Religionistika

Religionistika je veda o náboženstvách. Skúma históriu i teóriu náboženstva (náb.) z hľadiska:
o filozofického – vysvetľuje vznik pôvodu a podstatu náboženstva.
o psychologického – skúma náb. vieru, ako a prečo vplýva na psychiku človeka
o Sociologického – miest náb. v spoločnosti

Náboženstvo má tieto funkcie:
o poznávania – vedie k poznaniu sveta, osvojovanie si určitých hodnôt, vzťah k Bohu
o transcendentálna – nadprirodzenosť, viera v niečomu
o kompenzačná – človek si kompenzuje svoje potreby pomocou modlitbou
o mravnotvorná – v človeku formuluje určité etické hodnoty
o estetická – pod vplyvom náb. vznikali rôzne umelecké diela
o stabilizačná – náb. stabilizuje a zjednocuje spoločnosť

Typy náboženstva:
o Kult – založený na uctievanie
o kult predkov – viera, že zosnulí predkovia nás ochraňujú
o animizmus – viera v duchov, ktorí žijú a ovplyvňujú nás
o fetišizmus – viera v moci istých predmetov, amuletov
o animalizmus – viera v posvätné zviera
o Sekta – vzniká odštiepení od cirkvi a je zameraná proti nej. Vyznačuje sa emocionálnosťou – členovia majú citový vzťah ku svojej viere (fanatici). Každá sekta má svojho vodcu: Múnova sekta, Svedkovia Jehovovi
o Cirkev - je najstabilnejšia, má najlepšiu organizáciu.

Členenie náboženstva:
•Kmeňové - primitívnejšie náb.
•Národné – charak. Pre určitý národ
•Štátne – náb. sa stala ideológiou krajiny (islam)
•Svetové – kresťanstvo, budhizmus...
Chápanie Boha:
•Teizmus – boh existuje a riadi svet (monoteizmus, polyteizmus)
•Deizmus – boh svet stvoril, ale ho neriadi
•Ateizmus – boh neexistuje
•Panteizmus – boh je rozptýlený v prírode

Kresťanstvo
Kresťanstvo je najrozšírenejšie náb. na svete. Milánskym ediktom z roku 313 rímsky cisár Konštantín oficiálne povolil šírenie kresťanstva.
Zdroje:
•Starý zákon – kresťanstvo prevzalo Starý zákon z Judaizmu. Je písaná v hebrejčine. Základom je 5 kníh, ktoré hovoria o vzniku sveta, prvom hriechu, potope.
•Nový zákon – vznikol v prvom storočí a pôvodne bol písaný grécky, no v súčasnosti je preložená do všetkých jazykov sveta. Obsahuje 4 evanjelia: Marek, Lukáš, Matúš, Ján. Všetky evanjelia nás informujú o živote a smrti Krista. Posledné evanjeliu je Apokalypsa.
Od 33 roku svojho života Kristu začal hlásať vieru v svojho otca. Hlásal myšlienky dobra, spravodlivosti, preto ho Židia ukrižovali. Podľa kresťanov smrť Krista je vykúpením. Kresťanstvo šírili apoštoli Peter (v rímskej oblasti) a Pavol (v gréckej oblasti).

Katolicizmus (rímskokatolícke)
- jednotná organizácia so sídlom vo Vatikáne
- hlavou je pápež, zástupca Krista. Terajší pápež je Benedikt XVI., vlastným menom Raschinger
- uznáva božskú trojicu: Boh otec, Boh syn a Duch svätý.
- uznáva celibát, t.j. že kňazi sa nemôžu ženiť.
- uznáva nerozlučnosť cirkevného sobáša (čo Boh spojil, človek nerozdelí)
- duše zosnulých prechádzajú cez očistcu

