Ústava

Ústava je základný zákon štátu, ktorý má najvyššiu právnu silu. Ostatné právne normy (zákony, vyhlášky, nariadenia) musia byť s ňou v súlade. Upravuje základy organizácie štátu, jeho formu a štruktúru a zásady vzťahov medzi štátom a občanmi. V Grécku bola ústavou politeia a vyjadrovala formu štátu a usporiadanie úradov v politickom živote. V Ríme sa v rovnakom význame používal pojem constitutio.Aj nemecký pojem Verfassung označoval politickú organizáciu určitého územia a takéto chápanie pretrvalo až do 2. polovice 18. storočia. Pre rozvoj moderných ústav mal veľký význam vývoj v Amerike a Francúzku, pretože ovplyvňoval všetky ostatné ústavy a vytvoril tzv. americký a francúzky ústavný vzor. Prvá ústava na americkom kontinente bola schválená v štáte Virgínia v r. 1776 a na ňu naväzovali ústavy ďalších štátov únie až po Ústavu USA podpísanú 19: septembra 1787. Deklarovala vytvorenie federatívneho štátu, už nemala zmluvný charakter, zakotvovala ústavodarnú moc ľudu a jej súčasťou sa v r. 1791 stala Listina práv. V Európe boli koncom 18. storočia prijaté dve ústavy- 1. v Poľsku 1791 sa nerealizovala, 2. francúzka-1791, ktorej predchádzalo prijatie Deklarácie práv človeka a občana (1789), sa stala európskym ústavným vzorom. Hoci formálne zachovala inštitút kráľa ako hlavy štátu, deklarovala suverenitu ľudu, zaručila prirodzené a občianske práva a zakotvila zastupiteľskú demokraciu.

Aj keď platila iba dva roky (nahradila ju tzv. jakobínska Ústava prvej Francúzkej republiky), jej forma a obsah ovplyvnili proces prijímania ústav v ďalších európskych štátoch. Na Slovensku, ktoré bolo začiatkom 19. storočia súčasťou Rakúsko-Uhorska, mala platiť tzv. Pillersdorfská ústava. Pre revolučné udalosti sa však nerealizovala a o rok neskôr ju nahradila oktrojovaná (nanútená, tzv. Stadionova) ríšska ústava pre Rakúske cisárstvo, ktorej platnosť ukončil cisársky patent z roku 1851. Nové ústavné základy znamenali obmedzenie absolutistickej monarchie a jej postupnú premenu na konštitučnú monarchiu. Osobitným ústavným vývojom obnovovania demokratických ústavných tradícií prechádza od roku 1989 väčšina štátov bývalého socialistického bloku. Niektoré krajiny tvoria úplne nové ústavy (napr. SR), iné realizovali podstatné zmeny platných ústavných dokumentov (napr. Poľsko) V súčasnosti má väčšina moderných štátov písané ústavy, ale napr. vo Veľkej Británii sú základné štátoprávne otázky upravené v právnych dokumentoch ktoré nemajú silu ústavného zákona a môžeme ich meniť obyčajnými zákonmi- platí tu nepísaná ústava. Osobitná skupinu štátov bez vlastnej ústavy tvoria arabské štáty, kde najvyšším zákonom je Korán (Omán, Saudská Arábia).Charakteristické znaky modernej ústavy1.Názov – označenie, ktoré ju odlišuje od ostatných právnych noriem štátu napr. ústava (SR), základný zákon (SRN), konštitúcia (US, Taliansko, Fr.)2.Písaná forma – najčastejšie jeden ústavný dokument ale môže ich byť aj viac3.Postavenie v právnom poriadku – ústava má najvyššiu právnu silu, všetky ostatné právne normy musia byť v súlade s jej obsahom.

