koľko je ľudí. Preto dnes môžeme nájsť množstvo náboženstiev , náboženských spoločností a rôznych siekt. Medzi najrozšírenejšie náboženstvá na svete patrí aj islam.
Islam je spájaný so zjavením koránu a mnoho ľudí pokladá toto obdobie aj za obdobie vzniku tohto náboženstva. Jeho vznik je však stotožňovaný so stvorení Adama – prvého proroka , pretože všetci proroci a poslovia dospeli k svojmu vedeniu pomocou podriadenia sa realite , ktorou je islam – podriadenie sa vôli Boha. Všetci proroci a poslovia boli teda pretvorení islamom. Posledným veľkým prorokom bol Mohamed – Muhammad (najviac chválený , obdivuhodný ). Vznik islamu zjavením koránu a prorockého postoja nahradil všetky dovtedy odhalené preto , že sú vhodné pre akúkoľvek dobu aj spoločnosť. Spojením vnútorného vedomia a uvedomenia si božieho zámeru s vonkajšími zákonmi , ktoré sú všeobecné , ale napriek tomu obsahujúce špecifické pokyny pre zmier , správanie a bohoslužby , bol celý program kompletný. Pôvodne bola táto kompletná verzia prijatá arabskými kmeňmi v západnej Arábii a behom niekoľkých desaťročí sa rýchlo rozšírila do východnej byzanskej ríše a sasanovských ríšach. Všade , kde bol islam prijatý , pôsobil na ďalší rozvoj kultúry bez toho, aby predpisoval kultúrnu uniformitu. Islamské náboženstvo je založené na viere, že existuje jeden milostivý Boh. Verí, že cieľom jeho tvorstva je poznať ho a že správanie týkajúce sa bytia, ktoré islam schvaľuje, dodržiavame iba preto, aby sme dospeli k tomuto vedeniu. Hlavnou a najdôležitejšou úlohou človeka je poznanie Boha a zmena, ktorá prirodzene nasleduje. Každý iný cieľ človeka je až druhotný. Islam taktiež neustále varuje pred zhromažďovaním majetku na tomto svete a pred záľubou vo svetskom majetku.

Mohamed a zjavenie koránu

Mohamed je mnoho krát nesprávne považovaný za zakladateľa islamu. Je pravdou , že mu je vzdávaná veľká úcta , nie však taká , ako Alahovi. Okrem neho však Korán uznáva aj množstvo iných prorokov – medzi nich patria aj Abrahám , Noe ,Mojžíš , ale aj Ježíš. Tento prorok ( nazývaný aj perlou prorokov) sa narodil v Mekke v roku 570 n.l. . Pochádzal z rodiny Hašimovcov z kmeňa Kurajšov. Jeho otec zomrel pred jeho narodením a matka keď mal 6 rokov. Jeho výchovou sa podujal strýc , uznávaný obchodník , s ktorým od svojich 12-tich rokoch chodil na obchodné cesty.

Stal sa z neho uznávaný a čestný obchodník volaný aj Al Amín – hodnoverný či Sámi – pravdivý. O jeho charaktere a obchodných znalostiach sa dozvedela bohatá žena Chadídža , ktorá ho poverila vedením svojich obchodov. Neskôr mu ponúkla manželstvo , ktoré prijal. Počas svojich ciest videl extrémy bohatstva a chudoby , nespravodlivosti a násilia nad ktorými sa často zamýšľal. Na jednej z obchodných ciest sa mu v púšti zjavil anjel Gabriel a povedal mu :“Budeš Alahov prorok“.
Následne mu počas 1 mesiaca mu anjel Gabriel vyrozprával celú Alahovu náuku. Keďže Mohamed nevedel písať ani čítať podával túto náuku ústne – to čo sa dozvedel povedal každému kto o to stál. V náuke hovoril o jednom bohu - Alahovi a o tom , ako treba žiť. Postupom času si získaval priaznivcov nazývaných aj moslimi ( moslim – odovzdaný Alahovi v pokoji ). Jeho nepriateľov však bolo viac ako stúpencov a preto bol v roku 622 n.l. vyhnaný z Mekky. Tento rok je považovaný aj za začiatok moslimského letopočtu. Po odchode z Mekky sa Mohamed uchýlil do Mediny. Tu sa sústredili aj jeho stúpenci a ďalej získaval stúpencov. V roku 630 n.l. sa s viac ako 10000 bojovníkmi vrátil do Mekky na bielej ťave so slovami : “Pravda prišla , lož musí ustúpiť .“. Od tohto roku sa Mekka stala centrom islamu. O dva roky neskôr , v roku 632 n.l. , Mohamed zomrel. Po jeho smrti sa islam prudko šíril. On sám sa stal modelom dokonalého moslimského života. Jeho šľachetnosť , ľudskosť , zmierlivosť , vytrvalosť , porozumenie a úplná oddanosť Najvznešenejšiemu Alahovi sú zaznamenané v diele Súnna – je to svätá kniha zvyklostí a činov proroka Mohameda. Každý moslim sa teda snaží byť sunnitský – nasledovať príklad proroka Mohameda. Základy viery – Dínu

