Sociálne nerovnosti
-sociológovia venujú skúmaniu soc.nerovností veľkú pozornosť -ide o skúmanie nerovnosti jednotlivcov i skupín súvisiacich s rasov, vekom, pohlavím, majetkom, mocou a prestížou -soc.nerovnosť je charakteristickým prvkom každej spoločnosti
Príkladom soc.nerovnosti a jej následkov je ootopenie lode Titanic v roku 1912. -z 1308 cestujúcich a 898 členov posádky sa utopilo 1503 ľudí -na Titanicu cestovali rôzny pasažieri – milionári, chudobný emigranti a radoví členovia posádky -spomedzi pasažierov I.triedy sa zachránilo 60%, z pasažierov II.triedy – 36% a z III.triedy – 24% tzn., že soc.nerovnosti cestujúcich sa v čase katastrófy stali otázkou života a smrti
Soc.nerovnosti – charakterizujeme jako stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k soc.zdrojom /bohatstvo, moc, prestíž/ -a prečo? Lebo zdroje sú obmedzené a preto z nich každému členovi nemôže pripadnúť rovnaký diel / ako napr.množstvo kyslíka pre každého člena/ -preto vzniká aj vnútorné usporiadanie spoločnosti, ktoré pripomína pyramídu postavenú z jednotlivýchsoc.skupín a kategórií ľudí, ktoré sa od seba odlišujú a sú odstupňované od toho, jako sa podieľajú na využívaní soc.zdrojov -takéto usporiadanie spoločnosti sociológovia nazývajú sociálna stratifikácia /rozvrstvenie/
Základné črty soc.stratifikácie: 1.je charakteristikou celej spoločnosti a nie výsledkom individuálnych rozdielov 2.je univerzálna – existuje v každej spoločnosti 3.prechádza z generácie na generáciu 4.zdôvodňujú, obhajujú a podporujú ju ideológie istej časti spoločnosti, ale zároveň ju odmietajú a napadajú ideológie inej časti sooločnosti
-za základ soc.stratifikácie sa pokladá: a/ ekonomické postavenie – je podmienené najmä bohatstvom – majetkom, príjmami… b/ moc – je schopnosť jednotlivcov a skupín presadiť vlastnú vôľu a záujmy v spoločenských záležitostiach aj napriek odporu iných c/ prestíž – je spoločenská úcta, obdiv a uznanie spojené so sociálnym postavením, prejavuje sa vyznamenaním, privilégiami, spoločenskou vážnosťou
Spoločnosti sa členia na: 1. soc.skupiny 2. kategórie – kasty, stavy, triedy apod….
V historickom vývoji spoločnosti vznikali rôzne systémy soc. stratifikácie Základné 2 druhy soc.stratifikácie: 1. relatívne uzavreté – otrokársky, kastovnícky a stavovský systém
2. relatívne otvorené – triedny systém -jednotlivec al.soc.skupina sa môže v stratifikačnom systéme pohybovať z jednej pozície do druhej – sociálna mobilita /prvý krát tento termín použil amer.sociológ ruského pôvodu Pitirim A. SOKORIN 1889-1968/
Horizontálna mobilita – pohyb v rámci tej istej soc.vrstve /změna zamestnávateľa při tej istej kvalifikácií –/ ja – postupujem o triedu vyššie po odpracovaných rokoch/
Vertikálna mobilita – je vzostupny al.zostupný pohyb z jednej soc.vrstvy do druhej /degradovanie dôstojníka na vojaka/ Otrokársky systém – extrémna forma soc.nerovnosti, v ktorej sú otroci vlastníctvom iných osôb -otrok sa mohol stať slobodným občanom len vykúpením, alebo ho oslobodil majiteľ -možnosti stať sa otrokom boli viacere – narodiť sa jako dieťa otroka, upadnúť do zajatia, neschopnosť zaplatiť dlhy
Kastovnický systém – je rozšírený medzi hinduistami na indickom subkontinente a predstavuje nábožensky podmienené rozdelenie spoločnosti na katsy -členmi kást sa stávajú ľudia narodením -sociálny styk členov rôznych kást, ich spoločenské postavenie, práva, povinnosti sú prísne nábožensky regulované -mobilita medzi kastami je /takmer/ vylučená -najvyššiou kastou – brahmani /duchovní/, kšatirovia /statkári a vojaci/ vajšjovia /obchodníci, remeselníci, roľníci/ šúdrovia /námedzní robotníci/ -najnižšou kastou su – haridžanovia /páriovia/ - robia najšpinavšie práce
Stavovský systém – súčasť feudálnych společnosti -stavy – šľachta, duchovenstvo, meštianstvo, slobodný sedliak -príslušenstvo k stavu bolo dané narodením, spojené s privilégiami -existovala mobilita – príslušníci iného stavu mohli byť povýšení do šľachtického stavu, šľachtic mohol prepustiť poddaného z poddanstva
Triedny systém – typický pre modernú spoločnosť s trhovou ekonomikou -nie je založený na náboženskcý al. Politicko-právnych ustanoveniach, ktoré by jednotlivca spájali s určitou triedou -základom je občianska a politická rovnosť ľudí -podstatou je ekonomický rozdiel medzi jednotlivcami a skupinami a na ich nerovnakom prístupe k hlavnym soc.zdrojom v spoločnosti
Při skúmaní sociálnej stratifikácie a jednotlivých tried sa v S používajú 3 základné metódy: 1.Objektívna – chápe soc.triedu jako štatistickú kategoriu, nie jako existujúcu soc.skupinu /na základe roznych kritérii – príjem, vzdelanie, zamestnanie – sociológovia zostavia stratifikačnú stupnicu a do nej zaraďujú jednotlivcov. 2.Subjektívna – je založená na sebazaraďovaní jednotlivcov do tried /trieda sa chápe jako sociálna skupina/ 3.Reputačná – při jej použití sa skúmajú členovia soc.skupiny, ktorí sa poznajú do takej miery, že sa dokážu navzájom zaradiť do jednotlivých tried
|