Býva samostatne publikovaná a originál v slávnostnej úprave býva uložený v parlamente4.Spôsob prijímania a zmeny ústav – návrh vlády posudzujú volení a legitímny zástupcovia občanov v ústavodárnom orgáne. Občania majú možnosť vyjadriť sa k tomuto návrhu v referende (napr. Francúzko, Španielsko). U nás ústavu vypracúva a schvaluje ústavodárne zhromaždenie (parlament). Na prijatie a zmenu ústavy sa zvyčajne predpisuje kvalifikovaná 2/3 alebo 3/5 väčšina všetkých poslancov5.Formálne členenie a vnútorná štruktúra – preambula, čiže úvodná časť; základné ustanovenia; osobitné časti (hlavy) upravujúce osobitné slobody a práva občanov; osobitné časti vyjadrujúce štruktúru najvyšších štátnych orgánov; osobitné časti upravujúce výkon samosprávy na miestnej úrovniTypy ústav:1.Písaná ústava – z jedného alebo viacerých právnych aktov, ktoré na seba časovo a vecne nadväzujú2.Nepísaná ústava – viaceré právne akty, ktoré na seba nenadväzujú (VB)3.Tuhá(rigidná) – ústava sa prijíma, mení alebo dopĺňa zložitejším spôsobom ako zákony, vyžaduje sa kvalifikovaná väčšina4.Pružná(flexibilná) – mení a dopĺňa sa rovnako ako zákon5.Právna – uplatňuje sa v plnom rozsahu6.Faktická – platí len formálne napr. v Nemecku po roku 19337.

Oktrojovaná – nanútená panovníkom – Rakúsko-Uhorsko r.18498.Prenesená – keď jej platnosť a účinnosť rozšíri na nové územie – po zjednotení Nemecka r. 1989 platila Ústava NDR Z hľadiska formy vlády delíme ústavy na republikánske a monarchistické. Z hľadiska štátneho zriadenia rozlišujeme federalistické a unitaristickéHistória našej ústavnosti súvisí s existenciou rôznych štátnych útvarov na našom území. Môžeme rozlíšiť 3 základné etapy nášho ústavného vývoja:1.1848-1918 v rámci Habsburskej monarchie – ústavy absolutistického Rakúska boli oktrojované2.1918-1992 v rámci Československa:1918-1920 dočasná ústava bola prijatá okamžite po vzniku ČSR v roku 1918 podľa Francúzkeho vzoru1920 dočasná ústava bola nahradená Ústavnou listinou, najvyšším zákonodarným orgánom bolo dvojkomorové Národné zhromaždenie – Poslanecká snemovňa a Senát, ústava zakotvila základné práva a slobody občanovSlovenský štát: ústava prijatá v roku 1939, zaviedla stavovský systém, obyvateľstvo delila do 6 stavov (poľnohospodári, živnostníci, priemyselníci, finančníci, verejní zamestnanci a tí so slobodým povolaním). Súčasťou boli ďalšie ústavné zákony dotýkajúce sa židovskej otázky.1945-1948 po oslobodení platila ústava z roku 1920 s istými obmedzeniami, napr. Tri pražské dohody1948-1960 ústava z 9.Mája 1948 definuje Československo ako ľudovodemokratický štát, zdrojom moci bol ľud vedený KSČ, obsahovala aj sociálne práva (právo na prácu a odmenu za vykonanú prácu)1960-1989 platila tzv. Socialistická ústava, ktorá vyhlásila ČSR za socialistický štát, v 1968 bol prijatý ústavný zákon č. 143/1968 zb. o československej federácii. Po 1989 boli zrušené články zakotvujúce vedúcu úlohu KSČ a bola prijatá Listina základných ľudských práv a slobôd3.1993-súčasnosť: platí Ústava Slovenskej republiky prijatá 1. septembra 1992, prešla viacerými zmenami, naposledy v roku 2001. ÚSTAVA SR: preambula; 9 hláv; 156 článkovPreambula- vyjadruje základné myšlienkové zdroje, ciele, hodnoty, ktoré sa štát usiluje získať.Ústava vychádza z republikánskej parlamentnej vládnej formy, z demokratického vzťahu štátu a občana vyjadreného v právach a slobodách a ich ochrane.Moc je rozdelená na zákonodarnú, výkonnú a súdnu.