1. Prvým základom viery je šaháda – je to skutočnosť , že neexistuje žiadny iný boh okrem toho jediného a že Mohamed je jeho Prorokom ( Poslom ). Existuje iba jedna jedinečná Skutočnosť a Jediný Boh sa odráža v atribútoch , z ktorých najkrajších je deväťdesiatdeväť mien , o ktorých je zmienka aj v Koráne – ide o mená ako Dobročinný – ar-Rahmán , Šíriteľ – al-Basit ,a.i. .
2. Druhým základným prvkom viery je božská spravodlivosť. Alah je absolútne spravodlivý. Spravodlivosť na svete je však relatívna , pretože do nej zasahuje človek. Pokiaľ sa človeku nedostane patričnej odmeny alebo trestu na tomto svete , bude tento proces pokračovať po smrti dokiaľ spravodlivosť neprevládne tak , aby obsiahla aj svet viditeľný , aj svet neviditeľný .
3. Tretím základným prvkom je proroctvo.

Množstvo prorokov prišlo z vyššej reality , aby pozdvihli ľudské vedomie a uvedomenie. Tieto bytosti prichádzali v rôznu dobu k rôznym ľuďom , ale vždy s rovnakým posolstvom. Mohamed bol posledným prorokom a jeho posolstvo je dokonalé a nedá sa už zlepšiť – je použiteľné pre všetkých ľudí a pre každú dobu .
4. Štvrtý základný prvok sa vzťahuje k duchovnému vedeniu a k nutnosti kombinovať duchovné so svetským. dokonalým príkladom je sám Prorok Mohamed , ktorý bol vládcom svetským a súčastne aj najvyšším duchovným predstaviteľom. Každá doba potrebuje vodcu a ideálnym vodcom je človek v ktorom sa spájajú božské vlastnosti s uznávanými kvalitami a schopnosťami. v tejto súvislosti sa spomína imám – ten kto stojí vpredu , a tak isto je spomínaný imamát – spoločnosť vedená najprednejším z ľudí .
5. Piatym základným pilierom viery je návrat – viera v to , že duša po smrti tela žije ďalej , v inej fáze existencie. V posmrtnom živote bude naša duša žiť bez ohľadu na naše skutky počas svetskej existencie. Pre posmrtný život neplatí čas ani priestor. Prorocké základy správania

1. Ide o potvrdenie viery – šaháda. Za moslima je oficiálne považovaný každý kto vysloví vetu – „Niet Boha okrem Alaha a Mohamed je jeho prorokom .“ Touto vetou je potvrdená existencia jediného Boha ,z ktorého vychádzajú všetky skúsenosti a všetko tvorstvo .
2. Ďalej ide o pravidelné uctievanie jedného jediného Stvoriteľa , ktorým je modlitba – salát. Modlitba sa má vykonávať aspoň 5krát denne a je považovaná za najušľachtilejší a najvyšší ak mravnej čistoty. Pred modlením sa moslim vyzuje a umyje si pod tečúcou vodou tvár , ruky a nohy. Je to radostný čin a moslim sa modlí srdcom a celým telom. pri modlení tvár smeruje k oltáru – k Mekke. Modliť sa môže moslim kdekoľvek , kde je zem čistá. Salát sa prevádza presne podľa poriadku založeného na troch pohyboch – stoj , úklon a kľačanie s tvárou k zemi. Najčastejšie sa moslimi modlia v mešite – miesto kde sa hlava dotýka zeme. Odporúča sa modliť spoločne , takýto spôsob má aj spoločenský aj duchovný prínos .
3. Ďalšou povinnosťou je dávať almužnu – zakát ( dobročinnosť ). Pozemský majetok je nečistý a darovaním sa očistí. Na rozdiel od minulosti keď sa odvádzal určitý tovar , v dnešnej dobe sú almužnou peniaze – a to cca 2,5% z príjmu. Príjemcovia zakátu sú určený a ide o chudobných. Niektorí moslimi odovzdajú zakát imámovi ( moslimský vedec či sudca ) aby ho použil najlepšie ako vie .
4. Dôležitý je aj pravidelný pôst – saum. Významným pôstnym sviatkom je Ramadán – deviaty mesiac moslimského kalendára.

