Okrem prirodzených jazykov tvoria aj umelé (plánové) jazyky, ktoré slúžia na medzinárodné dorozumievanie. Málokto však už vie, že takýchto jazykov bolo až niekoľko desiatok:
-solresol, 1827
-volapuk, 1879
-esperanto, 1887
-RO, 1908
-Basic English, počas 2. svetovej vojne
-atď.

Dodnes vznikajú slová, ktoré sa z pôvodnej národnej podoby rozšírili do celého sveta a stretneme ich v jazykoch prakticky celého sveta: banda, kabaret, mazurka, pilot, robot, ...
Filológovia si dávno uvedomili a uvedomujú tieto súvislosti. A nedal by sa vytvoriť takýto spoločný jazyk a využiť to pre uľahčenie komunikácie ľudí? Začiatkom nášho storočia táto myšlienka dozrela a bola aj prakticky zrealizovaná. Tento jazyk nazývame interlingua. Neobsahuje žiadne interpunkčné symboly a znaky. Podobne ako pri výbere slov sa zobrali iba tie gramatické pravidlá, ktoré sa súčasne vyskytujú vo všetkých kontrolných jazykoch.

Jazyky, ktorými sa už dnes nehovorí, lebo ich používatelia vymreli, sa nazývajú mŕtve jazyky. Patrí sem napr. latinčina, ktorá však ešte uplatňuje vo vedeckom názvosloví, pri tvorbe odborných termínov a v náboženských kresťanských obradoch. Ďalšími známymi mŕtvymi jazykmi sú indický sanskrit, sumerčina, etruština.

Funkčné jazykové štýly:

Súčasná slovenská štylistika vydeľuje najčastejšie 7 základných funkčných jazykových štýlov a na 3 veľké časti, podľa toho, nakoľko sa v nich uplatňuje osobnosť autora:

Subjektívne štýly:
-hovorový (konverzačný) štýl
-umelecký štýl
Subjektívno- objektívne štýly:
-rečnícky (rétorický) štýl
-publicistický (žurnalistický, novinársky) štýl
Objektívne štýly:
-náučný (odborný, vedecký) štýl
-administratívny (kancelársky) štýl
-esejistický štýl