Sociálne nerovnosti

-sociológovia venujú skúmaniu soc. nerovností veľkú pozornosť
-ide o skúmanie nerovnosti jednotlivcov i skupín súvisiacich s rasou, vekom, pohlavím, majetkom, mocou a prestížou
-soc.nerovnosť je charakteristickým prvkom každej spoločnosti

Príkladom soc.nerovnosti a jej následkov je potopenie lode Titanic v roku 1912.
-z 1308 cestujúcich a 898 členov posádky sa utopilo 1503 ľudí
-na Titanicu cestovali rôzny pasažieri – milionári, chudobní emigranti a radoví členovia posádky
-spomedzi pasažierov I.triedy sa zachránilo 60%, z pasažierov II.triedy – 36% a z III.triedy – 24% tzn., že soc.nerovnosti cestujúcich sa v čase katastrofy stali otázkou života a smrti

Soc.nerovnosti – charakterizujeme jako stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k soc.zdrojom /bohatstvo, moc, prestíž/
-a prečo? Lebo zdroje sú obmedzené a preto z nich každému členovi nemôže pripadnúť rovnaký diel / ako napr.množstvo kyslíka pre každého člena/
-preto vzniká aj vnútorné usporiadanie spoločnosti, ktoré pripomína pyramídu postavenú z jednotlivých soc. skupín a kategórií ľudí, ktoré sa od seba odlišujú a sú odstupňované od toho, ako sa podieľajú na využívaní soc.zdrojov
-takéto usporiadanie spoločnosti sociológovia nazývajú sociálna stratifikácia /rozvrstvenie/

Základné črty soc.stratifikácie:
1.je charakteristikou celej spoločnosti a nie výsledkom individuálnych rozdielov
2.je univerzálna – existuje v každej spoločnosti
3.prechádza z generácie na generáciu
4.zdôvodňujú, obhajujú a podporujú ju ideológie istej časti spoločnosti, ale zároveň ju odmietajú a napadajú ideológie inej časti spoločnosti

-za základ soc.stratifikácie sa pokladá: a/ ekonomické postavenie – je podmienené najmä bohatstvom – majetkom, príjmami…
b/ moc – je schopnosť jednotlivcov a skupín presadiť vlastnú vôľu a záujmy v spoločenských záležitostiach aj napriek odporu iných
c/ prestíž – je spoločenská úcta, obdiv a uznanie spojené so sociálnym postavením, prejavuje sa vyznamenaním, privilégiami, spoločenskou vážnosťou

Spoločnosti sa členia na: 1. soc.skupiny
2. kategórie – kasty, stavy, triedy apod….

V historickom vývoji spoločnosti vznikali rôzne systémy soc. stratifikácie
Základné 2 druhy soc.stratifikácie: 1. relatívne uzavreté – otrokársky, kastovnícky a stavovský systém

2. relatívne otvorené – triedny systém
-jednotlivec al.soc.skupina sa môže v stratifikačnom systéme pohybovať z jednej pozície do druhej – sociálna mobilita /prvý krát tento termín použil amer.sociológ ruského pôvodu Pitirim A. SOKORIN 1889-1968/

Horizontálna mobilita – pohyb v rámci tej istej soc.vrstve /změna zamestnávateľa při tej istej kvalifikácií –/ ja – postupujem o triedu vyššie po odpracovaných rokoch/

Vertikálna mobilita – je vzostupny al.zostupný pohyb z jednej soc.vrstvy do druhej /degradovanie dôstojníka na vojaka/
Otrokársky systém – extrémna forma soc.nerovnosti, v ktorej sú otroci vlastníctvom iných osôb
-otrok sa mohol stať slobodným občanom len vykúpením, alebo ho oslobodil majiteľ
-možnosti stať sa otrokom boli viacere – narodiť sa ako dieťa otroka, upadnúť do zajatia, neschopnosť zaplatiť dlhy

Kastovnický systém – je rozšírený medzi hinduistami na indickom subkontinente a predstavuje nábožensky podmienené rozdelenie spoločnosti na kasty
-členmi kást sa stávajú ľudia narodením
-sociálny styk členov rôznych kást, ich spoločenské postavenie, práva, povinnosti sú prísne nábožensky regulované
-mobilita medzi kastami je /takmer/ vylučená
-najvyššiou kastou – brahmani /duchovní/,
kšatirovia /statkári a vojaci/
vajšjovia /obchodníci, remeselníci, roľníci/
šúdrovia /námedzní robotníci/
-najnižšou kastou su – haridžanovia /páriovia/ - robia najšpinavšie práce

Stavovský systém – súčasť feudálnych společnosti
-stavy – šľachta, duchovenstvo, meštianstvo, slobodný sedliak
-príslušenstvo k stavu bolo dané narodením, spojené s privilégiami
-existovala mobilita – príslušníci iného stavu mohli byť povýšení do šľachtického stavu, šľachtic mohol prepustiť poddaného z poddanstva

Triedny systém – typický pre modernú spoločnosť s trhovou ekonomikou
-nie je založený na náboženských al. politicko-právnych ustanoveniach, ktoré by jednotlivca spájali s určitou triedou
-základom je občianska a politická rovnosť ľudí
-podstatou je ekonomický rozdiel medzi jednotlivcami a skupinami a na ich nerovnakom prístupe k hlavnym soc.zdrojom v spoločnosti

Pri skúmaní sociálnej stratifikácie a jednotlivých tried sa v S používajú 3 základné metódy:
1.Objektívna – chápe soc.triedu ako štatistickú kategóriu, nie ako existujúcu soc.skupinu /na základe rôznych kritérii – príjem, vzdelanie, zamestnanie – sociológovia zostavia stratifikačnú stupnicu a do nej zaraďujú jednotlivcov.
2.Subjektívna – je založená na sebazaraďovaní jednotlivcov do tried /trieda sa chápe ako sociálna skupina/
3.Reputačná – pri jej použití sa skúmajú členovia soc.skupiny, ktorí sa poznajú do takej miery, že sa dokážu navzájom zaradiť do jednotlivých tried