Pravoslávia (gréckokatolícke)
- rozpor s katolicizmom prichádza v roku 1024
- šíri s na území Byzantskej ríši, centrom bol Konštantínopol, dnešný Istanbul
- dnes je rozšírené v Rusku, Bulharsku, Grécku
- nemá jednotnú organ., pozostáva z jednotlivých patriarchátov.
- kňazi sa môžu ženiť, nepratí tu celibát.
- pôvod Ducha svätého odvodzujú iba od Otca Boha. Rozvinutý kult Matky Božej a Svätých
- neuznávajú pápeža, ani relikvie (pozostatky svätých)
- majú výhrady voči očistu a nepoškvrnenosti počatiu Panne Márie.
- výzdoba je nápadná, prevláda zlatá a červená farba

Protestantizmus
- je širší pojem poznačujúci rôzne vierovyznanie vznikajúce počas reformy.
- Evanjelizmus – vznikol v Nemecku v 16.stor. zakladateľom bol Martin Luther, ktorý pribil na dvere kostola vo Witenbergu 95 téz namierených proti predávaniu odpustkov. V roku 1530 zvoláva zjazd v Ausburgu a predkladá nový navrh na vierovyznanie. Človek môže prispieť k svojej spáse len osobnou vierou, spoveď je kolektívna. Omše majú len v nedeľu a počas sviatkov.
- kalvinizmus – vzniká vo Švajčiarsku, zakladateľom boli Ján Kalvin a Ulrich Zwingli . majú učenie o „božom predurčení“ – človek je pri narodení predurčený, odpustky nemožno kúpiť. Kalvíni v Škótsku sú prezbiteriáni.
- anglikánska cirkev – rozšírená je v Anglicku. Podnet prišiel od kráľa Henricha VIII., ktorý sa chcel rozviesť.
- Babtisti
- Adventisti- očakávajú druhý príchod Krista
Indické náboženstvo - Hinduizmus
Charakteristika
-hinduizmus je európsky termín, brahmanizmus – indický termín

Korene
-1.tis.pnl.
-vznik India – rieka Indus a Ganga

Rozšírenie
- India ( 80% Indov), Nepál, Bangladéš

Zdroje
védy – najstaršie indické písomné pamiatky, náboženské hymny písané v najstaršom indickom jazyku sanskrite, majú filozofický charakter
upanišády – náboženské komentáre, 100 textov, ktoré vyjadrujú podstatu hinduizmu
eposy – Mahabháratha a Rámajana – zobrazujú vznik a zdroje hinduizmu v literárnej forme

Podstata
varna – kastový systém, indická spoločnosť bola rozdelená na kasty, do ktorých sa človek dostane narodením.
Rozlišujú sa 4 základné kasty - brahmani – kňazi
vojaci
roľníci a remeselníci
šudrovia
ahinsa – úcta k životu

Princípy
dharma – zákon všetkých vecí, súbor pravidiel, ktorý určuje, čo je správne a čo nesprávne. Hinduista tieto pravidlá musí dodržať.
karma – každý čin v živote má svoje dôsledky pre budúci život.
samsára – viera v nesmrteľnosť duše a prevtelovanie

Celý hinduizmus je založený na fatalizme. Každý má predurčený osud v rámci danej kasty. Ak dodržuje dharmu, duša sa po smrti prevtelí do príslušníka vyššej kasty, aj ju však nedodržuje, duša sa prevtelí do nižšej kasty. V prípade šúdrov do zvieraťa ( preto si hinduisti uctievajú zvieratá ako kravy ). Brahmani sa ďalej prevteľujú do mókše – stav večnej blaženosti. Hinduisti veria, že duša prešla viacerými životmi a v snoch sa im zjavujú fragmenty z minulých životov.