Podľa tradície , bol v tomto mesiaci zjavený korán. Pôst musia dodržiavať od východu do západu slnka a počas pôstu nesmú jesť, piť , fajčiť , mať sex a brať drogy .Tak isto by sa moslim mal zdržať ohovárania a hnevu a svojím správaním by mal boha iba tešiť. Islam vychádza z poznania , že ten , kto zakúsil hlad , bude hľadať prostriedky na pomoc hladujúcim. Taktiež pôst učí sebaovládaniu .
5. S moslimmi je spojená aj púť ( putovanie ) – hádždž. Putovanie má dve časti – jedna sa dá podniknúť kedykoľvek počas roka ( umra ) a súčasťou druhej je zastávka v Arafáte , ktorá môže byť uskutočnená jeden deň v roku ( hádždž ). V určitej vzdialenosti od Mekky sa pútnik rituálne umýva a oblieka si biely oblek ( ihran ) .Po vstupe do posvätného mesta vykonáva pútnik predpísané rituáli , ktoré majú hlboký význam .
6. Džíhád ( snažiť sa zo všetkých síl , bojovať a vydať maximum energie ) je sebaočistenie , zápas pre dobro. Dnes sa však toto slovo používa na označenie svätej vojny v mene Alaha. Svätej vojne však musí predísť vyčerpanie všetkých iných možností .

Islam v literatúre

Od prvých dní ľudia zbierali príbehy ( hadíth ) , ktoré zachytávali , čo prorok povedal a urobil , učili sa ich naspamäť a odvolávali sa na ne , ako na hlavné zdroje základných moslimských povinností. Ľudia tiež študovali a vykladali korán a prorocké správanie ( sunna ) .
Korán – po prorokovej smrti bolo známych aspoň sedem verzií koránu. Poriadok priniesol až chalíf Uthmán , za vlády ktorého sa rozhodlo , že jazyk koránu sa štandardizuje podľa jazyka Kurajšovcov. To prinieslo rodu značnú prestíž. Korán v tomto jazyku bol rozmnožený a jeho kópie boli rozvezené do Egypta , Sýrie a Iraku. Behom storočí došlo k mnohým výkladom tejto svätej knihy , za najlepší z nich je považovaný výklad al-Bajdávího z roku 1282 .
Šesť kníh – sunitske zbierky hadíthov .
Štyri knihy – šítské zbierky hadíthov. V oboch týchto zbierkach je väčšina príbehov autentických no môžeme tu nájsť aj príbehy nedôveryhodné .

Problém moslimov – vzťah sunitov a šítov

Korán a prorocké učenia zdôrazňujú poslušnosť Allahovi , jeho prorokovi a bezúhonným „zmocneným osobám“. Každý moslim s týmto súhlasí. Rozdieli sa objavujú iba v to , ako metódou sa takáto „zmocnená osoba“ prehlási za legitímnu a tu sa tiež sunitské a šítske teológie rozchádzajú. Suniti sú akousi ortodoxnou skupinou moslimov, zatiaľ čo šíti, sú umiernenejší.

Šíti aj suniti uznávajú najmä svoje hadíthy .
Šíti veria , že Mohamed menoval Alího ibn Abí Táliba svojim nástupcom a to bezpodmienečným na zhromaždení v Ghadír Khumu. Ten potom za svojho nástupcu menoval syna, Hasana a tak to išlo ďalej po generácie. Skupina starších si však za nástupcu zvolila Abú Bakra. Stúpenci Alího sa proti tomuto rozhodnutiu nebúrili aj keď protestovali. Sám Alí bol oddaný veci a bol Bakrovi nápomocný vždy , keď bolo nutné .Bakra bol neskôr nazvaný chalífom - moslimským vládcom. Po demisii tretieho chalífa bol sám Alí zvolený štvrtým. Po atentáte a Alího smrti prevzali vládu Umájovci. Neskôr, po smrti Mohamedovho pravnuka Husajna nastal zlom v dejinách islamu. Od tej doby prestali šíti uznávať vládu chalífov a uznávajú za svojich vodcov imámov .

