Re bol jedným z najuniverzálnejších bohov a aj to je dôvod dlhého trvania jeho kultu.
Amon bol pôvodne bohom mesta Vesetu (Théb), v dobách Novej ríše sa stal vôbec najvyšším bohom v celej krajine aj v dobytých územiach.
„Ten ktorý vznikol na prvopočiatku, Amon, ktorý vznikol prvý, ten, ktorého podstatu nikto nepozná: nebolo boha, ktorý vznikol pred ním, nebolo boha, ktorý vznikol s ním...“ Toto postavenie najvyššieho boha dosiahol Amon pomerne neskoro, prakticky všetci pred ním spomenutý bohovia už boli najvyššími bohmi v časoch, keď sa o Amonovi ani nechyrovalo. Amon bol pôvodne čisto lokálny boh a o jeho počiatkoch nič nevieme. Až v období strednej ríše vznikli dokumenty, z ktorých ho poznáme. Amon sa dostal na vrchol „klasickou“ cestou vojenského a hospodárskeho úspechu „rodného“ mesta. Vesetskí kňazi k nemu postupne pričleňovali množstvo ďalších bohov a to vrátane Rea a Ptaha, ale aj boha ranného Slnka Harachteja a boha Atuma, čím vznikla trojjediná božská osobnosť Amenre-Hrachtej-Atum. Vesetskí kňazi samozrejme vytvorili aj množstvo ďalších spojení. Kňazi postupne získavali vďaka odmenám od kráľa nielen obrovský majetok, ale aj politickú moc, čím sa stali nezávislými. Otvorene sa proti nim postavil až kráľ Achnaton a nastalo jediné obdobie, kedy bol v Egypte zrušený polyteizmus. Za jediného boha bol vyhlásený Aton a majetok Amonových kňazov bol skonfiškovaný. Tento monoteizmus však bol zničený vzápätí po, pravdepodobne násilnej, smrti Achnatona a kňazi opäť získali svoju predchádzajúcu moc. Opätovnú nadvládu nad kňazmi si získali len Ramesse II. a Setchi I., ale ich nástupci si ju nedokázali udržať. Keď nakoniec na trón nastúpil veľkňaz Ramessa XI. Itrinor, Veset stratil svoj význam a stal sa rovnako bezvýznamným ako bol na začiatku Novej ríše. Keďže Amon bol značne „politický“ boh, jeho sláva a jedinečnosť upadli spolu so slávou Vesetu.
„Mojou hlavou je nebo, mojím bruchom je more, mojimi nohami je zem, moje uši sú v celom éteri, moje oči sú svetlom všade žiariaceho Slnka.“ Tak sa vraj predstavil posledný najvyšší boh Serapis Kyperčanovi Níkó Kreontovi. Tento boh, často s prívlastkom helenistický, je svojím spôsobom unikátny, pretože poznáme nielen dobu jeho vzniku ale aj prečo a ako vznikol. S najväčšou pravdepodobnosťou vznikol na príkaz kráľa Ptolemaia I. z čisto politických dôvodov. Nový egyptský kráľ Ptolemaios I. potreboval boha, ktorý by spájal egyptské a grécke náboženstvo, preto vydal príkaz na vytvorenie komisie zloženej z gréckych kňazov, macedónskych úradníkov a egyptských kňazov a hodnostárov, aby vypracovali návrh na vyhovujúceho boha. Tak vznikol Serapis, ktorý bol kombináciou gréckych bohov Dia, Dionýsa, Asklépia a egyptských Usira a Hapiho.