Rituály
očistenie – hromadné kúpanie v Gange
pochovávanie – spaľovanie
uctievanie zvierat
znak na čele ženy

Bohovia
polyteistické náboženstvo
Brahma – boh stvoriteľ, stvoril svet a riadi ho
Višnu – udržiavateľ života
Šiva – boh smrti
Budhizmus
Charakteristika
- hlavné svetové náboženstvo

Vznik
Zakladateľ – Guatama – ktorý do svojich 30 rokov žil v prepychu, ale po chorobe jeho syna si začal viac všímať život iných ľudí a zistil, že život mnohých ľudí je sprevádzaný chorobou, starobou, zamýšľal sa nad tým, ako odstrániť tieto javy. Opustil domov, venoval sa askéze (rozjímaniu), stal sa pustovníkom. Brahmanizmus ho neuspokojoval a po 7 rokoch sa stal Budhom (osvieteným) – prišiel na to, ako je možné odstrániť všetko trápenie, ktoré človeka sužuje. Začal hlásať budhizmus.

Rozšírenie
India, Čína, Tibet, Amerika, Európa

Podstata –
odmieta varnu ( kastový systém)
náboženstvo spasenia – človek môže dosiahnuť večnú blaženosť počas svojho života
Uznáva 4 pravdy, ktoré je podstatné chápať a dodržiavať –
1. celý život je utrpenie
2. utrpenie spočíva v túžbach a žiadostiach
3. ak sa chcem zbaviť utrpenia, musím sa zbaviť túžob a žiadostí
4. túžob a žiadostí sa zbavím, ak budem kráčať po 8 dielnej Budhovej ceste – 840 príkazov – ako sa mám správať, ako sa mám stravovať, ako myslieť, ako konať

Ak sa dodržuje spôsob správania, ktorý je založený na rozjímaní ( jóga ) človek sa dostane počas života do stavu absolútnej blaženosti - nirvana – nie je možné ju opísať, ale prežiť. Ide o ponorenie sa do vlastného vnútra.

Boh
- nemá boha, má len zvestovateľa – Budhu. Neuznáva reinkarnáciu. Každý človek pozostáva z prvkov – po smrti sa ropzlynie do Vesmíru – tam sa vytvorí nová konštalácia.

Učeníci - bikuovia

Islam

Rozšírenie
Arabské krajiny, Rusko, Balkán

Charakteristika
monoteizmus
najmladšie náboženstvo – 7.stor. nášho letopočtu

Vznik
Mohamed – zakladateľ. Pochádzal z kráľovskej rodiny. Často chodil rozjímať na vrch Héra neďaleko Mekky. 4 – krát sa mu zajavil archanjel Gabriel, aby hlásal podstatu nového náboženstva, Nevedel čítať ani písať, musel si všetko, čo mu vravel pamätať. Ale obyvateľstvo Mekky islam neprialo a Mohamed musel utiecť z Mekky v roku 622. Tento útek sa nazýva hidžra – od tohto roku sa počíta arabský letopočet. Odchádza do Mediny, ktorá jeho učenie prijala. Islam postupne prijímajú arabské kmene, zjednocuje Arabov. Nástupcovia Mohameda – kalifovia. Kalifovia chceli rozšíriť islam aj do mimoarabských oblastí. Dobili Španielsko, islam sa rozšíril aj do iných kontinentov.

Hlavné znaky
posvätná kniha – korán – obsiahnuté sú tu pravidlá
Sunna –zbierka Mohamedových výrokov

Povinnosti
šaháda – viera v jediného boha Alaha a jeho zvestovateľa Mohameda
salát – 5krát denne sa modliť otočšný tvárou k Mekke( presné časové intervaly – upozornenie z mešít a minaretov)
zakát – povinnosť platiť dane a konať dobročinnosť
saum – dodržiavať Ramadán ( pôst v 9 mesiaci arabského kalendára)
hadždž – Povinnosť Mohamedána aspoň raz navštíviť Mekku, kde sa nachádza svätyňa Kaaba v nej je uložený posvätný kameň padnutý meteorit
ktorý Arabi považujú za dar z nebies
Islam sa má šíriť aj mečom, pretože ľudí delia na veriacich a neveriacich.