Z Indie do Európy
Rómovia pochádzajú zo severnej Indie, kde patrili k chudobnej vrstve (v kaste šudrov mali status párijov) a živili sa najmä kováčstvom, spracovaním kože, dreva, predajom a chovom koní, hudbou a tancom. Vedci sa domnievajú, že v Indii patrili ku skupine Dómov, ktorí tam žijú dodnes, predovšetkým v oblasti Radžasthánu. Indiu začali opúšťať niekedy medzi rokmi 800 – 950 n. l. Odtiaľ smerovali na západ do Európy, kam dorazili niekedy po roku 1100.
Nie je celkom jasné, čo spôsobilo tisíce kilometrov dlhý exodus trvajúci toľko rokov. Podľa jednej teórie opustili prví Dómovia Indiu ako zajatci a vlna vojen na Strednom východe ich potom unášala stále ďalej na západ. Iná teória hovorí, že radžasthánsky hovoriaca kavaléria Rádžputov a ich peší sprievod z kasty šudrov, prišli v 10. stor. do Iránu a vrátiť sa späť do Indie sa im už nepodarilo. V cudzej krajine boli izolovanou skupinou, preto zostali pospolití. Konkrétne dôkazy, ktoré by to potvrdili, však, bohužiaľ, chýbajú.
Neexistujú doklady o tom, prečo migrácia smerovala z Iránu do Arménska. Príčiny odchodu z Arménska do západnej Byzantskej ríše sú jasnejšie: invázia Seldžukov z východu. Prvú písomnú zmienku o prítomnosti Rómov v Byzancii možno nájsť v gruzínskom hagiografickom texte, napísanom v kláštore v Iberone na hore Athos okolo roku 1068. V texte sa môžeme dočítať, že cisára Konštantína Monomacha, sídliaceho v Carihrade, sužovala divoká zver. Preto si na pomoc povolal Samaritánov, potomkov Šimona Mága, prezývaných tiež Adsinkani, ktorí zver pomocou začarovaných kusov mäsa usmrtili. Pomenovanie Adsinkani je gruzínskym prepisom gréckeho Atsínganoi alebo Atzínganoi, čo je označenie pre Cigánov, ktoré sa používalo v Grécku.
Rómovia tvorili v Byzancii utlačovanú kastu, čo bolo čiastočne spôsobené tým, že v kresťanskej ríši boli považovaní za moslimov a neskôr, keď územie ovládli Osmani, zase za kresťanov. Niektorí boli zamieňaní s členmi heretickej sekty athinganoi (odtiaľ neskoršie názvy ako Cigán, Zigeuner, Tsigane atď.). Vzhľadom na svoje spoločenské postavenie mali zakázaný vstup do kostola, nesmeli uzatvárať manželstvo s bielymi a mohli vykonávať len niektoré zamestnania.
SÚČASNOSŤ
Po novembri 1989 sa v živote Rómov mnohé zmenilo: vznikla prvá politická strana (Rómska občianska iniciatíva), vo volebnom období 1990 – 1992 mali Rómovia svojich zástupcov i vo federálnom i národnom parlamente. Začali vychádzať rómske periodiká, pôvodné diela rómskych literátov, v roku 1991 vzniklo profesionálne rómske divadlo Romathan.Ponovembrové zmeny majú pre život Rómov aj iný rozmer: je ním vysoká nezamestnanosť, strata sociálnych istôt, v chudobných rómskych osadách vzrastá bieda, s pocitom beznádeje a neschopnosti riešiť vlastné existenčné problémy narastá alkoholizmus, kriminalita, vyhrocujú sa vzťahy medzi Rómmi a majoritným obyvateľstvom.