PRVÁ HLAVA: ZÁKLADNÉ USTANOVENIASR- zvrchovaný, demokratický a právny štát- neviaže sa na žiadne náboženstvo ani ideológiu- dodržuje všeobecné pravidlá medzinárodného práva a medzinárodné zmluvy - je to unitárny štát- Štátna moc- pochádza od občanov, vykonávajú ju priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov- Štátny jazyk- slovenský jazyk; otázky štátneho občianstva- Štátne symboly: štátny znak- na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršiaŠtátna vlajka- 3 pozdĺžne pruhy- biely, modrý, červený, na prednej polovici znakŠtátna pečať- štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republikaŠtátna hymna- prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska- Hlavné mesto SR- Bratislava

DRUHÁ HLAVA: ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY-najrozsiahlejšia, tvorí ju 8 oddielov:1. oddiel: VŠEOBECNÉ USTANOVENIAčl. 12- ľudia sú si rovní v dôstojnosti i v právach - základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné, nezrušiteľné- zaručujú sa úplne všetkým na území SR- nesmie byť spôsobená ujma na práve pre uplatňovanie svojich základných práv a slobôdčl. 13- ako možno ukladať povinnosti2. oddiel: ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODYčl.14- každý má spôsobilosť na právačl.15- právo na život, zákaz trestu smrtičl.16- nedotknuteľnosť osoby a súkromiačl.17- osobná slobodačl.18- nútené práce a službyčl.19- právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrana menačl.20- právo na majetokčl.21- nedotknuteľnosť obydliačl.22- listové tajomstvočl.23- sloboda pohybu a pobytučl.24- sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a vieryčl.25- branná povinnosť3. oddiel: POLITICKÉ PRÁVAčl.26- sloboda prejavu, právo na informácie, zákaz cenzúryčl.27- petičné právočl.28- právo zhromažďovaniačl.29- právo združovať sačl.30- zúčastňovať sa na správe vecí verejnýchčl.31- ochrana slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnostičl.32- právo postaviť sa na odpor proti neprávosti4. oddiel: PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN A ETNICKÝCH SKUPÍN- príslušnosť nesmie byť nikomu na ujmu- výkon práv nesmie viesť k diskriminácii ostatného obyvateľstva5. oddiel: HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVAčl.35- právo na prácu a na slobodnú voľbu povolaniačl.36- právo na uspokojivé pracovné podmienkyčl.37- odborové organizácia, právo na štrajkčl.38- ženy, mladiství a postihnutí- právo na osobitné pracovné podmienkyčl.39- dôchodok, podpora v nezamestnanostičl.40- právo na ochranu zdraviačl.41- práva rodičov a detíčl.42- právo na vzdelaniečl.43- sloboda vedeckého bádania a umenia, o tvorivej činnosti a kultúrnom bohatstve6. oddiel: PRÁVO NA OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A KULTÚRNEHO DEDIČSTVAčl.44- právo na priaznivé životné prostredie; povinnosti, čo s tým súvisiačl.45- právo na aktuálne informácie o životnom prostredí7. oddiel: PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANUčl.46- právo na súd, právo na odškodné za nezákonné rozhodnutie súdučl.47- právo odoprieť výpoveď (ak uškodí sebe a blízkym)- právo na právnu pomocčl.48- právo na zákonného sudcučl.50- prezumpcia neviny- právo odoprieť výpoveď- právo na obhajobu(obhajcu)8. oddiel: SPOLOČNÉ USTANOVENIA-postavenie cudzincov, otázka azylu,…

TRETIA HLAVA: HOSPODÁRSTVO SR- zakladá sa na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. - SR chráni a podporuje hospodársku súťaž- SR je colným územím s vlastnou emisnou bankou, platidlom sú slovenské koruny- štátny rozpočet sa prijíma zákonom, spravuje sa ním finančné hospodárenie SR- dane a poplatky sú štátne a miestneNAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD SR- NKÚ SR- v jeho kompetencii je kontrola hospodárenia so štátnym majetkom a s rozpočtovými prostriedkami- na jeho čele je predseda ; predsedu a podpredsedov volí a odvoláva NRSR na najviac 2 po sebe nasledujúce 7 ročné obdobia

