referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Prístupový proces vstupu SR do EÚ
Dátum pridania: 06.11.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pantarei
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 356
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 14.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 23m 30s
Pomalé čítanie: 35m 15s
 
ROK 2000
Portugalské predsedníctvo (1. polrok 2000)
V nadväznosti na rozhodnutie Európskej rady v Helsinkách v decembri 1999, SR spolu s ďalšími piatimi kandidátskymi krajinami (Litva, Lotyšsko, Malta, Bulharsko, Rumunsko), otvorili rokovania o vstupe na úvodnom stretnutí Konferencie o pristúpení – 15. februára 2000. SR tu prezentovala Všeobecnú negociačnú pozíciu k rokovaniam o vstupe, v ktorej predložili realistický, ale ambiciózny plán. Zaviazalo sa zosúladiť svoju legislatívu s právom EÚ a vytvoriť zodpovedajúcu administratívnu kapacitu do konca roku 2002. Slovenská republika si za referenčný dátum pre prijatie a implementáciu aquis communautaire stanovila 1. január 2004, ktorý bol zároveň považovaný aj za referenčný dátum vstupu SR do EÚ.

V tom čase malo Maďarsko svoj referenčný dátum vstupu stanovený vládou na 1. január 2002, Česká republika a Poľsko na 1. január 2003. SR predpokladala, že po ratifikácii Zmluvy z Nice a výsledkov Medzivládnej konferencie do konca roku 2002, bude Únia pripravená na prijatie nových členov. Do tej iste doby zamýšľalo Slovensko ukončiť prístupové rokovania a následne začať ratifikačný proces, ktorý by mohol byť ukončený v priebehu jedného roka.
K naplneniu tejto stratégie Slovensku a kandidátskym krajinám tzv. Helsinskej skupiny pomohol princíp diferenciácie medzi krajinami pri otváraní negociačných kapitol a pri vedení rokovaní. Našou snahou bolo v úvode otvoriť väčší objem kapitol, polovicu do konca roka 2000 a všetky postupne do konca roka 2001. Rokovania neboli ani pretekmi, ani súťažou krásy medzi kandidátskymi krajinami. Naším cieľom bolo v rozumnom čase na základe dostatočného pokroku a príprave dostihnúť štáty tzv. Luxemburskej skupiny.

SR v rámci smerovania k stabilite domáceho politického prostredia i vzťahoch v regióne sa paralelne usilovalo i o členstvo v OECD i NATO.
Slovenská republika na začiatku rokovaní vyhlásila, že plne akceptuje ciele Amsterdamskej zmluvy definované v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a že v čase vstupu do Únie bude schopná akceptovať aquis v aplikovanom rozsahu. SR vyjadrila aj záujem o začlenenie sa do jednotného trhu Únie a politík Spoločenstva, vrátane pripojenia sa – po splnení konvergenčných kritérií – k Hospodárskej a menovej únii a o prijatie spoločnej meny Euro (1. pilier). SR podporila i ciele Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a prejavila záujem o účasť na definovaní a formovaní Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (2. polier). V oblasti Spravodlivosti a vnútorných záležitostí SR vyjadrila záujem o prehĺbenie spolupráce pri kontrole hraníc, v oblasti azylového práva a migrácie, ako aj v boji proti organizovanému zločinu, terorizmu a pašovaniu drog už v čase prípravy na členstvo (3. pilier).

SR neplánovala požadovať pri rokovaniach derogácie (výnimky) z implementácie aquis communautaire. Požadovala však prechodné obdobia v tých oblastiach, kde to bolo odôvodnené vzhľadom na potrebu zlepšiť výkonnosť slovenskej ekonomiky, alebo zabezpečiť rozsiahle kapitálové investície. Takéto žiadosti boli nielen zdôvodnené, ale aj doložené realistickým plánom nevyhnutných krokov pre dosiahnutie harmonizácie s aquis.
Za kľúčové oblasti pre rozsah a obsah rokovaní boli považované najmä záležitosti vnútorného trhu, dopravy, životného prostredia, energetiky, poľnohospodárstva, regionálnej politiky a koordinácie štrukturálnych nástrojov.
Ešte počas portugalského predsedníctva v 1. polroku 2000 otvorila EÓ so SR prvých osem negociačných kapitol legislatívy Európskej únie a šesť z nich predbežne uzavrela. Kapitoly ako Malé a stredné podnikanie, Vzdelávanie a odborná príprava, Veda a výskum, Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP), Štatistika a Vonkajšie vzťahy si nevyžadovali výraznejšiu modifikáciu slovenskej legislatívy, pretože integrácia v rámci Európskej únie nedosiahla takú úroveň ako v kapitolách, ktoré nasledovali v neskoršom období. Priebeh a výsledky počas portugalského predsedníctva možno hodnotiť ako povzbudivý a pozitívny úvod.
Francúzske predsedníctvo (2. polrok 2000)