Rómovia ako menšina
Vláda Slovenskej republiky prijala 9. apríla 1991 Zásady prístupu k Rómom, čím ich zrovnoprávnila s ostatnými etnickými minoritami žijúcimi v Slovenskej republike a zaručila im podporu v rozvoji vlastnej kultúry, v oblasti školstva a vzdelávania. V súčasnosti sú Rómovia druhou najpočetnejšou menšinou na Slovensku. V roku 1991 sa k rómskej menšine prihlásilo 75 802 obyvateľov, v roku 2001 sa prihlásilo 89 920 obyvateľov. Odhady skutočného počtu Rómov na Slovensku sa rôznia, pravdepodobne ich na našom území žije okolo 400 000. Najvýznamnejším faktorom neprihlásenia sa k svojej národnosti je podľa expertov kríza rómskej národnej a etnickej identity, spôsobená rokmi asimilácie a vnímanie rómstva ako pečate menejcennosti.
Vzťah majoritnej populácie k Rómom
Odlišná kultúra rómskej menšiny a celkový spôsob života Rómov sú majoritnou populáciou vnímané negatívne a prevláda u nej názor, že značná časť Rómov sa nechce alebo nevie adaptovať na spoločenské normy. Po roku 1989 mnohí Rómovia prišli o zamestnanie. Prejavilo sa to narastaním chudoby v rómskych osadách i zhoršením vzťahov medzi rómskymi a nerómskymi spoluobčanmi.Vnímanie odlišnosti Rómov vedie ku vzniku sociálneho dištancu majoritnej populácie k Rómom. Výskumy vypovedajú, že sociálny dištanc je na Slovensku rozšírený s rovnakou intenzitou vo všetkých vrstvách obyvateľstva bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie, národnosť, politické preferencie, veľkosť sídla, pričom jej miera je ustálená a prakticky sa nemení v čase. Značná časť majoritnej populácie chápe prítomnosť Rómov na Slovensku ako príťaž. Vzťah a postoje majoritnej populácie k Rómom sú dlhodobo výrazne horšie než vzťahy k iným skupinám obyvateľstva.
Chudoba Rómov, nezamestnanosť
Väčšina Rómov patrí z hľadiska socio-profesijného statusu do kategórie nekvalifikovaných robotníkov, s čím súvisí ich veľké zastúpenie medzi nízko príjmovými skupinami obyvateľstva Slovenska. Hlavným faktorom „novej chudoby“ nie je počet detí, ale nízky stupeň vzdelania spojený s odbormi, ktoré zanikajú. Hĺbka a rozsah chudoby Rómov je predovšetkým dôsledkom miery, stupňa ich dezintegrácie (separácie až segregácie).V prípadoch niektorých rómskych osád je až stopercentná nezamestnanosť, najmä v tzv. marginalizovaných oblastiach (vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, sociálnej odkázanosti; chudoba aj u majoritnej populácie) – hraničných oblastiach severného, východného a južného Slovenska.Presné štatistiky rómskej nezamestnanosti neexistujú, počet nezamestnaných Rómov na Slovensku však systematicky rastie a práve Rómovia tvoria výraznú väčšinu dlhodobo nezamestnaných.Veľmi pozitívne sú hodnotenie verejnoprospešné práce, vďaka ktorým si – okrem zníženia nezamestnanosti Rómov a vytvorenia pozitívnych vzorov – dovtedy nezamestnaní Rómovia začali opätovne vytvárať pracovné návyky.
Kriminalita
Štatisticky sa Rómovia podieľajú na kriminalite významne vyššou mierou než príslušníci majoritnej populácie. Celkový podiel Rómov na kriminalite je pomerne vysoký – v roku 1989 to bolo 21,5 %, v roku 1991 už 29%. Od roku 1993 sa podiel Rómov na celkovej kriminalite začal znižovať, v roku 2000 klesol na hranicu 18%.Na vysokú mieru ich kriminality vplývajú majetkové pomery Rómov, vysoká nezamestnanosť, nízka úroveň právneho vedomia a nízka účinnosť trestov. K tomu sa pridala závislosť od drog, hracích automatov.