ŠTVRTÁ HLAVA: ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA- základom je obec a VÚC- samosprávne územné a správne(samostatné) celky, kt. združujú osoby s trvalým pobytom na ich územíorgány obce: a) obecné zastupiteľstvo- politici obecného zastupiteľstva sú volený na 4 roky obyvateľmib) starosta obce- volený na 4 rokyorgány VÚC: a, zastupiteľstvo VÚC- poslanci volení na 4 roky obyvateľmic) predseda VÚC- na 4 roky- obec a VÚC sú právnické osoby, môžu sa združovať, rozdeliť alebo zanikať

PIATA HLAVA: NÁRONÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY- jediný ústavodarný a zákonodarný orgán SR- 150 P na 4 roky volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovanímposlanec- musí mať volebné právo, 21 rokov, trvalý pobyt v SR- P skladá sľub, keď sa prvýkrát zúčastní na schôdzi NRSR, svoj mandát vykonávajú podľa svojho svedomia a presvedčenia- zákaz imperatívneho mandátu- funkcia P nezlúčiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, ozbrojeného zboru- za hlasovanie v NRSR P nemožno stíhať- nikdy, ani za prednesené výroky, P podlieha disciplinárnej právomoci NRSR, nemožno ho stíhať ani vziať do väzby bez súhlasu NRSR- mandát poslanca zaniká 1) uplynutím volebného obdobia 2) vzdaním sa mandátu 3) rozpustením NRSR 4) uväznením P 5) stratou voliteľnosti- NRSR zasadá stále, ustanovujúcu schôdzu zvolá predseda NRSR- schôdze sú verejné - NRSR sa môže uznášať, ak je prítomných vyše ½ P, na uznesenie NRSR je potrebný súhlas vyše ½ P- 3/5- na prijatie Ústavy; na zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnými zmluvami; na prijatie uznesenia u ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta; predseda NRSR, predseda .

Prezident nemusí podpísať, ak aj po jeho vrátení a opätovnom prerokovaní sa ho NRSR rozhodla schváliť- predseda NRSR volí a odvoláva politikov, predseda je zodpovedný len NRSR, zostáva vo funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, kým si NRSR nezvolí nového predsedu. Zastupujú ho podpredsedovia- predseda NRSR zvoláva schôdze NRSR ; podpisuje ústavu, ústavné zákony, zákony, prijíma sľub politikov, vypisuje voľby prezidenta, do NRSR, do orgánov územnej samosprávy; vyhlasuje plebiscit a odvoláva prezidenta- NRSR zriaďuje svoje výbory z poslancov ako svoje iniciatívne a kontrolné orgányPôsobnosť NRSR- uznáša na ústave, ústavných zákonoch a zákonoch- schvaľuje medzinárodné zmluvy- zriadi ministerstvá a orgány štátnej správy- kontroluje vládu, rokuje o dôvere vláde- schvaľuje štátny rozpočet a štátny záverečný účet- volí a odvoláva predsedu a podpredsedov NKÚ SR a 3 členov Súdnej rady Slovenskej republiky(SRSR)- vypovedá vojnu- odsúhlasí vyslanie našich ozbrojených síl mimo a s pohybmi cudzích ozbrojených síl v SR

REFERENDUM- rozhoduje sa ním o dôležitých otázkach verejného záujmu, potvrdí sa ním ústavná zákon o vstupe do zväzku s inými štátnymi a vystúpení z neho- predmetom nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody, štátny rozpočet- právo zúčastniť sa ho má občan, čo má právo voliť do NRSR- vyhlási ho prezident(občianska petícia- 350 000)- vykoná sa do 90 dní od vyhlásenia, koná sa v deň volieb do NRSR, nekoná sa v 90 dní pred voľbami do NRSR- treba vyše ½ občanov, voličov → výsledok vyhlásený ako zákon ; zmeniť, zrušiť a opakovať sa môže po 3 rokoch

