-široké myšlienkové hnutie 18.st., ktoré pôvodne vzniklo v Anglicku a postupne ovplyvnilo celý politický vývin v Európe
-osvietenectvo malo v rôznych krajinách rôznu podobu, ale najrozsiahlejšiu formu a dôsledky nadobudlo vo Francúzsku
-tam už v 17 st. pôsobili voľnomyšlienkari – hnutie libertínov, ktorí znevažovali despotickú vládu a autority vôbec, boli presvedčení, že sociálnu nespravodlivosť, a moc cirkvi možno odstrániť najmä rozvojom vedy jej šírením, zvyšovaním vzdelanosti a reformami, ktoré by uskutočňovali osvietení a vzdelaní panovníci
-OF nadviazala na racionalizmus a empirizmus, hlavne na myšlienky – silu ľudského rozumu a skúsenosť

-Filozofi vytvorili koncepcie:
A/ prirodzenej morálky
B/ prirodzeného práva
C/ prirodzeného náboženstva
D/ spoločenskej zmluvy
Predstavitelia: Charles Louis Montesquieu, Jean-Jacques Rousseau, Votaire a Denis Diderot

CH.L.Montesqueieu – francúzsky osvietensky filozof, historik
-diela: Perzské listy, Anglická sloboda, O duchu zákonov, Úvahy o príčinach veľkosti a úpadku Rímanov
-už v prvých prácach sa snažil pochopiť vnútornú logiku a filozofiu dejín – preto sa pýtal nielen na to, čo sa stalo ale aj prečo sa to stalo
-dielom O duchu zákonov – sa zaradil medzi politických a právnych vedcov
-ako prvý použil porovnávaciu metódu – porovnal politické zriadenia Anglicka a Francúzska s imperátorskym Rímom – skúmal pôvod a funkcie spoločenských, politických a právnych inštitúcii

-tvrdil, že podniebie, spôsob života, geograficka poloha, forma vlády určuje občianske a politické zákony – potom zákony jedného národa nemusia vyhovovať inému národu
-spolu s Louckom bol autorom koncepcie deľby práce – rozdelenie moci na zákonodarnú a výkonnú a súdnu moc, uprednosťňoval výkonnú moc – panovník má právo veta a môže zrušiť zákony vydané parlamentom
-uprednostňoval konštitučnú monarchiu

F.A. Voltaire – bol nekorunovaným filozofom 18.st., plodným spisavateľom, básnikom, dramatikom, historikom
-diela: Filozofické listy, Filozofické listy, román Candile
-za svoju literárnu a politickú činnosť sa dostal do Bastily a až do vyhnanstva v Anglicku, kde strávil 3 roky a mohol porovnať angl. a francuz. Spoločnosť a pochopiť rozdiely
-po návrate z Anglicka opísal svoje poznatky a skúsenosti v diele Filozofické listy /Anglické listy/ - prednosti anglického riešeni a formuloval ako odporúčania na riešenie francuz. Pomerov:
a/ oboznámiť sa s Louckovou empirickou teóriou
b/ podporovať mechanickú fyziku Newtona
c/ uznať deistické chápanie náboženstva

Deizmus – uznáva Boha ako neosobnú, prvotnú príčinu sveta
-stvoriteľ a prvý hybateľ
-ten, kto dal svetu zákony
-garant morálky – dobro bude odmenené a zlo potrestané

Deistické stanovisko je svojim spôsobom kritikou zjaveného náboženstva a oficiálnej cirkvi.
-rešpektovať princíp tolerancie ako predpoklad občianského spolužitia
-usilovať sa o parlamentarizmus – táto vláda umožňuje verejnosti podieľať sa na vláde
Filozofický slovník – nie je to súhrn poučiek, dogiem, ale nástroj rozumu
Hlavnú pozornosť venoval problémom bytia a aktivity človeka v spoločosti

J.J.Rousseau – okrem filozofie, práva a politiky sa zaujímal aj o prírodné vedy, pedagogiku a hudbu
-diela: Rozprava o vedách a umeniach, Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi, Spoločenská zmluv, Emil alebo o výchove
-predmetom jeho F – človek a jeho osud
-obhajoval obyčajných ľudí
-bol prvým kritikom ľudskej civilizácie a priemyselnej spoločnosti – bol presvedčený, že pokrok vied a umenia vedie k degenerácií a morálnemu úpadku
-kritika vedy a poznania je jadrom diela Rozprava o vedách a umeniach
-vo výchove dieťaťa je možný návrat k porírode – požiadavka vychovávať dieťa v súlade s prírodou – dielo Emil alebo o výchove
-riešil filoz. Poroblém – človek a jeho sociálne bytie – dobrým al. zlým sa stáva v dosledku spoločenského vývoja – hlavný podiel na tom má súkromné vlastníctvo, ktoré spôsobuje sociálnu nerovnosť medzi ľuďmi
-v diele Spoločenská zmluva – ponúka riešenie tohto problému – a tým je uzavretie novej spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom – štát zabezpečí občanom práva a ochranu, panovník nie je privilegovaný ale je súťasťou zmluvného vzťahu a ak ho poruší ľud má právo zvrhnúť ho – právo na revolúciu
-nerozhoduje jednotlivec ale všeobecná vôľa