Z tohto hľadiska rozdeľujeme pracovné sily na 2 skupiny: a/ zamestnaní
- sú to tí, ktorí majú prácu /sem patria aj tí, ktorí pracujú, ale momentálne absentujú z práce pre chorobu, štrajky alebo dovolenku/ b/ nezamestnaní
- ľudia bez práce, ktorí však aktívne hľadajú prácu Pracovné sily tvoria zamestnaní, ale aj nezamestnaní.

Ľudia bez práce, ktorí nehľadajú prácu, sú mimo pracovnú silu.

Typy nezamestnanosti

Súčasná makroekonómia pri objasňovaní nezamestnanosti, a najmä vo vzťahu k inflácii, používa koncepciu prirodzenej miery nezamestnanosti.

Prirodzená miera nezamestnanosti je taká miera nezamestnanosti, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest. Takáto nezamestnanosť je označovaná tiež ako dobrovoľná nezamestnanosť.

Poznáme nasledovné typy nezamestnanosti :

Lokálna (miestna) alebo profesná nezamestnanosť : vyplýva z nemožnosti obyvateľstva sťahovať sa za prácou alebo z nedostatočnej kvalifikácie pracovnej sily. Kvalifikácia nezamestnaných nezodpovedá existujúcim pracovným ponukám, alebo nezamestnaný nebývajú v mieste, kde sa zamestnanie ponúka.

Sezónna nezamestnanosť : niektoré ekonomické činnosti majú sezónny charakter (zber úrody, letná turistika ...).

Zastretá ( skrytá ) nezamestnanosť : existuje vo väčšine chudobných, ekonomicky nerozvinutých krajín, vo veľkomestách a pod.

Dobrovoľná nezamestnanosť : začína sa objavovať v niektorých štátoch, kde podpory v nezamestnanosti sú dostatočne vysoké na zabezpečenie istého životného štandardu a nohí občania preto volia nečinnosť. Spôsobuje ju i uspokojenie nezamestnaných s daným štandardom života. U nás je to napríklad veľmi malý rozdiel medzi minimálnou mzdou a stanoveným životným minimom. Títo ľudia odmietajú prácu, ktorú im sprostredkúvajú úrady práce. Pritom ich záujem o prácu môže byť predstieraný, formálny. Je to skupina ľudí, ktorí pol roka poberajú hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti, potom prechádzajú na sociálne dávky.

Frikčná /dočasná/ : nezamestnanosť Je zapríčinená migráciou pracovných síl, zmenami zamestnania i zmenami zapríčinených životným cyklom. V ekonomike vždy existujú ľudia, ktorí hľadajú zamestnanie, lebo ukončili vzdelanie alebo zmenili bydlisko, resp. hľadajú nové zamestnanie.

Štruktúrna a technologická nezamestnanosť : vyplýva z modifikácie ekonomických štruktúr ( pokles v ťažbe uhlia ) Dochádza k nej vtedy, keď je nesúlad medzi ponukou a dopytom po pracovných silách. Znamená to, že dopyt po určitej práci stúpa, dopyt po inom druhu práce klesá, zatiaľ čo ponuka sa nestačí pružne prispôsobiť.

Cyklická nezamestnanosť : vyplýva z hospodárskych kríz a je najvážnejšia. Je zapríčinená nízkym dopytom po pracovných silách v určitých odboroch alebo odvetviach. Rozlišovanie medzi cyklickou a inými typmi nezamestnanosti slúži na charakteristiku celkového stavu trhu práce. Ak je na trhu práce celková rovnováha, môže ísť len o štrukturálnu, resp. frikčnú nezamestnanosť. Cyklická nezamestnanosť vzniká vtedy, keď celková rovnováha je porušená, ekonomika smeruje pomalšou dynamikou.