Významné sekty

Okrem dvoch hlavných skupín možno u moslimov pozorovať aj rôzne iné odštiepené skupiny. Medzi tieto skupiny – sekty sa radia nasledovné :
1. Ismáilovci – táto sekta vznikla v roku 765 po smrti šiesteho šítskeho imáma Džafára as-Sádika. Zdôrazňujú dualistický výklad koránu – jeho ezoterickú a exoterickú stránku. Tvrdili , že imáman je vrchným misionárom a po dobytí Egyptu tu rozvinuli misionársku široko rozvetvenú sieť.
2. Nizárovci – ide o jednu z vetiev ismáilovcov , ktorá sa rozdelila na dve súperiace skupiny. Jedna z nich existovala až do 19teho storočia a druhá sa v roku 1841 po neúspešnom povstaní premiestnila z Iránu a Indie do Afriky a Sýrie.
3. Bohorovia – ich počet sa dnes odhaduje na viac než milión. Ide o pôvodne hinduistickú kastu , ktorej členovia sa stali moslimmi ismáilovcov. Za svojho nástupcu považujú miestneho kazateľa dáí Mutlaka z Bombaja. Ide najmä o obchodníkov.
4. Drúzovia – táto relatívne malá sekta vznikla v Káhire a bola vytvorená Turkom Mohamedom ad-Darazim. Ide o veľmi súdržnú sektu , ktorá sa stala známou najmä v súvislosti s križiackymi výpravami. Skupina nepovoľuje prestup na inú vieru ani manželstvo s príslušníkmi iných náboženských skupín. 5. Alaviovia – ich počet je 2-3 milióny. Tvoria menšiu sektu šítov v Sýrii. Istý čas tu bola aj hlavnou politickou silou, no v súčasnosti sú odsunutí na okraj spoločnosti. Uznávajú piliere islamskej viery ako symbolické nie ako záväzné. 6. Baháí – zakladateľ sekty Bahá´u´lláh sa prehlásil za zasľúbeného – mesiáša. Ide o odnož šítskeho prúdu. Zdôrazňujú význam bratskej lásky a svetového mieru a nemajú množstvo náboženský rituálov a dogiem. 7. Vahhábovci – je to najvplyvnejšia skupina v Saudskej Arábii a Katare. Svoje oporné body však majú aj v Indii a Afrike.

Sú známi svojou politikou donucovania svojich nasledovníkov a iných moslimov k tomu, aby dodržiavali formálne a rituálne povinnosti islamu.
8. Ahmadovci – toto hnutie alebo sekta bola založená Mirzom Gulámom Ahmadom , sunnitom z Pandžábu, ktorý sa pôvodne vzoprel proti kresťanským misionárom a politickému a ekonomickému kolonializmu Západu. Nepresadzoval však džihád, ale bol zástancom prebudenia islamského sveta. Po jeho smrti sa jeho stúpenci rozdelili na dve skupiny – kadiánovci a lahorovci. Kadiánovci ho považujú za súčastného Proroka, no lahorovci si myslia , že je obnovovateľ viery. Obe skupiny boli veľmi aktívne a zakladali spoločenstvá v Amerike, Európe, Pakistane a západnej Afrike.

Záver

Ako sme pohli vidieť, islam má množstvo rôznych odnoží no základná myšlienka je stále tá istá - viera v Alaha a jeho poznanie, ako jediného boha. Zásady správania uznávané islamom teda majú k tomuto poznaniu a viere viesť. Taktiež vieme o súdržnosti islamských krajín, ktorá sa odráža už v ich postupe v 11. storočí, keď spoločne odolávali križiackym výpravám. Aj dnes sa súdržnosť najmä arabských krajín prejavuje spoločnými vyhláseniami napr. vyhlásenie k leteckým útokom na Irak, spoločné stanoviska k ťažbe ropy – práve ropa a zemný plyn sú dnes asi najväčšou devízou najmä pre krajiny Arabského polostrova a Perzkeho zálivu, či spoločné stanoviská ku postupu štátu Izrael. Islamské krajiny však niesu známe iba súdržnosťou, ale aj typickými mestami, mestečkami a s nimi spojenými trhmi a tržnica, ktoré všetci poznáme ako miesta, kde je nevyhnutný zmysel pre jednanie a zjednávanie. Ďalšími typickými znakmi sú určite mnohoženstvo alebo tak typické fajčenie vodných fajok. Toto a množstvo iných znakov islamu napr. aj v architektúre je dnes takmer úplne otvorené svetu.