Členské štáty Európskej únie rozhodli o otvorení ďalších ôsmich kapitol počas francúzskeho predsedníctva. SR uzavrela ďalšie štyri kapitoly aquis communautaire – Rybné hospodárstvo, Ochrana spotrebiteľa a zdravia, Priemyselná politika a Kultúra a audiovizuálna politika. S očakávaním ďalšieho pokroku Slovensko do decembra 2000 predložilo Únii negociačné pozície vo všetkých zostávajúcich negociačných kapitolách. Celkovo možno konštatovať, že program stanovený na francúzske predsedníctvo bol naplnený, a to aj napriek skutočnosti, že najmä v počiatočnej fáze dochádzalo zo strany EÚ k časovým posunom.
Ak teda zhrnieme celkový stav rokovaní v roku 2000, tak SR otvorila celkovo 16 kapitol, čím splnila svoj interný cieľ – otvoriť počas prvého roka minimálne polovicu negociačných kapitol. Celkovo bolo uzavretých 10 kapitol a šesť ostalo na rokovacom stole s potrebou doplnenia informácií zo slovenskej strany, respektíve kvôli hľadaniu modifikovaných riešení. V rámci tzv. Helsinskej skupiny SR predbežne uzavrelo druhý najvyšší počet kapitol v roku 2000.

ROK 2001
Švédske predsedníctvo (1. polrok 2001)
Summit v Nice v decembri 2000 potvrdil dôležitá strategický dokument Európskej komisie pre rozširovanie. Takzvaný road map (cestovnú mapu), ktorá zadefinovala harmonogram priorít EÚ v rokovaniach s kandidátskymi krajinami počas ďalších troch predsedníctiev – švédskeho, belgického a španielskeho. Vzhľadom na svoj cieľ, vstúpiť do EÚ spolu s ostatnými krajinami Višegrádskej skupiny, Slovensko kládlo v tomto období dôraz prednostne na prioritné kapitoly švédskeho predsedníctva – t.j. na kapitoly vnútorného trhu (Voľný pohyb tovaru, Voľný pohyb osôb, Slobodné poskytovanie služieb, Voľný pohyb kapitálu) a na kapitoly Právo obchodných spoločností, Životné prostredie a Sociálna politika a zamestnanosť.

Z hľadiska stanovených cieľov pre prvý polrok 2001 možno konštatovať ich naplnenie. Slovensko malo po skončení švédskeho predsedníctva otvorené všetky kapitoly pokrývajúce aquis, t.j. 29 kapitol, pričom rokovania boli predbežne uzavreté v deviatich kapitolách. SR uzavrela všetky kapitoly vnútorného trhu, vrátane niektorých kapitol, v ktorých sme požadovali prechodné obdobia (Slobodné poskytovanie služieb, Voľný pohyb kapitálu).
Vychádzajúc z harmonogramu pre švédske predsedníctvo, jedinou nesplnenou kapitolou bolo Životné prostredie, čo bolo spôsobené potrebou vypracovania detailných finančných a implementačných plánov na 21 smerníc, s dôrazom na tie, v ktorých SR požiadala o prechodné obdobie. V praktickej rovine došlo k naplneniu princípu catch-up, tzv. dobiehania. Slovensko sa po 17 mesiacoch rokovaní dostalo s 19 predbežne uzavretými kapitolami na úroveň krajín rokujúcich tretí rok. K naplneniu negociačných cieľov SR výrazne prispela aj vysoká angažovanosť švédskeho predsedníctva a pozitívna atmosféra v prospech agendy rozširovania.
Belgické predsedníctvo (2. polrok 2001)
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Prístupovy proces vstupu SR do EÚ 2.9881 4567 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.