Vzdelávanie, zamestnanie
Povinná školská dochádzka nemusí vždy znamenať kvalitu. V prípade vzdelávania rómskych detí z donútenia môže pôsobiť retardačne. Je treba voliť také metódy, aby tieto deti chodili do školy s radosťou - tak, ako ich rovesníci, napríklad deti kočovných Rómov vo Francúzsku. Rómovia nemôžu byť len objektom, musia sami spolupracovať. Na vyučovanie rómskeho jazyka ako materinského bola vypracovaná v roku 1994 koncepcia vyučovania rómskeho jazyka a literatúry na základných a stredných školách. Nadväzne na ňu vznikli učebné osnovy rómskeho jazyka a literatúry pre 1. a 2. stupeň základnej školy.
Z iniciatívy učiteľov konzervatória v Košiciach v školskom roku 1992/93 bola otvorená stredná umelecká škola, na ktorej sa vyučuje aj rómsky jazyk a literatúra ako povinný predmet. Potrebu osobitnej prípravy pre rómske spoločenstvo dokumentuje aj zavedenie vysokoškolského bakalárskeho 3-ročného štúdia učiteľstvo a vychovávateľstvo pre prácu s deťmi zo znevýhodneného výchovného a sociálneho prostredia, ktoré zriadila Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre na svojom pracovisku v Spišskej Novej Vsi.
Rómske deti zo separovaných a segregovaných osídlení sú hendikepované trikrát: prvý raz pri nástupe na ZŠ, druhý raz pri prijímacích pohovoroch na stredné školy. Ak sa rozhodnú pre strednú školu, tak predovšetkým na učňovských školách, pri výbere ktorých je určujúca dostupnosť (vzdialenosť od bydliska) a tu sú obmedzené výberom tretíkrát. Ocitajú sa však v pasci nezamestnaného absolventa učňovskej školy, ktorý nemá šancu nájsť si zamestnanie v blízkosti svojho bydliska.Ak ukončia vzdelanie, vracajú sa do pôvodného prostredia, kde reprodukujú vzory správania sa svojich rodičov. Padajú do sociálnej záchrannej siete a túto situáciu mladá generácia začína vnímať a chápať ako normalitu.
Zdravotný stav
Dôraz na individuálnu zodpovednosť za zdravie (zrušenie povinných zdravotných prevencií) sa prejavuje v zhoršenom zdravotnom stave rómskej populácie. Zlá socio-ekonomická situácia a s ňou súvisiace nevyhovujúce podmienky v mieste bydliska sú príčinou prudko sa zhoršujúceho zdravotného stavu Rómov. Po roku 1989 sa prudko zvýšil počet ochorení horných dýchacích ciest, v niektorých osadách sa začala šíriť tuberkulóza. Rozšírené sú kožné a pohlavné choroby, častý je výskyt úrazov.So sociálne znevýhodneným prostredím súvisí aj vysoký podiel mentálnej retardácie.
Diskriminácia, rasizmus
Rómovia sú na Slovensku častými obeťami rôznych foriem diskriminácie. Rozšírená je latentná forma rasizmu a ovplyvňuje každodenný život Rómov – stretávajú sa s ňou v styku s úradmi štátnej správy a samosprávy, v dopravných prostriedkoch, v reštauračných a zdravotníckych zariadeniach, pri nástupe do zamestnania či ako spotrebitelia. Rómovia sú tiež diskriminovaní v reštauračných zariadeniach a v službách celkovo. Inou formou diskriminácie je represívne konanie polície voči Rómom – mnohí sa sťažujú, že polícia k nim pristupuje inak ako k ostatným občanom. Organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv opakovane poukazujú na brutalitu polície vo vzťahu k Rómom.
Obeťami rasovo motivovaného násilia sa Rómovia stávajú častejšie ako príslušníci iných menšín. Podľa údajov Policajného zboru SR bol najčastejšie obeťou Róm, najviac útočníkov z objasnených prípadov boli prívrženci hnutia skinheads, vyše polovica útočníkov nebola plnoletá.Prejavom rasizmu sa nevyhýbajú ani niektorí politickí predstavitelia, dokonca s cieľom zvyšovať si popularitu medzi voličmi.
