Sila prostredia

Ľudia komunikujú v rozmanitých prostrediach – v halách, vo výťahoch, v autobusoch, doma, v školách, na pracoviskách, na trhu, v hoteloch, v reštauráciách, v kinách, v divadlách, v knižniciach. Vďaka cestovaniu sa komunikácia prenáša aj do cudzích miest, do nových typov prostredí. Aj napriek rôznorodosti prostredí, v ktorých človek komunikuje, možno hovoriť o ich približne rovnakom vplyve v závislosti od toho, ako sa v nich človek cíti. Človek hodnotí prostredie okolo seba istým sôsobom, a ono potom vplýva na jeho verbálne i neverbálne správanie, ovplyvňuje celý obsah komunikácie. Jednak sám ovplyvňuje svoje prostredie, ale súčasne aj prostredie ovplyvňuje človeka, ktorý naň emociálne a podvedome reaguje. Podľa toho, či sa v ňom cíti príjemne, uvoľnene alebo stiesnene, aj komunikuje a taký obraz o sebe odovzdáva aj svojmu partnerovi. Z komunikačného hľadiska je nevyhnutné rozlišovať základné delenie prostredí aspoň na súkromné a verejné, na hlučné a tiché, na tmavé a svetlé, na otvorené a uzatvorené.
Jednou zo základných klasifikácií je delenie na prostredie súkromného a verejného styku. Možno povedať, že ide aj o neformálne a formálne prostredie. Čím viac je prostredie neformálne, súkromné, tým viac je pravdepodobné, že komunikanti budú uvoľnenejší, budú sa menej štylizovať do určitej roly, menej pretvarovať, vo verbálnom vyjadrovaní budú menej váhať. V súkromnom prostredí nájdeme pravdepodobne menšiu psychickú vzdialenosť medzi partnermi, čo znemná aj príjemnejšiu mimiku, viac priamych pohľadov, viac úsmevov, azda aj smiechu, viac dotykov. Je prirodzené, že človek sa najlepčie cíti v príjemnom a útulnom domácom prostredí, ktoré ho psychicky podporuje. Komunikovať s partnerom na domácej pôde predstavuje vždy veľkú komunikačnú výhodu. Podobné situácie vznikajú aj na športoviskách: na domácom ihrisku – akoby zákonite – zvyčajne vyhrávajú domáci. Ak aj neznáme prostredie zapôsobí na človeka domácky, súkromne, neformálne, v komunikácii uplatní také verbálne a neverbálne dorozumievacie prostriedky, ktoré používa v domácom prostredí. Človek v takom prípade zvyčajne komunikuje bezprostrednejšie, vidieť u neho väčší záujem o partnera, viac sympatie i empatie.
V tichom prostredí, ktoré nerušia žiadne cudzie zvuky a šumy, človek sa môže plne koncentrovať na komunikáciu. Zvyčajne využíva bežné dorozumievacie prostriedky, reč nie je príliš hlasná, ako to býva v hlučnom prostredí.