Napríklad v halách, na ručných uliciach a križovatkách, kde nie je možné plne využívať verbálnu reč, suplujú ju funkčné gestá, poloha tela, na malé vzdialenosti aj mimika. Prostredie býva niekedy funkčne zvukovo podfarbené na navodenie určitej atmosféry, napríklad hudobné kulisy v reštauráciách, baroch, na štadiónoch.
V tmavom prostredí sa obyčajne ľudia stretávajú na osobnejšie rozhovory, pretože prítmie alebo tma sú na takýto druh komunikácie priam predučené. Partneri sedia alebo stoja tesnejšie pri sebe ako vo svetlom prostredí, menej uplatňujú gestikuláciu a pohyby telom, ich hlas je tichší, tajomnejší, a vôbec pri komunikácii skôr využívajú paralingvistické zvukové prostriedky. Ak partneri hovoria o veľmi osobných a intímnych veciach vo svetlom prostredí, v ich reči sa častejšie vyskytuje váhanie, koktanie a prerušenia, ako keď hovoria na takého témy v tmavom prostredí.
Človek častejšie komunikuje v uzatvorenom prostredí. Dizajn takéhoto prostredia, veľkosť a usporiadanie nábytku, farba zariadenia ovplyvňujú proces dorozumievania. Ak napríklad človek dlho komunikuje v príliš tmavej miestnosti s množstvom nábytku, nedostatok miesta vplýva naňho negatívne, v rozhovore sa prejaví nepokoj, nervozita, snaha čo najrýchlejšie ho ukončiť. V izbách, kde sa človek cítí príjemne, pretože naňho dobre pôsobia a považuje ich za pekné, sa lepšie a prirodzenejšie komunikuje. V otvorenom prostredí človek počas komunikácie zvyšuje hlas, na väčšie vzdialenosti uplatňuje aj širokú gestikuláciu a tomu primerané pohyby. Tu sa ťažko hovorí o osobných veciach. Príliš malý priestor, malé územie, na ktorom človek žije, núti k väčšjej spolupatričnosti, k väčšej snahe po navzájom vnútorne spriaznenej komunikácii.
Prostredie a existujúce kultúrne normy podvedome vplývajú na verbálne i neverbálne správanie ľudí.
Na komunikáciu vplýva aj zemepisná poloha, v ktorej človek žije, počasie, ako striedanie atmosférického tlaku, ročných období, ďalej teplota a vlhkosť vzduchu, spln mesiaca. Napríklad v tropických krajinách ľudia počas obeda takmer nekomunikujú. Pokiaľ ide o vplyv počasia, osobitnú pozornosť si zaslúži tlakový front, ktorý je jedným z najsilejších činiteľov pôsobiacich na komunikáciu. Človek citlivý na tlak vzduchu pri jeho zhoršení bude viac hovoriť o svojich ťažkostiach a menej pozornosti bude venovať parnerovi; s takýmto človek je najideálnejšia komunikácia pri peknom počasí. Preto nie je vhodné pri daždivom a chmúrnom počasí púšťať sa do náročných tém, do vážnych rozhovorov a vôbec riešiť závažné spoločenské, osobné a životné dôležité problémy.