Migrácia Rómov
Rómovia často vidia riešenie svojej situácii v odchode do krajiny, kde by dostávali vyššie sociálne dávky. Kolektívny odchod (odchod celých rodín z určitých oblastí) však vyvoláva a znásobuje v spoločnosti existujúce napätie – majoritná populácia je za tento „odchod“ trestaná zavedením vízovej povinnosti v jednotlivých krajinách (ktoré sa prijatiu Rómov bránia).Neustávajúca migrácia Rómov v priebehu rokov 2000 a 2001 postupne menila aj postoje obyvateľov krajín EÚ k Rómom. Kým v minulosti boli pre obyvateľov Belgicka najmenej želanými susedmi drogovo závislí ľudia, v súčasnosti sú to Rómovia.
SPÔSOB ŽIVOTA, TRADÍCIE
Cigáni? Rómovia? Každé etnikum má svoje pomenovanie – etnonym. Etnológia rozoznáva dva typy etnonymov: endoetnonym – pomenovanie, ktorým príslušníci daného etnika označujú samých seba a exoetnonym – ktorým označujú príslušníkov iných etník.JazykK odhaleniu pôvodu Rómov prispel kalvínsky kňaz Štefan Váli, ktorý študoval v 18. storočí v Holandskom Leydene. Tento kňaz sa tam spriatelil s tromi indickými študentmi, ktorí pochádzali z indickej oblasti Malabar. Ich jazyk mu nápadne pripomínal jazyk Rómov zo svojho rodiska, preto si zapísal od týchto študentov vyše 1000 slov aj s ich významom. Keď sa vrátil domov, (pôsobil v obci Almás pri Komárne) prečítal indické slová miestnym Rómom, títo mu väčšinu slov vedeli vysvetliť a správne preložiť. Táto správa podnietila mnohých jazykovedcov, ktorí na základe skúmania rómskeho jazyka a porovnávania s vývojom indických jazykov zistili, že predkovia Rómov pochádzajú naozaj z Indie.
Jazyky všetkých Rómov patria do skupiny indických jazykov ako i hindština, bengálština a ďalšie. Tieto jazyky sú súčasťou veľkej skupiny indoeurópskych, do ktorých patria okrem iných i slovanské jazyky, germánske, románske, baltské i iránske jazyky. Príbuznosť Rómov s ostatnými európskymi národmi nie je žiadnou špekuláciou, pretože tieto národy prišli zo spoločnej pravlasti Indoeurópanov, o ktorej sa presne nevie, kde sa nachádzala.Rómsky jazyk sa udržal a rozvíjal aj v osadách na našom území. Bol základným dorozumievacím prostriedkom v osadách izolovaných od slovenských obcí, preto sa tu zachoval pomerne archaický a bohatý dialekt rómčiny i bohatá ústna slovesná kultúra.
Rómčina mala donedávna len hovorenú formu, slúžila ako komunikačný prostriedok výhradne v rámci rómskej komunity. Ku kodifikácii na Slovensku došlo v roku 1971, keď bola prijatá záväzná písomná forma slovenského dialektu rómčiny. Podľa odhadov odborníkov takmer 70 percent Rómov na Slovensku používa tento jazyk ako svoj materinský jazyk.
Zvyky
Rómovia v minulosti žili (a v mnohých prípadoch ešte stále žijú) v osobitných sídelných jednotkách – osadách, ktoré sa vytvárali takmer pri každej obci. Bývajú v domčekoch z dreva alebo nepálených tehál s veľmi skromným vybavením, často tu chýba pitná voda, kanalizácia i elektrina. Početné rodiny boli v rámci programu likvidovania rómskych osád prevezené do mestských panelových bytov. V lete sa život v osade odohráva väčšinou vonku. Varia na sporákoch, ktoré vyniesli pred dom, vonku jedia, perú, poriadajú oslavy, zábavy.