ŠIESTA HLAVA: PREZIDENT SR( ¥ )- hlava SR, reprezentuje SR navonok i dovnútra; je volený v priamych voľbách s tajným hlasovaním na 5 rokov- právo voliť majú občania, ktorí majú právo voliť do NRSR- kandidátov navrhne 15 poslancov alebo 15 000občanov - za vyhlásenie treba vyše ½ , do 2.kola idú dvaja najlepší (ak sú 3), ak nie sú dvaja→ nové voľby; ak je iba 1 kandidát, treba hlasovať s vyše ½ odsúhlasením- ¥ skladá sľub do rúk predsedu ÚSSR pred NRSR, o platnosti voľby rozhodne ÚSSR - za ¥ možno zvoliť každého občana SR, ktorý je volený za poslanca NRSR a má 40 rokov, najviac 2x za sebou- ¥ nesmie vykonávať inú platenú funkciu, podnikateľskú činnosť, členstvo v orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť- môže nevykonávať svoju funkciu max. 6 mesiacov- ¥ možno odvolať v plebiscite len keď ho vyhlási 3/5 poslancov NRSR a je platné vyše ½ hlasovania. Ak bol ¥ odvolaný, rozpustí NRSR- ¥ možno stíhať len za úmyselné porušenie ústavy, alebo za vlastizradu o podaní obžaloby rozhodne NRSR 3/5 a odsúdi ho ÚSSR. Vtedy stratí spôsobilosť funkcie opätovne získaťfunkcie: - zastupuje SR navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy- prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií- zvolá ustanovujúcu schôdzu NRSR- môže rozpustiť NRSR- podpisuje zákony- predsedu vlády a členov vlády- odpúšťa a zmierňuje tresty, individuálna milosť, amnestia- hlavný veliteľ ozbrojených síl- vypovedá vojnu na základe rozhodnutia NRSR- vyhlasuje referendum- môže vrátiť zákony NRSR do 15 dní- menuje sudcov ÚSSR, predsedu a podpredsedov ÚSSR, sudcov, predsedu a podpredsedov NRSR

VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY- vrcholný orgán výkonnej moci- predseda, podpredseda, ministerstvá- členovia vlády skladajú sľub do rúk ¥- do 30 dní od vymenovania prezidentom predloží NRSR svoj program a požiada o vyslovenie dôvery- je zodpovedná NRSR- zabezpečuje plnenie zákonov SR, kontroluje činnosť ministerstiev a orgánov štátnej správy- demisiu môže podať vláda; člen; ak podpredseda, tak podá celá vláda- ak NRSR nevysloví dôveru, ¥ odvolá vládu- vláda sa môže uznášať ak je prítomná vyše ½ a súhlasí vyše ½ - nariadenia vlády podpisuje predseda vlády- právo udeľovať amnestiu vo veciach priestupkovSIEDMA HLAVA: ÚSTAVNÝ SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY- Ústava upravuje jeho úlohy a kompetencie- ÚSSR koná, ak podá návrh- 1/5 poslancov NRSR; vláda SR; ¥ SR; súd; každý, o koho práva sa má konať- proti rozhodnutiu ÚSSR nemožno podať opravný prostriedok- 13 sudcov na 12 rokov ich menuje ¥ na návrh NRSR(26 ks)- za sudcu môže byť volený ten, ktorý je volený do NRSR, má nad 40 rokov, právnické VŠ vzdelanie, 15 rokov praxe- neopakuje sa voľba, skladá sľub do rúk ¥ - predseda ÚSSR a podpredseda ÚSSR sú menované zo sudcov ÚSSR ¥om- sudcovia ÚSSR majú imunitu ako poslanci NRSR- funkcie ústavného súdu je povolanie nezlúčiteľné s iným- sudca sa musí zúčastňovať konania ÚSSR(max. 1 rok nemusí)

ÔSMA HLAVA: PROKURATÚRA- chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb štátu- na čele je generálny prokurátor, menuje ho ¥ SR na návrh NRSR na 5 rokov max. 2x po sebeVEREJNÝ OCHRANCA PRÁV- nezávislý orgán, ktorý chráni základné práva fyzických a právnických osôb- volí ho NRSR na 5 rokov, z kandidátov, čo navrhne min 15 poslancov- za ombucmana môže byť volený do NRSR, 35 rokov, nemôže byť členom politickej strany a politického hnutia- môže nekonať max 3 mesiaceDEVIATA HLAVA: PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA