Migrácia Rómov
Rómovia často vidia riešenie svojej situácii v odchode do krajiny, kde by dostávali vyššie sociálne dávky. Kolektívny odchod (odchod celých rodín z určitých oblastí) však vyvoláva a znásobuje v spoločnosti existujúce napätie – majoritná populácia je za tento „odchod“ trestaná zavedením vízovej povinnosti v jednotlivých krajinách (ktoré sa prijatiu Rómov bránia).Neustávajúca migrácia Rómov v priebehu rokov 2000 a 2001 postupne menila aj postoje obyvateľov krajín EÚ k Rómom. Kým v minulosti boli pre obyvateľov Belgicka najmenej želanými susedmi drogovo závislí ľudia, v súčasnosti sú to Rómovia.

SPÔSOB ŽIVOTA, TRADÍCIE
Cigáni? Rómovia? Každé etnikum má svoje pomenovanie – etnonym. Etnológia rozoznáva dva typy etnonymov: endoetnonym – pomenovanie, ktorým príslušníci daného etnika označujú samých seba a exoetnonym – ktorým označujú príslušníkov iných etník.JazykK odhaleniu pôvodu Rómov prispel kalvínsky kňaz Štefan Váli, ktorý študoval v 18. storočí v Holandskom Leydene. Tento kňaz sa tam spriatelil s tromi indickými študentmi, ktorí pochádzali z indickej oblasti Malabar. Ich jazyk mu nápadne pripomínal jazyk Rómov zo svojho rodiska, preto si zapísal od týchto študentov vyše 1000 slov aj s ich významom. Keď sa vrátil domov, (pôsobil v obci Almás pri Komárne) prečítal indické slová miestnym Rómom, títo mu väčšinu slov vedeli vysvetliť a správne preložiť. Táto správa podnietila mnohých jazykovedcov, ktorí na základe skúmania rómskeho jazyka a porovnávania s vývojom indických jazykov zistili, že predkovia Rómov pochádzajú naozaj z Indie.

Jazyky všetkých Rómov patria do skupiny indických jazykov ako i hindština, bengálština a ďalšie. Tieto jazyky sú súčasťou veľkej skupiny indoeurópskych, do ktorých patria okrem iných i slovanské jazyky, germánske, románske, baltské i iránske jazyky. Príbuznosť Rómov s ostatnými európskymi národmi nie je žiadnou špekuláciou, pretože tieto národy prišli zo spoločnej pravlasti Indoeurópanov, o ktorej sa presne nevie, kde sa nachádzala.Rómsky jazyk sa udržal a rozvíjal aj v osadách na našom území. Bol základným dorozumievacím prostriedkom v osadách izolovaných od slovenských obcí, preto sa tu zachoval pomerne archaický a bohatý dialekt rómčiny i bohatá ústna slovesná kultúra.

Rómčina mala donedávna len hovorenú formu, slúžila ako komunikačný prostriedok výhradne v rámci rómskej komunity. Ku kodifikácii na Slovensku došlo v roku 1971, keď bola prijatá záväzná písomná forma slovenského dialektu rómčiny. Podľa odhadov odborníkov takmer 70 percent Rómov na Slovensku používa tento jazyk ako svoj materinský jazyk.

Zvyky
Rómovia v minulosti žili (a v mnohých prípadoch ešte stále žijú) v osobitných sídelných jednotkách – osadách, ktoré sa vytvárali takmer pri každej obci. Bývajú v domčekoch z dreva alebo nepálených tehál s veľmi skromným vybavením, často tu chýba pitná voda, kanalizácia i elektrina. Početné rodiny boli v rámci programu likvidovania rómskych osád prevezené do mestských panelových bytov. V lete sa život v osade odohráva väčšinou vonku. Varia na sporákoch, ktoré vyniesli pred dom, vonku jedia, perú, poriadajú oslavy, zábavy.

Na čele spoločenstva olašských Rómov stojí vajda (mujalo), ktorý disponuje veľkou rozhodovacou mocou. V minulosti jeho postavenie prezentovali aj vesta so striebornými gombíkmi, zlatá retiazka, palica s magickými symbolmi, prípadne strieborný pohár, z ktorého okrem neho smeli piť iba muži. V prostredí starousadlých Rómov býval na čele všeobecne vážený a rešpektovaný muž – čhibalo, ktorý bdel nad dodržiavaním etických noriem, poriadku, často býval aj obradníkom, ktorý uzatváral manželstvá, lúčil sa pri pohreboch a pod. S rozpadom spoločenských väzieb v posledných desaťročiach jeho autorita upadá.