Na čele spoločenstva olašských Rómov stojí vajda (mujalo), ktorý disponuje veľkou rozhodovacou mocou. V minulosti jeho postavenie prezentovali aj vesta so striebornými gombíkmi, zlatá retiazka, palica s magickými symbolmi, prípadne strieborný pohár, z ktorého okrem neho smeli piť iba muži. V prostredí starousadlých Rómov býval na čele všeobecne vážený a rešpektovaný muž – čhibalo, ktorý bdel nad dodržiavaním etických noriem, poriadku, často býval aj obradníkom, ktorý uzatváral manželstvá, lúčil sa pri pohreboch a pod. S rozpadom spoločenských väzieb v posledných desaťročiach jeho autorita upadá.
Rozdelenie, remeslá
Všetkých Rómov na Slovensku môžeme rozdeliť: starousadlí Rómovia na našom území (žijú usadlým spôsobom aspoň tristo rokov) sa odlišujú podľa majoritného jazykového prostredia na: slovačike Roma (slovenskí Rómovia) a ungike Roma (maďarskí Rómovia). Tí, ktorí u nás do roku 1959 kočovali, prišli na naše územie v 19. storočí z rumunského Valašska, sa sami nazývajú vlašike Roma (v slovenčine sa ustálil tvar olašskí Rómovia).
Základnou formou obživy starousadlých Rómov bola príležitostná práca u roľníkov. Najvýznamnejším remeslom bolo kováčstvo, vyrábali klince, podkovy, reťaze, motyky, rôzne kovania. Dnes sa tomu venuje už len niekoľko Rómov, zameriavajú sa na výrobu umeleckých kovaní, mreží, svietnikov a pod. K ďalším remeslám patrila výroba metiel, dreveného uhlia, košov, tehál z nepálenej hliny. Vyrobený tovar chodili ponúkať podomovým obchodom, vymieňali ho zväčša za potraviny alebo oblečenie.
Významným zdrojom obživy starousadlých Rómov bolo hudobníctvo: v prostredí rómskych sláčikových hudieb vyrástlo viacero vynikajúcich interpretov, ktorí účinkovali na šľachtických i kráľovských dvoroch. Na prelome 19. a 20. storočia hudobníci vytvorili špeciálnu sociálnu vrstvu mestských kaviarenských hudobníkov. Väčšina Rómov, ktorí po roku 1989 nestratili zamestnanie, pracuje v súčasnosti v nekvalifikovaných robotníckych profesiách, v stavebníctve, pri ťažbe dreva, na železnici, pri výkopových prácach, prípadne pri očiste miest.
Olašskí Rómovia sa odlišujú antropologicky svetlejšou pleťou, obľubujú pestré farby odevov a zlaté šperky. Živili sa väčšinou priekupníctvom koní, kováčstvom, výrobou korýt a kotlíkov. Do päťdesiatych rokov 20. storočia patrili medzi sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva, dnes vďaka obchodovaniu a priekupníctvu patria medzi najbohatšie vrstvy Rómov.Bývajú najmä v mestách a bohatších obciach na južnom Slovensku.Kontakty medzi starousadlými a olašskými Rómami sú minimálne.
Rodina
Základom spoločenstva naďalej zostáva rodina, v ktorej rozhodovacie právo má väčšinou muž, zabezpečenie chodu domácnosti však prenecháva svojej žene.Aby si mladí ľudia mohli založiť rodinu, musia uskutočniť pytačky. Za prítomnosti svojich rodičov a ďalších svedkov si sľúbia vernosť. Prekrížia si ruky a vypijú si vzájomne obsah partnerovho pohárika a pobozkajú sa. Od tejto chvíle sú rómskym spoločenstvom považovaní za manželov. Občiansky alebo cirkevný sobáš uzatvárajú až po niekoľkých rokoch, keď už majú jedno-dve deti. V súčasnosti sa pytačky chápu ako zásnuby, neoprávňujúce mladých k spolužitiu.