1) Veľmi zaujímavý je taktiež vzťah Islam - ženy. V súlade s koránom sa moslimské ženy nemôžu zúčastňovať na verejnom živote, úradné listiny spolu s osobou ženského pohlavia musí podpísať aj manžel alebo otec, dokonca i váha svedectva na súde má len polovicu hodnoty výpovede mužského svedka. Korán síce predpisuje, že moslim má mať maximálne štyri ženy, ale zároveň pre ne vyhradzuje úctu a ochranu silnejšieho pohlavia. Striktne sa vyžaduje nosenie šatky alebo inej pokrývky hlavy a šije. No prísnosť pravidiel je rôzna podľa zvyklostí konkrétnej krajiny (pozr. prílohy). Ženy z islamských krajín nás fascinujú svojím oblečením, ktoré sa modifikuje v súlade s tradíciami, kultúrou a spôsobom života jednotlivých oblastí.

2) Náboženstvo je citlivá a osobná téma pre každého človeka, bez ohľadu na krajinu a „druh“ náboženstva.

Pre každého veriaceho je jeho náboženstvo jediné a pravé. Náboženstvo by som si dovolila rozdeliť na dve časti. Náboženstvo „vrodené“, to je také, ku ktorému sa hlásia rodičia a odovzdávajú ho svojím potomkom. Či už na základe svojho presvedčenia, že to je to pravé, alebo na základe nepoznania inej viery, či tlaku okolností a okolia. A náboženstvo „získané“, ktoré si vyberá ten, ktorý veriaci sám počas života. Ja osobne si netrúfam určiť ktoré je naozaj to pravé, no myslím si, že každé náboženstvo, bez ohľadu na učenie, by malo ľudí spájať a nie rozdeľovať. Náboženstvo by malo v človeku prehlbovať jeho dobré vlastnosti, pozdvihovať jeho výnimočnosť, ktorú by mal využiť pre robenie dobra a nie naopak. Nemali by sme niekoho odcudzovať ani na základe jeho farby pleti, pôvodu a tobôž nie kvôli jeho viere. Veď v určitej podstate, sme všetci veriaci, aj keď rôznych náboženstiev, na svete rovnakí. V niečo veríme a to nám dáva silu prejsť zlými obdobiami svojho života. Tešiť sa so svojim Bohom v obdobiach šťastia. Cítime, že niesme sami, veríme, že dobro bude odmenené a zlo potrestané. Islam je veľmi zaujímavý svojou kultúrou, zvykmi, rituálmi, tradíciami. Ale keď som si prečítala o ich náboženstve, premohol ma pocit akéhosi dištancovania sa od tých, ktorí ich vieru nezachovávajú. No smutné na tom je, že je to cítiť aj v mnohých iných náboženstvách. A práve vtedy som si spomenula na dlho požívané heslo „Kto nie je s nami, je proti nám“. Považujem to až za slepú (niekto by povedal „svätú“) vieru, ktorá na jednej strane učí konať dobro, učí rovnosti, láske a na druhej strane odsudzuje tých, ktorí niesu rovnakej viery, považuje ich za niečo iné, nehodné, nečisté ba až zlé. Je podstata viery v tom, akým spôsobom sa odslúži bohoslužba, ako sa prežehnám, ako sa pomodlím, kedy vstanem a kedy si kľaknem ….?
V prvom rade by sme sa mali stať človekom, dobrým človekom. Nám ľuďom, omylným, ľuďom s rôznymi chybami a hriechmi, ktoré nás sprevádzajú naším životom ako náš tieň to dá veľa práce. Ale dôležité je veľmi chcieť a pokúsiť sa o to. Verím, že viera rôznych náboženstiev nás všetkých spojí práve v myšlienke dobra, rovnosti a lásky.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Islám