V rómskych rodinách si ako prvorodené dieťa želajú väčšinou chlapca. Telesné vady novonarodeného dieťaťa sa kládli za vinu matke, pretože tehotná žena bola vystavená mnohým obmedzeniam: nesmela sa pozerať na telesne postihnutých ľudí, na neznáme zvieratá (najmä plazy), ani na mŕtveho, pretože dieťa by mohlo mať ich podobu. Až do krstu je novorodenec vystavený pôsobeniu zlej sily – strigy, ktorá sa ho pokúša vymeniť za škaredé dieťa. Na ochranu pred touto výmenou kladú dodnes rómske mamičky na východnom Slovensku do postieľky pod perinu dieťaťa rôzne ochranné predmety. Proti urieknutiu uväzujú deťom na zápästie červenú stužku, dieťa, ktoré niekto uriekol umývajú špeciálne pripravenou uhlíkovou vodou.
Rómske deti veľmi nerady odchádzajú od rodičov a to aj v dospelosti, keď si založia vlastné rodiny. Vo všeobecnosti možno povedať, že rómska rodina i v súčasnosti reprezentuje tradičný typ viacgeneračnej rodiny.
Začiatkom 20. storočia nebolo zriedkavé, že žena porodila desať až dvanásť detí, s rastom životnej úrovne prirodzene klesá počet detí v rodine. V súčasnosti majú zaostalejšie rómske rodiny 5–6 detí, vyspelejšie 3- 4 deti, klesá aj počet detí narodených pred sobášom rodičov. Vážnym problémom ostáva nízky vek prvorodičiek.
Náboženstvo
Náboženským vyznaním sa väčšina Rómov hlási k rímskym katolíkom. Ich skutočná viera je však zaujímavou symbiózou kresťanskej ideológie, vlastných poverových predstáv (ktorých korene možno predpokladať ešte v Indii) a obyčajných úkonov – prejavov ľudovej viery, ktoré prevzali od majoritného obyvateľstva, v prostredí ktorého niekoľko storočí žili a prispôsobili ho vlastným potrebám.
Obyčaje pri úmrtí
Veľká pozornosť sa venuje obyčajam pri úmrtí človeka. Rómovia veria, že pre zomierajúceho si prichádza niekto zo zosnulých príbuzných a odvádza ho na druhý svet. Do truhly sa vkladajú odevy zosnulého, jeho osobné predmety, vrátane tých hodnotnejších: prstene, náušnice, hodinky, husle, gitaru, fajku, cigarety, fľaštičku s alkoholom, karty, prípadne modlitebnú knižku a ruženec. Od chvíle skonu až do pohrebu pri ňom bdejú: hrajú karty, rozprávajú príhody zo života zosnulého, starodávne rozprávky; nesmie sa spievať, tancovať ani štrngať pohármi. Ak niečo zabudli dať do truhly, na druhý deň to zanesú na cintorín a vložia do hrobu.
Antalová, I.. – Vrzgulová, M.: Porraimos -
Domino fórum, roč. 9., č. 16/2000, s. 8-92 -
Cangár, J.: Rómovia -
Domino fórum, roč. 8., č. 25/1999, s. 7-93 -
Hancock, I.: Země utrpení. Praha, Signeta 2001 -
Mann, A. B.: Rómovia? -
Domino fórum, roč. 8., č. 38/1999, s. 125 -
Matejovič, P.: Cigán i Róm -
Domino fórum, roč. 8, č. 35/1999, s. 7-96 -
Nadácia InfoRoma - www.inforoma.sk
Radičová, I.: Hic Sunt Romales. Bratislava 2001 -
Vašečka, M.: Rómovia -
Kollár, M. – Mesežnikov, G. (ed.): Slovensko 2001 -
Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2001 -